Fortuna – 19. kolo

Podbrezová – Nitra 1:0 (1:0)

G: 38. Krivák, 637 divákov

Podbrezová: Kuciak – Viazanko, Krivák, Djordjevič, Turňa, Baez, Sedláček, Bernadina (77. Mejri), Kopičár, Leško (87. Jedinák), Mikuš

Nitra: Hroššo – Kuník, Vencl, Križan, Chovanec, Kotrík, Šimončič, Niba (46. Fábry), Valenta (80. Abrahám), Balaj, Charizopulos (66. Ivančík)

Podbrezovčania vrátili Nitranom septembrovú jednogólovú prehru spod Zobora a jednou ranou zabili dve muchy. Za určitých okolností totiž mohli prezimovať na poslednej priečke tabuľky, nakoniec sa posunuli z 11. na 10. priečku. Zverenci Mareka Fabuľu potvrdili nárast formy z posledných troch kôl, keď sa nezľakli Slovana ani majstrovskej Žiliny. „Tieto tri body sme veľmi potrebovali. Navyše keď sme videli výsledky z ostatných zápasov. Mohli sme byť po jeseni i poslední, takto sme tretí od konca. Pre nás je to veľká psychická podpora do zimnej prípravy a jarnej súťaže. Myslím si, že v tomto zápase sme sa ukázali dobre, čo sa týka mentálnej pripravenosti, bojovnosti a všetkého, čo má zdobiť mužstvo. Som veľmi spokojný, že sme to zvládli,“ vraví kapitán Miroslav Viazanko. Vlaňajšia a tohtoročná podbrezovská jeseň boli diametrálne rozdielne. „Napriek tomu, že sme teraz nemali dobrú jeseň, po tomto zápase cítim eufóriu. Zásluhou neho a možno aj predchádzajúcich dvoch, v ktorých sme hrali dobre, ale získali sme iba jeden bod, cítim nádej do jari. Ukázali sme, že toto mužstvo má svoju silu a kvalitu a keď popracujeme na mentálnej stránke a sebavedomí, tak môžeme byť veľmi silní,“ dodal. Obranca Ján Krivák po spolupráci s Leškom strelil svoj prvý gól v sezóne, jeden dosiahol i v tej minulej. „Podstatné bolo, že sme vyhrali a nadviazali na dobré výkony z predchádzajúcich kôl. Som veľmi šťastný. Pre nás to bol veľmi dôležitý zápas, ktorý sme museli zvládnuť. Verím, že sa už naštartujeme a na jar budeme šliapať tak ako pred rokom. Hrali sme dobre, aj keď finálna fáza nám trochu haprovala. Keď doladíme detaily, na jar budeme vyhrávať,“ pokračoval na optimistickej vlne Krivák. Nitra ťahá päťzápasovú šnúru bez víťazstva a prezimuje mimo prvej šestky.

Dunajská Streda – ViOn 3:3 (1:0)

G: 18. vlastný, 33. Pambou, 67. Pačinda – 62. Gešnábel, 71. Cleber, 81. Ewerton, 4385

DAC: Macej – Živkovič (64. Koštrna), Huk, Šatka, Davis, Ljubičič, Pačinda, Kalmár (75. Ashiru), Pambou, Vida, Divkovič (85. Malec)

ViOn: Kováč – Záhumenský, Horník, Dobrotka, Chren (43. Nikolič), Sládek (46. Cleber), Bariš, Szymonowicz, Ewerton, Gešnábel (90. Hamar), Urgela

Nebol v ľahkej situácii. Stredopoliar Dunajskej Stredy Erik Pačinda prežíval pred zápasom s ViOn-om mimoriadne ťažké chvíle. Plné bolesti a smútku. V noci z piatka na sobotu mu zomrel otec Imrich. Rodák z Košíc tentoraz viedol svoje mužstvo s kapitánskou páskou na ľavom rukáve, ktorú mu ako prejav solidarity posunul spoluhráč Martin Ljubičič. Erikovmu oteckovi bola venovaná aj minúta ticha pred úvodným výkopom. V tej chvíli veľkoplošná obrazovka snímala Erika s pohľadom upretým k nebu. Nech boli jeho myšlienky akokoľvek rozhádzané, Erik sa so situáciou chlapsky vyrovnal. Nedal na sebe nič znať a na trávniku patril k lídrom domáceho tímu. „Všetci sme smutní z toho, čo sa Erikovi stalo. Veľmi dobre viem, čo takáto záležitosť s človekom spraví, sám som to zažil. Je to pre nás jeden z najdôležitejších hráčov, koniec koncov čísla hovoria jasnou rečou. Každý na takúto situáciu reaguje inak. Pýtal som sa ho pred zápasom i po zápase, či je v pohode, on neváhal a chcel hrať,“ povedal tréner Dunajskostredčanov Marco Rossi. Na situáciu zareagoval aj jeho náprotivok Juraj Jarábek, ktorý tiež Pačindovi vystrúhal veľkú poklonu. „To čo dokázal v takej ťažkej životnej chvíli, je dojímavé a úžasné. Bol fantastický.“ Dunajská Streda síce v zápase po 299 minútach prerušila gólové suchoty, ale zo zisku troch bodov sa netešila, remizovala už štvrtý zápas po sebe. „Začali sme výborne, súper sa nedostal v prvom polčase azda ani za polovicu. To, čo sa udialo v posledných dvadsiatich minútach, sa však nesmie stávať. Pokazili sme si to vlastne sami,“ skonštatoval Erik Pačinda.

Trnava – Prešov 1:0 (1:0)

G: 2. Čanturišvili, 2321 divákov

Spartak: Vantruba – Kadlec, Tóth, Godál, Čonka, Sloboda, Greššák, Jirka (86. Oravec), Vlasko (76. Čeredničenko), Čanturišvili, Egho (60. Yilmaz)

Tatran: Slančík – Petko, Udeh, Luberda, Jacko (82. Špyrka), Dzurík, Keresteš, Katona, Dupkala (57. Trebuňák), Issa (36. Grešák), Streňo

Trnava zvládla posledné vystúpenie a nad súperom z dna tabuľky vyhrala najtesnejším rozdielom. V samostatnej slovenskej súťaži dosiahla rekordný jesenný zisk – 43 bodov, presne toľko nazbierala za celú minulú sezónu. Časomer odkrojil zo zápasu minútu a štyri sekundy, keď sa utešenou strelou presadil Vachtang Čanturišvili. Gruzínsky legionár strelil na jeseň štvrtý gól a stal sa druhým najlepším zakončovateľom. Keď sa presadil v koncovke, mužstvo zakaždým bralo tri body. „Trnava vyhrala zaslúžene,“ zhodnotil duel bývalý kapitán „andelov“ Marek Janečka, ktorý za Trnavu odohral 111 zápasov a strelil dva góly. „V druhej minúte bolo 1:0 a všetko nasvedčovalo tomu, že presných zásahov bude viac. Nestalo sa, v závere mali hostia pasáž, keď pohrozili, ale brankár Vantruba podržal mužstvo.“ Rodák z Levoče a kmeňový hráč Karvinej sa dotkol niektorých hráčov. „S obrovským prehľadom hral Boris Godál, svoje si splnil Martin Tóth. Na poste defenzívnych stredopoliarov odohrali solídny part Sloboda a Greššák, hoci sa nevyhli ľahkovážnym stratám, čo by kvalitnejší súper potrestal.“ V chladnom počasí sa s mužstvom prišla rozlúčiť slabá návšteva. „To ma zaskočilo, mrzí ma to. Bolo počuť každé slovo, dokonca aj rozhodcu, s tým som sa počas kariéry v Spartaku nestretol. Pred tými, ktorí prišli, dávam klobúk dolu. Mužstvo je na čele tabuľky s výrazným náskokom a neviem, čo by fanúšikovia chceli ešte viac. Klub si v momentálnej situácii zaslúži oveľa väčšiu podporu.“ Prešov počas jesene vymenil trénera, najmä jeho defenzíva sa zlepšila, ale bez gólov sa tímu nedarí výraznejšie sa odlepiť zo spodných priečok. V posledných troch kolách sa hráči nepresadili v koncovke, navyše chýbal najlepší strelec mužstva Černák a dvaja legionári: Poliaka Jakuba Wiezika vyradilo rameno, Ukrajinec Oleksij Miliutin sa zbalil a klub opustil. „Tatran má svoje problémy a po zimnej prestávke ho čaká náročná nadstavba. Herne toho v Trnave veľa neukázal, miestami mi pripomínal dorastenecký tím,“ zakončil Marek Janečka.

Senica – Michalovce 1:1 (1:0)

G: 24. Medvedev – 54. Danko, 457 divákov

Senica: Plach – Medvedev, Jarabica, Podhorin, Ben Shimon, Krč (67. Sarpei), Ranko, Richtárech (62. Rigo), Kováč (90. Smékal), Lupták, Vaščák

Michalovce: Bieszczad – Bednár, Kavka, Carrillo (46. Antonov), Grič, Koscelník, Turik, Danko, Šimčák (20. P. Kolesár), Sulley, Regáli (90. Begala)

Napriek mrazivému počasiu sa hral na Záhorí svižný futbal, obe mužstvá sa viac sústredili na útok ako na obranu a množstvo šancí mohlo zohriať skrehnutých divákov. Zemplínčania boli futbalovejší, šikovnejší s loptou. Seničania v prvom polčase často volili nesprávne riešenia. Keď mali dať kolmicu za obranu, prišiel center, namiesto rýchleho prenesenia ťažiska nasledovala pomalá spätná prihrávka, a podobne. Napriek tomu sa ujali vedenia. Domácich gól povzbudil a prebrali iniciatívu. Vzruchu na oboch stranách bolo dosť aj v druhom polčase. Záhoráci sa spoliehali na brejky, hostia sa snažili kombinovať. Sympatické bolo, že po vyrovnaní sa obe mužstvá tlačili do útoku a išli za ďalším gólom. Úrovňou nečakane kvalitný zápas napokon spravodlivo nemal víťaza. Senica prezimuje na poslednom mieste. V závere jesennej časti však Záhoráci výrazne zlepšili výkonnosť v porovnaní so začiatkom sezóny. V dobrom svetle sa ukázali aj v záverečnom jesennom kole. Zverenci Ladislava Hudeca, ktorý pri senickom kormidle nahradil po siedmom kole Ivana Vrabca, získali jedenásť bodov. Z toho až deväť v záverečných šiestich kolách už pod vedením nového kouča. Jasný znak napredovania. „Škoda, že sme sa nerozlúčili víťazstvom. Podľa mňa sme mali územnú prevahu. Z tohto pohľadu sme smutní. Treba však povedať, že v októbri sme boli úplne na dne s veľkým mankom na mužstvá pred nami, teraz zaostávame o dva-tri body,“ povedal senický útočník Blažej Vaščák. To je jednoznačne najskúsenejší hráč v mužstve. „V podstate ani jeden zápas sme neodohrali v rovnakej základnej zostave. Mužstvo sa menilo za pochodu, aj vzhľadom na to môžeme byť spokojní, že sme to v závere jesene stabilizovali,“ doplnil bývalý hráč Trenčína, Petržalky, ale aj talianskeho Trevisa či poľského klubu Polonia Bytom. Vaščák má platnú zmluvu s FK Senica do januára. „Záleží na vedení klubu, ako sa k tejto situácii postaví.“

Ružomberok – Slovan 0:1 (0:0)

G: 64. Oršula, 1366 divákov

Ružomberok: Macík – D. Kružliak, J. Maslo, Jonec, Daniel, Qose, Kochan (77. Sapara), Gal Andrezly (82. Kunca), Pikk, Gerec, Haskič

Slovan: Greif – Čikoš, Rundič, Božikov, Sekulič, Droppa, Savičevič, Čavrič (86. Kubík), Holman (83. Vittek), Oršula, Mareš (90. Laczkó)

„Jakub neodchádzaj,“ skandovali na konci mája po zápase záverečného kola minulej sezóny Ružomberok – Dunajská Streda (2:0) priaznivci domáceho mužstva. Vtedy však už Jakub Mareš, ktorý pod Čebrať prestúpil v júli 2016 z Dukly Praha, mal podpísaný kontrakt s bratislavským Slovanom. Cez víkend sa 30-ročný útočník, ktorý štrnástimi presnými nástrelmi pomohol Ruži po jedenástich rokoch do pohárovej Európy, vrátil na miesto, kde odštartoval úspešnú slovenskú misiu. „Áno, pamätám si na rozlúčku,“ pritakal Jakub Mareš. „V Ružomberku som zažil príjemné chvíle, v klube som spokojný, bola tam výborná partia, preto sa mi neodchádzalo ľahko. Navyše v poslednom zápase som dal aj gól. Keď som striedal, tak všetci hráči prišli ku mne na polovicu ihriska. Bolo to dojemné, ale aj o tom je futbalový život. Veľmi som sa tešil na tento návrat. Deň pred ním ma v miestnom hoteli trochu prepadla aj nostalgia.“ Slovan vyhral, ale Mareš priznal: „V prvom polčase bol Ružomberok jednoznačne lepší. Máme však tri body a tie sú najdôležitejšie. Navyše z Ružomberka, kde sa zbierajú ťažko. Som rád, že som pomohol mužstvu svojou asistenciou. Aj keď som na ihrisku na to, aby som dával góly, je jedno, kto skóruje. Keď budeme zbierať body, budem spokojný.“ Rodák z Teplíc sa stručne dotkol aj doterajšej sezóny v bratislavskom drese. „S jeseňou nie sme spokojní, stratili sme body, ktoré nám nemali ujsť. Myslím si, že herne máme na viac. Teraz je pauza, odpočinieme si a verím, že v príprave naberieme sily, zohráme sa a povieme si, čo robiť, aby to bolo lepšie.“ Mimochodom, Slovan ukončil desaťzápasovú sériu MFK Ružomberok bez prehry.

Trenčín – Žilina 5:2 (3:1)

G: 18. a 70. Ubbink, 9. El Mahdioui, 13. Janga, 68. Beridze – 19. Káčer, 90. Hancko, 1914

Trenčín: Šemrinec – Skovajsa, Lawrence, Šulek, Čögley, El Mahdioui, Zubairu, Ubbink, Janga (88. Čatakovič), Beridze, Azango

Žilina: Volešák – Kaša, Králik (33. Holúbek), Hancko, Chvátal, Káčer, Diaz (55. Cociuc), Škvarka, Mazáň, Otubanjo (33. Špalek), Mráz

Vynikajúci Trenčín vyhral vo výbornom predstavení rozdielom triedy nad Žilinou. Absolútne zaslúžene, ba rozdiel v skóre mohol byť v prospech domácich aj väčší. Futbal ukázal hosťom krutú tvár, žlto-zelení nezvládli šláger kola. Začali v rozostavení 3-5-2, ale vôbec im nefungovala organizácia defenzívy. Nechali sa od Trenčanov zničiť ich najväčšou zbraňou. Z krídel. AS si predvianočný darček s radosťou rozbalil. Rýchlo strelil v exhibičnom mode tri góly. Jeho hráči si užívali voľný priestor, ktorý dostali v strede poľa. Umne rozťahovali ihrisko, cieľavedome kombinovali a využívali obrovské okná v súperovej defenzíve. Ku cti Žilinčanom slúži, že sa nevzdávali a až do konca sa bili aspoň o druhý gól.

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova