Jozef Antošík

Nerád sa ukazuje pred kamerami, len výnimočne poskytuje rozhovory. Toto však nebola bežná situácia. Klub, ktorému z pozície majiteľa šéfuje už trinásť rokov a v ktorého štruktúrach pôsobil aj predtým na vrcholných pozíciách, získal po štvorsezónnej odmlke siedmy titul v histórii. Šéf MŠK Žilina, ktorý pred mesiacom oslávil okrúhle 60. narodeniny, je obrovský futbalový fanúšik. Veľmi rád chodí na zápasy mládežníckych tímov MŠK, tentoraz ho však maximálne potešili seniori. Päť kôl pred koncom Fortuna ligy zavŕšili parádnu tohtosezónnu jazdu ziskom najcennejšej futbalovej trofeje na Slovensku. „Veľmi veľa to pre mňa znamená. Je to iný titul. Predtým sme sa za nimi naháňali, teraz sme uspeli po dlhodobej systematickej práci. Futbalu chceme dať inú dimenziu a som rád, že sa nám to darí. Na Slovane to bol náročný zápas, ktorý ukázal, že mužstvo sa vyvíja správnym smerom,“ vyhlásil jeden z najbohatších Slovákov, ktorý svoj biznis „oprel“ o papiernictvo a neskôr aj potravinárstvo. Prvý titul získala Žilina v roku 2002 a odvtedy nečakala tak dlho na ďalší ako tentoraz, keďže medzi šiestym a aktuálnym siedmym je až päťročná medzera. „Od začiatku som veril projektu, ktorý sme u nás pred rokmi naštartovali. Nepoznal som odpoveď na otázku, kedy sa „naplní“, ale myslel som pozitívne. Ročník 1996, ktorý je u nás veľmi silný, potreboval dozrieť. Videli ste v zápase proti Slovanu Denisa Vavra, ako nad všetkými vyčnieval. Pred štyrmi rokmi mal on i jeho rovesníci 17 až 18 rokov a hrať s piatimi či šiestimi takýmito mladíkmi nebolo jednoduché. Napriek tomu sme hrali atraktívne a už v druhej sezóne pod Guľom sme boli blízko k titulu,“ skonštatoval.

Práve spolupráca s dnes 41-ročným bývalým trenčianskym koučom bola pre žilinský úspech zásadná. Na prelome rokov 2012 a 2013 došlo medzi zainteresovanými stranami k podpisu zmluvy, na slovenské pomery v netradičnej dĺžke päť rokov. Mnohí pochybovači vtedy krútili hlavami, neveriac, že by sa tento kontrakt mohol naplniť. Neuspeli. Medzitým dokonca došlo k jeho predĺženiu, až do roku 2020. „Predtým sme striedali trénerov, pretože sme nikdy nevedeli nájsť toho pravého, ktorý by dlhodobejšie spĺňal kritériá v našom klube. Adrián Guľa je vo väčšine parametrov – ani my sa, pochopiteľne, vo všetkom nezhodneme – ideálny z pohľadu našich očakávaní. Jeho práca, nasadenie, profesionalita aj entuziazmus sú na vysokej úrovni. Nechcem sa nikoho dotknúť, ale nepoznám iného takého trénera.“ Mimoriadne zaujímavý je pohľad na zrod myšlienky o angažovaní Guľu do Žiliny. Stalo sa tak ešte oveľa skôr, ako by si kto pomyslel. „Keď sme v roku 2006 budovali akadémiu, rozprával som sa s trénerom Pavlom Vrbom, kto by mohol byť náš líder v budúcnosti, povedal mi, aby som si zobral Guľu. Jeho radu som si preveril a odvtedy som bol presvedčený, že ho musíme získať do Žiliny.“ „Pytačky“ trvali napokon až sedem rokov. „Najprv to neprichádzalo do úvahy, keďže ešte hral. Po konci kariéry začal hneď v Trenčíne, kde rýchlo prešiel k prvému mužstvu, takže sme sa k nemu nemohli dostať. Bolo to však napokon pozitívne, pretože získal skúsenosti,“ doplnil majiteľ MŠK Žilina. O Guľu sa už dlhšie zaujímajú viaceré popredné české i poľské kluby, stále však zostáva pod Dubňom. Koľko by musel potenciálny záujemca zaplatiť, aby ho vedenie klubu uvoľnilo? „Niektoré veci sú nevyčísliteľné, nedajú sa oceniť. V zmluve nemáme žiadnu výstupnú klauzulu, ale ak by prišiel Real Madrid…“ Jasný názor má na to, či je Adrián Guľa pripravený na obrovskú výzvu v podobe slovenskej reprezentácie, ak by nastala táto možnosť. „Zatiaľ nie. Možno o niekoľko rokov, keď bude na scéne viacero hráčov, ktorí prešli jeho rukami a ktorí napĺňať jeho filozofiu. Potom by to šlo.“

So žilinským klubom je jeho súčasný majiteľ úzko spätý už viac ako dvadsať rokov. Zažil úspechy, ale aj pády, nikdy ho však pôsobenie v profesionálnom futbale neomrzelo. „Dom sme začali stavať od strechy. Najskôr sme postavili klub, ktorý má nejaký imidž a potom sme pracovali na vytváraní zázemia, aby sme mohli vychovávať mladých futbalistov. Opačne to podľa mňa nejde. Nedá sa len robiť s mládežou a očakávať úspechy. Môže to totiž trvať viac ako jednu generáciu. Naopak, my sme sa najskôr postarali o vytvorenie reputácie a teraz dávame šancu mladým chlapcom, ktorí chcú zo seba urobiť úspešných futbalistov.“ Akýkoľvek predčasný koniec v MŠK Žilina by nezodpovedal jeho životnému štýlu. „Futbal mám rád, ale toto je skôr o zodpovednosti. V klube dnes robí veľa dobrých odborníkov, ku ktorým mám vzťah. Nemôžem ich len tak opustiť…“ Do klubu investoval už veľmi veľa finančných prostriedkov, no neľutuje to. „Presnú sumu nepoznám, hoci by som ju vedel spočítať. Ekonomicky sa to ani po úspechoch nevyrovná, ale keď sa na to pozriem cez emócie a cez potenciál nášho mladého mužstva, veľmi sa teším. Naše reprezentačné výbery už teraz ťažia zo žilinskej práce a ja verím, že za pár rokov to bude ešte viditeľnejšie.“

Žilinský tím prekonal v aktuálnej sezóne viacero rekordov, v ďalšom ročníku preto bude mimoriadne náročné posunúť nastavenú latku. „Vždy si treba klásť v živote vyššie ciele. Radi by sme niečo dosiahli aj na medzinárodnej úrovni. Nemusí to byť teraz, ale celkovo by to bolo super.“ V ďalšej sezóne si zo všetkého najviac želá lepšie prostredie pre slovenský futbal. „Ak chcete uspieť aj na medzinárodnej scéne, musíte mať v lige päť-šesť vyrovnaných a konkurencieschopných tímov. V sezóne 2006/07, keď sme získali titul s Vrbom, to bola čudná súťaž. Teraz odstúpila Myjava a ročník nepovažujem za veľmi regulárny. Ak by to bolo na mne, urobím všetko pre to, aby sme ligu dohrali dvanásti. Žiaľ, už teraz je vidieť ďalšie riziká. Je problém so Senicou, niektoré ďalšie kluby budú možno od začiatku ťahať za kratší koniec. Našťastie, teraz to vyzerá na pekný boj o Európsku ligu. Želám Slovanu, aby vyhral pohár a tým pádom by sa v lige hralo o ďalšiu miestenku,“ dodal majiteľ MŠK Žilina, čerstvého slovenského šampióna.

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova