Fortuna liga

Naša liga je naša. Krásna aj nezmyselná zároveň. Máme v nej mužstvá ako Žilina, ktoré so slovenskými hráčmi, ba dokonca väčšinou mladými, dokážu hrať futbal atraktívny aj v európskom meradle. Ale jej súčasťou sú aj legionári, dokonca s európskymi pasmi, ktorí by nemohli v žiadnej inej európskej krajine pôsobiť v najvyššej súťaži ani ako podávači lôpt. Čiernou škvrnou bolo odstúpenie Myjavy. Obzvlášť preto, že kopaničiarsky klub budil až do osudnej zimnej prestávky veľmi sympatický dojem. Nehoráznosti s rozpustením mužstva v nedokončenom ročníku sa už dopustili viacerí predtým, Spartak premiérovo medzi ligovou elitou.

Pohárové miestenky do Európy sú v správnych rukách. Žilina bola najlepšia, Slovan sa jej snažil konkurovať. Po zbabranom úvode reálne už nemal šancu. Slovenský futbal však potrebuje silný Slovan a silnú Trnavu, no tá sa zanovito oslabuje zvnútra. V Spartaku nefunguje personálna politika, súčasťou prvoligového kádra sa stali aj zahraniční turisti, generálom manažmentu neúspešný cudzinec…

Naopak, pokrok zaznamenal Ružomberok. Po dlhšom čase skončil v prvej trojke, na čom má nespornú zásluhu tréner Hrnčár. V minulej sezóne sa mu podobný husársky kúsok podaril s Myjavou, náhoda tu začína ťahať za kratší koniec. Liptáci potrebujú posilniť káder, aby sa výkonnostne stabilizovali medzi najlepšími. S obmedzeným rozpočtom to nebude ľahké, nie však nemožné. Trenčín to napokon po dvojnásobnom double zvládol na poslednú chvíľu aspoň do predkôl Európskej ligy. Z pohľadu skúseností a kvality kádra je lepším kandidátom ako Podbrezová, hoci tá bola po Žiline najpríjemnejším prekvapením. „Železiari“ kuli železo zahorúca najmä na jeseň, v jarnej časti už boli trochu „roztavení“. Napriek tomu smerom k nim palec hore, predovšetkým tréner Fabuľa ukázal, že je odborník na pravom mieste. Žiaľ, na Horehroní pre neho už nezostalo miesto. Praženica by mohol byť dôstojným nástupcom, má na to všetky predpoklady. Len aby mal piate miesto s kým obhajovať, pretože podbrezovskému kádru hrozia masívne hráčske odchody.

Späť k Trenčínu, ktorého káder bol stabilizovaný. Štvrtá priečka vyzerá z uhla pohľadu odchodov a príchodov ako výherný stierací los. Šťastie v športe však býva vrtkavé, spoliehať sa ďalej na jeho náklonnosť sa z dlhodobého hľadiska nevypláca. Pod Čákovým hradom o tom zrejme vedia, minimálne v predchádzajúcich sezónach určite vedeli. Preto bol AS úspešný. Len pozor na mámenie sebaklamu, že akýkoľvek krok bude správny. Nebude! Nie každý legionár, ktorý má dve nohy, na Slovensku prerazí.

Kladné hodnotenie patrí Dunajskej Strede. Tréner László výkonnosť mužstva zo Žitného ostrova stabilizoval na jeho hornej hranici. Rezervy sú stále značné. Z posledných príchodov priniesli zatiaľ najväčšiu kvalitu slovenskí hráči Šafranko, Šatka, Huk. Sú mladí, majú perspektívu a zároveň im nechýba futbalová zdatnosť. Viacerí z kádra zo zahraničným domicilom sa nemôžu pochváliť podobnou vizitkou. DAC čaká ešte dlhá cesta, vo vnútornej organizácii má čo zlepšovať, zároveň sa však momentálne môže spoľahnúť na najlepších aktívnych fanúšikov. A to je veľký tromf.

Najhoršie karty majú do budúcej sezóny pravdepodobne namiešané Senica s Prešovom. Záhoráci sú bez peňazí. Majiteľ Levársky to sám neutiahol, pritom je za ním veľa. Krásny štadión s areálom na prvom mieste. Podľa posledných správ sa na ňom bude hrať liga ďalej. V záchranárskom šetriacom režime, ale predsa. Šarišský Tatran je na tom finančne lepšie, hoci vyskakovať v ňom nikto nemôže. Má aspoň s kým hrať, hoci futbalovo sa v tomto ročníku neposunul. Skôr cúval. Zlaté Moravce boli nevýrazné, Michalovce v zásade potešili. V žlto-modrom drese sa objavilo viacero šikovných mladíkov. Mužstvo zo Zemplína hralo futbal a o to v tejto hre ide najviac. Alebo by aspoň malo. Fanúšikovia si to zaslúžia. Na štadióny síce nechodili v horibilných počtoch, no v drvivej väčšine oddane podporovali svoje tímy. V ťažkých časoch, keď spoločnosť na čele s politickou vrchnosťou nepraje športu. Klobúk dolu.

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova