Andraž Šporar

„Prišiel výborne fyzicky pripravený. Je rýchly, stále v pohybe. Dobre pracuje telom, vie si prikryť loptu. Má nábeh do pokutového územia v šprinte, čo je veľmi dôležité pre hrotového útočníka. Aj povahovo je to bezproblémový chlapec, pôsobí pokorným dojmom. Za niekoľko dní, čo sme spolu, mám naňho len pozitívne vyjadrenia,“ povedal o ňom hlavný tréner Slovana Martin Ševela. Slovinec podpísal s Bratislavčanmi dlhodobý kontrakt.

Kedy si vás definitívne získal FC Liverpool tak, že odvtedy nemáte obľúbenejší klub?

„Mal som deväť rokov, keď sa Olimpija Ľubľana stretla v septembri 2003 s Liverpoolom v Pohári UEFA. Ako malý chlapec som vyprevádzal hráčov na ihrisko, ruku som držal Emilovi Heskeymu. Pamätám si aj na Stevieho Gerrarda, ktorý bol vtedy medzi náhradníkmi. Heskey bol skvelý hráč, navyše útočník, bol to pre mňa veľmi silný zážitok. Navyše, Liverpoolu fandil aj môj otec Miha, máme to teda v rodine.“

Práve Liverpoolčania sa vraj stali v decembri 2015 jedným zo záujemcov o vaše služby po skvelej jeseni v Olimpiji Ľubľana, keď ste v 18-tich zápasoch strelili 17 gólov. Je to pravda?

„Áno, mali záujem, ale chceli, aby som predtým urobil ešte jeden medzikrok.“

Boli ste reálne blízko k podpisu kontraktu s Liverpoolom?

„Tak blízko to zase nebolo. Viem, že ma sledovali a pýtali sa na mňa. Ak by som už bol skutočne blízko k Anfieldu, urobil by som maximum, aby som napokon mohol podpísať zmluvu.“

Nepripadalo vám to napriek tomu ako sen, že ste sa z 9-ročného chlapca držiaceho ruku Heskeymu dopracovali k tomu, že vás chce 18-násobný anglický majster?

„Bolo to veľmi pekné. Život je veľmi zaujímavý a zábavný, rýchlo sa v ňom môžu veci meniť.“

Pred vyše týždňom ste sa stali hráčom Slovanom. Nemyslíte si, že z Bazileja ste mali bližšie do vysnívaného Liverpoolu ako zo slovenskej ligy?

„Záleží na uhle pohľadu. Samozrejme, že Bazilej je veľký klub, ktorý hrá pravidelne Ligu majstrov. V tejto sezóne sa umiestnil na 2. priečke v skupine za Manchestrom United. Ale veľmi sa mi zapáčila filozofia Slovana, ktorú mi na stretnutí predostreli prezident klubu Ivan Kmotrík a športový riaditeľ Richard Trutz. Keď budem strieľať góly, je jedno, či to bude v drese Slovana alebo Bazileja, môžem sa posunúť takmer kamkoľvek. Do veľkej ligy určite. Rozhodne by som preto nehovoril o kroku späť, ale predovšetkým o novej príležitosti dosiahnuť niečo veľké a pekné.“

Chcelo vás viacero klubov, medzi inými aj Crvena Zvezda Belehrad. Nebol vám srbský klub bližší ako slovenský?

„Mentalitou možno áno, ale už na prvom stretnutí som dal prezidentovi Slovana svoje slovo a dohodu som chcel dodržať. Uznávam, že dva-tri dni, keď sa o všetkom rozhodovalo, boli bláznivé, ale som šťastný, ako to napokon dopadlo.“

Ako sa cítite po pár dňoch na Slovensku?

„Veľmi unavene, ale zároveň spokojne. V mužstve som našiel veľa zahraničných hráčov, s ktorými sa viem pozhovárať, vrátane niekoľkých futbalistov z Balkánu. Rozumiem čo-to aj slovensky. Teším sa na sústredenie v Turecku, kde budeme niekoľko týždňov trénovať a hrať v teple na parádnych terénoch.“

Mali ste o Slovane a Slovensku informácie aj predtým, než ste po začiatku rokovaní začali hľadať detaily na internete?

„Samozrejme. Poznal som nielen Slovan, ktorý bol známy aj v minulosti, ale tiež Žilinu a Trenčín, s ktorými sa stretla Olimpija Ľubľana, môj bývalý klub, v predkolách Európskej ligy. Proti Žiline som hral a dokonca som strelil gól, súboje s Trenčínom som už ako hráč Bazileja sledoval na diaľku.“

Znamená pre vás niečo skutočnosť, že ste najdrahší hráč v histórii slovenskej ligy?

„Nie, pre mňa osobne nič. Predpokladám, že médiá aj fanúšikovia budú odo mňa veľa očakávať, ale ja sa tým nezaoberám. Neriešim, koľko za mňa klub zaplatil. Či to bolo euro, milión alebo dva, podstatné je, ako sa budem cítiť v Slovane. Aké vzťahy si vytvorím a ako sa mi bude dariť na ihrisku. Verím, že ma čaká pekná etapa kariéry.“

Aké sú vaše osobné ambície pred najbližšou polsezónou?

„Chcem predovšetkým absolvovať zimnú prípravu bez zranení. Ďalej sa nepozerám. Momentálne nechcem hovoriť o svojich či tímových cieľoch. Ako by sme mohli byť šampióni, ak neabsolvujeme kvalitnú a úspešnú prípravu?“

Predstavy o tom, koľko gólov by ste chceli dať, však môžete mať…

„Jasné, ale možno si ich chcem nechať pre seba. Po určitom období vám poviem, či sa moje predstavy naplnili alebo nie.“

Do Bazileja ste šli v decembri 2015, do septembra nasledujúceho roka ste však odohrali len 20 minút. Aké zranenie vás postihlo?

„Problémy som mal už ku koncu pôsobenia v Olimpiji. Po príchode do Švajčiarska som trénoval pod tabletkami utišujúcimi bolesť, potom prišiel prvý zápas za Bazilej, v ktorom som odohral 20 minút, a pred druhým sa mi napokon úplne roztrhol lýtkový sval. Šesť mesiacov som bol mimo. Najhorší štart v novom klube, aký som si mohol želať.“

Mali ste aj ďalšie zdravotné problémy?

„Vlani na jeseň ma trápil zub, musel som absolvovať operáciu. Momentálne som už na sto percent v poriadku, nič ma nebolí.“

Ako si spomínate na predchádzajúci polrok v druhej bundeslige v Arminii Bielefeld?

„Prepáčte, ale o tom nechcem vôbec hovoriť.“

A o Bazileji?

„Tam to bolo iné. Boli sme traja útočníci a dosť sme sa v zostave točili, ale odohral som tam dobré i veľké zápasy. Nastúpil som v Lige majstrov v Paríži proti PSG či v Londýne s Arsenalom. Mám na konte dva tituly, vyhral som pohár. Hoci to mohlo byť aj lepšie, na Bazilej budem rád spomínať.“

Sú práve duely v Lige majstrov pre vás doterajší vrchol kariéry?

„Pravdepodobne áno, spolu so zápasom proti Anglicku vo Wembley za slovinskú reprezentáciu. Ťažko sa to opisuje, museli by ste to zažiť. Keď ste tam a hrá zvučka Ligy majstrov, je to niečo špeciálne.“

V slovinských médiách vás v minulosti prirovnali k Fernandovi Torresovi, viete o tom? Ku komu by ste sa prirovnali vy sám?

„Torresa som obdivoval, keď hral za Liverpoolu, preto sa veľmi dobre počúva, ak ma niekto postaví vedľa neho. Uvedomujem si však, že musím veľmi tvrdo pracovať, aby som sa k nemu čo i len priblížil. Na druhej strane, nerád sa porovnávam. Ja som Andraž Šporar a chcem byť sám sebou.“

Aké sú vaše najväčšie futbalové zbrane?

„Nikdy nehovorím o sebe v takýchto súvislostiach. Keď ma uvidíte na ihrisku, môžete napísať váš pohľad na moje schopnosti a kvality…“

Gól proti MŠK Žilina v odvete 2. predkola Európskej ligy 2013/14 za Olimpiju Ľubľana je doteraz jediný váš zásah v zápasoch európskych pohárov.

„Veľmi dobre si naň spomínam. Žiaľ, aj na to, ako sme neudržali náskok z prvého stretnutia a po prehre 0:2 v odvete v Žiline sme vypadli.“

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova