Michal Šulla

V decembri sa zasnúbil. Štýlovo, zaujímavo. V reštaurácii v tvare lietajúceho taniera, ktoré je vo výške okolo deväťdesiat metrov na moste SNP nad Dunajom. „Bolo to krásne,“ zasmial sa. Priateľka Petra bola zaskočená. „Objednali sme si večeru, pokľakol som pri stole a ukázal prsteň. Takmer som jej vyrazil dych, po tvári sa jej kotúľali slzy.“ Pred pár dňami urobil najväčší prestup v kariére, na tri a pol roka upísal Slovanu. „Som nadšený, po prvom tréningu v novom prostredí som zobral snúbenicu na večeru a chvíľu s nami pobudol aj Jurij Medvedev, ktorý tiež vstúpil do belasej rodiny.“

Vyrastali ste v Senici. Zasmejete sa na vtipoch o Záhorákoch, alebo vás hnevajú?

„Možno niektoré sú za hranou, ale dobrý vtip si rád vypočujem a pobavím sa na ňom. Nie som urážlivá povaha ani vtedy, keď si ma niekto, hoci aj v bežnom živote, doberá.“

Na ktorom vtipe ste sa pobavili naposledy?

„Počul som ich veľa a mnohé si už ani nepamätám. Do pľacu vytiahnem dva. Viete, prečo Záhoráci v noci zakrývajú studňu? Aby im nevytiekla… No a prečo majú okrúhle domy? Aby ich nikto nečakal za rohom…“

So Senicou ste spojili prakticky celú kariéru, odskočili ste si len na jeseň 2012 na Myjavu…

„V klube som prešiel mládežníckymi kategóriami a zlom v kariére prišiel v lete 2009, keď sa mužstvo dostalo do najvyššej súťaže a ja som ako osemnásťročný vstúpil do prvého mužstva. Odvtedy som pracoval pod vedením trénera brankárov Miroslava Mentela. Práve jemu som vďačný za veľa. Má výraznú zásluhu na tom, kam som sa dostal. Treba zdôrazniť, že majiteľ Vladimír Levársky vybudoval profesionálny klub na zdravých základoch. Vytvoril výborné podmienky pre mládež i seniorov. Pri týchto spomienkach prevládajú pozitíva.“

Po výborných sezónach nastal v Senici ústup z pozícií, okresali sa financie a mužstvo bojovalo o záchranu. Odišli ste s čistým stolom?

„Je pravda, že posledné sezóny boli náročnejšie a skôr sme sa pohybovali na nižších poschodiach tabuľky. Skončil Levársky, klub prebrali noví ľudia. Snažili sa, robili a podlžnosti postupne mazali. Osobne mám všetko vyrovnané.“

Hovorí sa, že brankári sú zvláštna kasta. V Senici ste fungovali dobre a boli ste súdržná partia. Akí boli Pavel Kamesch či český legionár Petr Bolek?

„Pohodoví, výborní ľudia, ktorí držali kolektív pokope. Dokázali poradiť a povzbudiť. Žiadna závisť, nepozerali sme na seba cez prsty. Tvrdo sme makali a keď bol priestor, dokázali sme sa uvoľniť, zabaviť. Je známe, že Pavel Kamesch je ako slovenský Karel Gott a Bolek dokázal imitovať viacerých českých hercov a spevákov. Až som sa niekedy pýtal, či si nepomýlili povolanie…“

Práve Bolek sa v lete dostal do problémov. Pri bežnej cestnej kontrole v Ostrave mu namerali 2,26 promile alkoholu. Súd mu následne na tri roky zadržal vodičský preukaz a vymeral pokutu 150-tisíc korún, čo je 5870 eur…

„Hovorili sme o tom len okrajovo. Je to citlivé a nepríjemné aj pre neho. Preto mi bolo nepríjemné sa v tom ešte viac vŕtať. Za čin sa verejne ospravedlnil a je to za ním. V Plzni ho vyradili z kádra a v posledný letný prestupový deň zamieril do druholigového Sokolova na polročné hosťovanie.“

Mali ste v kariére obdobie, že vám futbal zhorkol a zahodili ste rukavice do kúta?

„Samozrejme, že prehry mrzia, ale na futbal som nenadával. Od detstva som získal dobré návyky, mám v sebe pokoru. Vážil som si najvyššiu súťaž, reprezentačné výbery. Od starších kolegov som sa naučil, že treba poctivo pracovať, nič samo nepríde. Za všetkým je tvrdá a zodpovedná robota.“

Ako ste sa dostali k futbalu?

„Na základnej škole som sa rozhodoval medzi jazykovou a športovou triedou. Vybral som si druhú možnosť, zostal som pri nej a určite neľutujem.“

Nikdy ste v kariére neboli vylúčený…

„Dve červené karty som dostal ešte v doraste. V seniorskom futbale sa koncentrujem najmä na výkon, nejdem do konfrontácie s rozhodcami a protihráčmi. To ma ušetrilo od prípadných vylúčení.“

V Senici sa o vás hovorí, že ste dobrý tenista…

„Neviem, či je pochvala na mieste… Viete, prečo som bol úspešný? Vyberal som si tých menej zdatných súperov z kabíny, ktorí to s raketou nevedia tak dobre. Ak by na druhej strane kurtu nastúpili tí lepší, dostanem kanára a utekám preč. Rozhodne by som v tenise neurobil kariéru.“

Dokážete si od futbalu oddýchnuť, chodíte do kina alebo do divadla?

„V divadle som bol naposledy zo základnej školy na predstavení v Bratislave, ale názov mi už vypadol. Do kina zájdem tak raz za dva mesiace.“

Nájdu sa aj na našich trávnikoch dobrí herci?

„Pomerne často to na rozhodcov skúšal český spoluhráč Jaroslav Diviš. Mal šikovné kľučky a niekedy si dopomohol aj tým, že bol často na zemi.“

Záhorie je rozdelené na fanúšikov Trnavy a Slovana. Do ktorej skupiny patríte vy?

„Rodičia neboli zarytí fanúšikovia a nechodili do jedného či druhého mesta. Futbal začali intenzívnejšie vnímať až po tom, čo som mu prepadol. Napriek tomu, že Trnavu máme bližšie, len cez Bielu horu, chodili sme o niečo ďalej na Tehelné pole. Z brankárov som obdivoval Proleho, neskôr Putnockého, Perniša, ale aj Krnáča. Od podpisu zmluvy chodím často okolo areálu, ktorý zažil množstvo neopakovateľných okamihov, slávy. Aj preto sa mi vrátili spomienky, keď som tam bol. Už sa všetci tešíme, keď sa budeme sťahovať…“

Ktorý duel so Slovanom vám najviac utkvel v pamäti?

„Napriek tomu, že som bol len na tribúne, vyhecovaný bol štvrťfinálový dvojzápas v pohári v sezóne 2011/12. Doma sme súpera zdolali 2:0. Na jeho trávniku sme dlho držali bezgólový výsledok, keď Milinkovič po zmene strán nepremenil jedenástku a my sme hrali bez vylúčeného Tomáša Strnada. V samom závere sme dvakrát inkasovali a išlo sa do jedenástkového rozstrelu. V ňom sme mali pevnejšie nervy a následne cez Zlaté Moravce sme sa premiérovo dostali do finále.“

Máte s nejakým hráčom Slovana nevybavené účty?

„Určite nie. Spomínam si, že keď Jakub Mareš pôsobil v Ružomberku, tak sme si raz v emóciách vymenili niekoľko „milých“ slov. Všetko medzi nami vyhaslo záverečným hvizdom rozhodcu. Keď som prvý raz prišiel do kabíny Slovana, podali sme si ruky, zasmiali sa a fungujeme v pohode.“

Do Bratislavy chodievate pomerne často. Máte tam nejaké obľúbené miesto?

„Zaujímavá je stará časť centra a spoločne s priateľkou sa v lete prechádzame po nábreží Dunaja.“

V piatok odletel Slovan na sústredenie do Turecka, ktoré ponúka výborné podmienky na trénovanie, ale aj špičkové golfové greeny…

„Golf som skúšal dvakrát, ale neoslovil ma. Tréner Martin Ševela spomínal, že možno medzi sebou odohráme nejaký turnaj, tak som zvedavý, či trafím do jamky, ktorá má priemer okolo desať centimetrov.“

Musíte si dať pred letom štamperlík?

„Kdeže, zvládam to bez ťažkostí a obáv, nemám s tým žiadny problém. Nepotrebujem siahať po niečom ostrejšom. Skôr si na palube pustím nejakú dobrú hudbu, najčastejšie hip-hop, alebo beriem do rúk knihu. Naposledy som čítal o Buffonovi Superman Gigi, ktorého Medzinárodná federácia futbalových historikov a štatistikov zvolila za najlepšieho brankára posledných dvadsiatich rokov.“

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova