Po 11. kole

Všeobecne sa očakávalo, že favorizovaný Slovan to nebude mať ľahké proti mužstvu s najlepšou defenzívou. Belasí akoby tieto tvrdenia nevnímali a začali vo veľkom štýle. Vedenia sa ujali hneď po prvej strele medzi žrde z kopačky Filipa Hološka v 8. minúte. Napriek výbornému rozbehu však k víťazstvu nad Nitrou nedokráčali. „Začali sme dobre, rýchlo sme strelili gól. Žiaľ, bolo to na škodu, pretože následne sme sa uspokojili. Nechali sme si vnútiť hru súpera, ktorý bránil a spoliehal sa na rýchle brejky. Od streleného gólu sme už nehrali našu hru, možno v druhom polčase sme mali ešte pár šancí, z ktorých sme mohli skórovať. Myslím si, že sme si koledovali o vyrovnávajúci gól. Mrzí to o to viac, že prišiel v 88. minúte. Už nám neostávalo veľa času na strelenie druhého gólu, takže remíza je spravodlivá,“ vyhlásil Filip Hološko, ktorý zaznamenal piaty presný zásah v najvyššej súťaži. „Priznám sa, že z dosiahnutého gólu ani nemám veľkú radosť, pretože sme chceli získať tri body a priblížiť sa v tabuľke k Trnave, čo sa nám nepodarilo. Sme nešťastní, sme smutní. Ale nebudeme sa vyhovárať, pretože si môžeme za to sami.“ V nominácii slovenskej reprezentácie na súboje v Škótsku a proti Malte je jediný útočník. Filip Hološko v poslednom období strieľa góly, takže sa ozývali hlasy fanúšikov po jeho návrate do najcennejšieho dresu. „Nerád sa vraciam k tomu, čo sa stalo, samozrejme platí, čo som predtým povedal. S nikým nemám žiadny problém a ak ma pán Kozák zavolá, rád prídem pomôcť národnému tímu. Máme však veľmi dobrý a zohratý tím, ktorý čakajú dva ťažké a kľúčové zápasy v kvalifikácii. Určite si ich pozriem a budem držať palce trénerom i hráčom palce, aby to zvládli.

Žilina ukázala, v čom je silná. Tentoraz k tradične dobrému futbalovému výkonu pridala aj psychickú odolnosť a vytrvalosť. Tretíkrát v priebehu siedmich dní otočila duel, v ktorom prehrávala 0:1. Práve tento faktor zaradil MŠK Žilina späť do okruhu adeptov na zisk titulu. Žilina síce z neho nikdy úplne nevypadla, no pri zbabranom úvode sezóny mala namále. Iba silné a vyspelé mužstvo dokáže otočiť nepriaznivé skóre v troch stretnutiach po sebe. Stalo sa to pred týždňom so silným Slovanom, v stredu v pohári v Lipanoch a aj v sobotu večer doma s húževnatými Michalovcami. Úradujúci šampión v úvode sezóny doplácal na smolné vyradenie v Lige majstrov. Najmä v hlavách sa „šošoni“ nevedeli preniesť cez to, že FC Kodaň mali na lopatkách, no nedorazili ho. V lige prišli tri prehry s Nitrou, Prešovom a Zlatými Moravcami. S týmito protivníkmi mala Žilina vyhrať, alebo aspoň bodovať. Nevyzretosť, slabá koncentrácia, nedostatočná vytrvalosť – hľadali sa vtedy príčiny neúspechov. Prešli dva mesiace a všetko je inak. Žilinčania majú späť sebavedomie a silou vôle a vytrvalosťou dokážu zvíťaziť aj v zápasoch, v ktorých sa im herne či z hľadiska efektivity nedarí celkom podľa predstáv. „Lepšie je víťaziť výraznejším rozdielom. Na druhej strane, aj vydreté výhry, keď hráči musia ísť až na dno svojich síl, patria k futbalu. Takéto víťazstvá posúvajú výkonnosť mužstva a my si ich nesmierne vážime,“ vyhlásil Adrián Guľa. Michalovce si zaslúžia pochvalu. Nielen za to, že v Žiline nehrali ustráchane a nezavreli sa pred vlastnou šestnástkou. Ak chceli pod Dubňom niečo uhrať, museli streliť gól. Odmietli hrať na bezgólovú remízu a zabarikádovať sa na vlastnej polovici. Zemplínčania sa už dlhšie snažia hrať útočne a neboja sa ani zvučnejších súperov. Určite sú od postupu medzi slovenskú elitu svojím prístupom výrazným oživením ligy. „Čo z toho, keď sme znovu nebodovali?“ povzdychol si michalovský brankár Matúš Kira. „Tretíkrát v krátkej dobe sme viedli 1:0, no napokon sme prehrali 1:2. Stalo sa nám to v Ružomberku, s Dunajskou Stredou a teraz aj v Žiline,“ doplnil nelichotivú bilanciu 22-ročný rodák z Košíc.

Z pohľadu Trenčína bol hrdinom zápasu dvojgólový Rangelo Janga. „Bol to ťažký zápas, najmä preto, že sme v ňom museli hrať proti hlbokej defenzíve. Bolo to náročné. Našťastie sme dali gól. S Beridzem sme pri ňom urobili to, čo čom si často hovoríme. Druhý gól bol vlastne podobný. Aj po prvom góle to bolo pre nás zložité. Vyhrali sme však jasne 3:0,“ spokojne glosoval rodák z Amsterdamu, ktorý hráva za reprezentáciu Curacaa. V posledných troch ligových zápasoch dal päť gólov – jeden Nitre, po dva Prešovu a ViOn-u. „Cítim dobrú formu, ale musím povedať, že mi veľmi pomáha tím. Som rád, že sa dostávam do šancí a premieňam ich,“ dodal 25-ročný hráč. Trenčín získal tri dôležité body. „Stále je dobré, keď sa vyhráva a zlé, keď prichádzajú prehry. Aspoň čiastočne sme zabudli na stredu,“ pripomenul Rangelo Janga pohárový výbuch v Medzeve. Hostia sa snažili predviesť poctivý výkon. „Chceli sme uhrať dobrý výsledok. Janga nám však dal gól, keď to urobil vynikajúco a keď sme za polčas pustili loptu cez obranu asi len raz. Mrzí ma, že som potom mal nejaké šance, zakončenie mi nevyšlo. Mohlo to vyzerať inak. V druhom polčase sme otvorili hru a dosť riskovali. Prišli ďalšie góly… Škoda prehry, hoci si myslím, že sa nemáme za čo hanbiť. Trenčín má svoju kvalitu, potvrdil ju,“ povedal 22-ročný Timotej Záhumenský. Pred druhým gólom Trenčína bola odpískaná štandardná situácia po jeho súboji s Gongom, ktorý sa odohral „plece pri pleci“. „Faul to určite nebol,“ dušoval sa hráč ViOn-u. Jeho tím nastúpil s päťčlennou obranou. Timotej Záhumenský v nej hral na pozícii pravého obrancu, ktorý sa po získaní lopty menil na krídlo. „Hral som také falošné krídlo. Hrali sme takto, lebo sme nechceli otvoriť hru a ako som vravel, darilo sa nám to. Až do gólu…“ – tvrdil ľavonohý hráč, ktorý hral na pozícii pravého obrancu „cez nohu“.

Spartaku to sype. Na čele tabuľky si vytvoril už päťbodový náskok. V šlágri kola zdolal kvalitný tím Dunajskej Stredy a hráči si ešte pred záverečným hvizdom vyslúžili „standing ovation“. Zverenci trénera El Maestra majú za sebou parádny september, vyhrali päť ligových a dva pohárové zápasy. V ligovej súťaži nazbierali už 27 bodov, čo je po jedenástom kole najviac za posledných dvanásť rokov! So súperom zo Žitného ostrova to nebolo vôbec jednoduché. Hostia ukázali herný potenciál, obranné rady povolili až v závere, keď takmer polčas dohrávali bez Marka Živkoviča, ktorý sa nechal naivne vylúčiť. „Vstúpili sme do zápasu solídne, do 25. minúty sme si vytvorili šance, Pambou mohol otvoriť skóre a gól visel na vlásku,“ povedal Erik Pačinda. „Potom sme sa báli kombinovať, pôsobili sme ustráchane. Druhý polčas ovplyvnilo vylúčenie spoluhráča. Viac sme sa bránili, ale snažili sme sa aj tak dosiahnuť bodový výsledok.“ Na hrote zviedol niekoľko chlapských a férových súbojov s Čonkom, s ktorým spoločne nastupovali za Košice. „Poznáme sa a vedel som, čo môžem od neho očakávať.“ Hostí ťažil na hrudi výkon rozhodcu Kružliaka. „Myslím si, že zbytočne kúskoval hru, skoro každý stret posúdil ako faul. Určite s tým neboli spokojní ani diváci,“ dodal Pačinda. Z Trnavy zamieril na východ, v sobotu stihol ísť na svadbu. Ján Vlasko bol dosť vidieť v ofenzíve. S pribúdajúcimi kolami sa vracia do hernej pohody. V prvom polčase mu Ljubičič kolíkmi roztrhol štulpňu a spôsobil asi 10-centimetrový šrám. „V poslednom okamihu som odtiahol nohu. Ak by som tak neurobil, zrejme ju mám zlomenú. Taký je futbal, možno to bolo na červenú.“ Trnava natiahla víťaznú sériu na päť duelov. „Bol to náročný duel. Postupne prichádzali šance a v koncovke sa mohli presadiť oba tímy. Hostia hrali príliš tvrdo a po červenej karte bolo iba otázkou času, kedy sa presadíme v koncovke. Stalo sa a počas reprezentačnej prestávky budeme môcť trénovať s úsmevom. Priamo na hracej ploche sa majiteľ trnavského klubu Vladimír Poór poďakoval hráčom a úprimne stisol ruku El Maestrovi. „Bol to emotívny a dramatický duel. Kolektívu som veril, že vyhrá aspoň najtesnejším rozdielom. Pridal gól navyše. Úprimne som sa trénerovi poďakoval za hru, za to, kde sa v tabuľke nachádza. Je to naša spoločná robota, z čoho sa tešíme,“ žiaril Vladimír Poór spokojnosťou. Inak, zápas sledovala aj brankárska a trénerská legenda slovenského futbalu, 81-ročný Justín Javorek. „Oba tímy som mal česť trénovať, nesklamali ma. Čakal som ešte ofenzívnejšiu Dunajskú Stredu, ale po vylúčení to bolo náročné a mala rešpekt pred behavým súperom. Trnava je dobre organizovaná, tímová a výkonnostne rastie. El Maestro „varí“ dobre. Netreba sa čudovať, že mužstvo je na prvom mieste,“ pousmial sa člen reprezentácie Československa na ME 1980, ktorý dostal Zlatý odznak SFZ i Cenu fair Play Ivana Chodáka za dlhoročnú príkladnú činnosť a prínos pre futbal. Pristavil sa aj pri bývalom trénerovi Trnavy Karhanovi. „Čítal som článok v Športe a mrzia ma jeho vety na adresu klubu. Mal by viac zvažovať slová, byť väčší lokálpatriot, pretože naše pohľady ovplyvňujú verejnú mienku.“

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova