Po 13. kole

Žilinčania boli od začiatku lepším tímom, prakticky neustále sa tlačili na polovicu súpera, no je pravda, že zväčša len po šestnástku. Keď však už prišla prieniková prihrávka na krídlo a následne strieľaný center či spätná prihrávka, vždy to zaváňalo gólom. Prešovčania spálili úvodné dve príležitosti a naháňať manko proti takému kvalitnému mužstvu ako je Žilina je pre súčasný Tatran priam sizyfovská práca. Domáci sa síce snažili, no doplácali na časté nepresnosti a záverečné nakopávané lopty do šestnástky priniesli iba vzruch, nie šance. Ukrajinský tréner Prešova Sergij Kovalec sa tak na vlastnej koži presvedčil o „čare“ domáceho prostredia v Poprade. Scenár sa v komornom prostredí nijako nevymykal z predošlých duelov. Domáci najprv zahodia tisícpercentnú šancu, onedlho príde trest na opačnej strane a potom sa čaká, kedy príde druhý úder, ktorý hráčov psychicky zlomí. Neprišiel aj vďaka výborným zákrokom brankára Adriána Slančíka. Poľský útočník Jakub Wiezik mal hneď v úvode dobrú možnosť po Katonovej prihrávke, no v rozhodujúcom momente sa pošmykol. V 24. minúte však spálil nemožné. „Neskrývam, bola to obrovská šanca. Nerozumiem, ako som prestrelil. Všetko sa udialo veľmi rýchlo. Brankár vyrazil loptu predo mňa a ja som rýchlo zareagoval. Žiaľ, prekopol som prázdnu bránu. Veľká škoda, že som z tejto šance neskóroval. Zápas sa mohol vyvíjať úplne inak,“ neveriacky krútil hlavou urastený Poliak. Prešovčania si v piatok boli v rámci spoločnej akcie zahrať bowling. Vycibrili si síce presnosť v ruke, ale nepreniesli ju do nôh v zápase. „Darilo sa mi celkom dobre. Komu to išlo najlepšie neviem povedať, lebo ešte nemáme spočítané body. Ja som bol spokojný, podarili sa mi asi štyri strajky,“ usmial sa poľský legionár. Žilinský útočník Samuel Mráz zviedol s domácim brankárom Adriánom Slančíkom dva mikrosúboje. Lepšie mu vyšiel ten prvý, z ktorého otvoril skóre. „Hlavne to bolo dobré na moju psychiku, lebo som nemal veľa lôpt na kopačkách. Bol to ťažký zápas, ale hneď z prvej situácie som udrel, za čo som rád. Som veľmi vďačný za tento víťazný gól, ktorý nám priniesol tri body“ vrátil sa k 27. minúte Samuel Mráz, ktorý zaznamenal siedmy gól v sezóne. A 20-ročný hrotový útočník Žiliny mohol v posledných sekundách prvého polčasu definitívne otupiť snahu Tatrana na bodový zálusk aj ďalším gólom. „Bola to vyložená šanca. Chcel som trafiť do protismeru brankára, no nechal tam svoju nohu. Škoda tej možnosti, mrzí ma, že som druhým gólom neupokojil naše rady. Mali sme síce šance aj po zmene strán, ale Tatran podržal brankár, ktorý podal výborný výkon,“ dodal žilinský strelec. Šarišania sa až v samom závere rozhodli zariskovať a vystupňovať tlak na žilinskú bránu. Zrazu začali lietať jeden center za druhým do šestnástky MŠK Žilina, no bez výraznejšieho zakončenia. „Myslím si, že tento tlak sme zvládli bez problémov. Všetky lopty sme dostali do bezpečia a mohli sa tak tešiť z ďalšieho víťazstva. Som rád, že naša naháňačka za čelom tabuľky naďalej pokračuje. Po zlom štarte do sezóny si týmto víťazstvom naprávame chuť,“ dodal Samuel Mráz.

Dunajská Streda zaskočila Trenčanov aktívnou hrou u nich doma, no v odvete dostala na vlastnom trávniku od bielo-červených veľkú lekciu z moderného futbalu. Výsledkovo až tak nie, ale herne bol rozdiel veľký. A nielen preto, že hostia strelili veľmi rýchly gól. Van Haare mal pri ňom dokonca kus šťastia, hoci trafil nádherne. Pred strelou si loptu totiž prebral ďalej od nohy, následne ju musel trochu dočahovať, takže sa šmykol. Napriek tomu ju ideálnou trajektóriou poslal od žrde za chrbát Maceja. DAC síce potom vyrovnal, keď stopér Lawrence daroval gól pohotovému Pačindovi, no Trenčín išiel za víťazstvom ďalej. „Povedali sme si, že nebudeme pozerať na výsledok a sústredíme sa len na výkon. Keď ten bude dobrý, určite vyhráme,“ prezradil kapitán AS Trenčín Peter Kleščík. „Gól ma síce potešil, ale nič z neho napokon nebolo, keďže sme pred našimi fantastickými fanúšikmi nezískali ani bod. Súper bol lepší v strede poľa,“ skonštatoval zasa sklamaný Pačinda. Trenčianska dominancia na trávniku sa nezrodila náhodne, hosťujúci tím si ju vynútil a s pribúdajúcimi minútami aj využil. Najlepším hráčom bol El Mahdioui, najproduktívnejším Van Haaren a najdôležitejším kanonier Janga. Vysoký stredný útočník rozhodol desiatym gólom v sezóne. Skóroval už vo štvrtom zápase za sebou, predtým dal trikrát po dva góly. „Po každom tréningu ostávam nacvičovať koncovku. Nehľadím na osobné štatistiky, ale veľmi túžim dávať góly. Viem, že nimi pomôžem tímu k víťazstvám. Sedem za sebou som ich v kariére ešte nestrelil, o to väčšiu mám teraz radosť,“ tešil sa Janga. Dunajská Streda robila čo mohla, ale hostia toho veľa jej hráčom nedovolili. „Celý zápas si veľmi rýchlo posúvali loptu, najmä prvý polčas hrali fantasticky a nám sa len so šťastím podarilo uhrať do prestávky remízu. Potom sme sa zavreli, oni do nás búšili a napokon z toho vzišiel druhý gól. Na konci už boli sily na minime, riskli sme vabank. Nevyšiel. Mali sme jednoducho veľmi zlý deň,“ zhodnotil dunajskostredský obranca Tomáš Huk.

Chudobnému aj z hrnca vykypí… Opäť sa o tom presvedčili Seničania. Ukázali sa v sympatickom svetle, kombinovali, bojovali, čo im sily stačili. Roztlieskali aj hŕstku divákov. Nezvládli však zásadné úlohy a tvrdo pykali, v druhom polčase za necelých desať minút trikrát inkasovali. Mužstvo schytalo ďalší nepríjemný úder a do konca jesene to bude aj o charaktere a odolnosti. Každopádne sa kolektív potrebuje počas najbližšieho prestupového obdobia posilniť. „Dostali sme sa do viacerých sľubných šancí, ale ani tie vyložené sme nevyužili. Neustále sa s tým pasujeme a do siete nám to nepadá,“ krútil hlavou senický kapitán Oliver Podhorin. Ružomberok dosiahol najvyššie víťazstvo vonku v tomto kalendárnom roku. „V prvom polčase sme sa nedostávali do koncovky, prehrávali sme osobné súboje a odrazené lopty získaval súper,“ povedal sebakriticky stredopoliar MFK Ružomberok Erik Daniel. „Cez prestávku tréner zvýšil hlas a prízvukoval nám, aby sme sa zobudili.“ Ružomberok v lige cez mesiac neprehral a priaznivú sériu natiahol už na päť duelov. Desať minút pred záverom divákom zatuhlo. V šestnástke hostí po strete s Haskičom zostal nehybne ležať Hans Sarpei. „Skončil som s otrasom mozgu, chvíľu som nevedel o svete, ale som v poriadku,“ vysvetlil ghanský legionár a kmeňový hráč nemeckého Stuttgartu pred tým, ako nastupoval do sanitky. Keďže v tom čase už tréner Hudec využil všetky striedania, domáci dohrávali bez jedného hráča. Inak, Senica bola hodinu lepšia, vytvárala si šance, prepadla však v ofenzíve. Pred výkopom sa jej rozsypala stopérska dvojica, napriek tomu nastúpila odhodlane, aktívne a nebojácne. Mužstvo sa po strate lopty zodpovedne vracalo, smerom dopredu si nekomplikovalo život, hralo jednoducho na rýchle prihrávky. Hostia sa síce rozbiehali pomaly, no v priebehu pár minút druhého polčasu rozhodli o výsledku.

Spartak si pripísal na konto ďalšie tri body. „V prvom polčase to nebolo ono, sami sme to cítili a cez prestávku sme si k tomu niečo ostrejšie povedali. Padlo to na úrodnú pôdu, lebo v druhom polčase sa to zmenilo a dali sme dva góly,“ vravel domáci kapitán Boris Godál. Na margo súpera povedal: „Podbrezová bola opäť veľmi nepríjemná. Aj v predchádzajúcich dvoch zápasoch, keď tu hrala – raz sme remizovali 0:0, raz prehrali 0:2 – bola taká. Tento zápas mi v prvom polčase pripomínal ten remízový. V druhom polčase sme boli agresívnejší, vyhrávali sme súboje v strede poľa.“ Sobota bola pre Trnavu celkovo výsledkovo veľmi dobrá. Prehrali obaja jej najbližší prenasledovatelia – ako bratislavský Slovan, tak Dunajská Streda. „Je to pekné, ale nerobil by som z toho žiadne závery. Pokiaľ si pamätám, v minulosti sme už prešustrovali iné veľké náskoky. Teraz nás budú čakať papierovo ťažšie zápasy a v nich sa ukáže, na čom sme,“ dodal 30-ročný Boris Godál. Podbrezovčania sa v Trnave predviedli v dobrom svetle, avšak odchádzali bez bodov. „Herne to nebolo zlé. Nás možno zráža to, že momentálne nestrieľame góly. Chcelo by to väčšiu dravosť smerom dopredu, viac sa pobiť o to, aby sme skórovali. A zároveň udržať nulu na konte inkasovaných gólov. V každom prípade, herne je to lepšie ako v úvode sezóny,“ povedal Jaroslav Kostelný. Podbrezová mala pritom v prvom polčase vpredu niekoľko sľubných náznakov. Po zmene strán už hostia inkasovali. „Veľa zápasov v lige je o prvom góle. Ten, kto ho dá, má trochu inú pozíciu,“ pokračoval 32-ročný obranca. Výsledková definitíva prišla po jeho vlastnom góle. „Bola to strieľaná prihrávka, prebehli tam dvaja hráči a ja som už nestihol nič spraviť, sklepol som si ju nohou do brány,“ mohol už len pokrčiť plecami. Kostelný dúfa, že po posledných prehrách prídu hody v najbližšom domácom zápase s Michalovcami. „Ak budeme plniť trénerove pokyny, vzadu uhráme nulu a strelíme nejaký gól, máme šancu.“

Po Ružomberku či Žiline prehral pri Žitave aj bratislavský Slovan. Výnimočný výkon podal Brazílčan Ewerton, ktorý doteraz vo Fortuna lige skóroval raz, no v sobotu sa prezentoval dvoma gólmi. Jedným z domácich ťahúňov bol skúsený obranca Karol Karlík, ktorý strelil tretí gól. „V druhom polčase sme sa so Szymonowiczom vymenili a ja som hral defenzívneho záložníka. Pred tretím gólom som bežal na hrot, lebo som videl, že tam je priestor. Loptu som si zle spracoval, napriek tomu som stihol namieriť a zakončiť,“ hovoril Karlík, ktorý momentálne v tíme ViOn-u zahráva štandardné situácie. A veľmi dobre, keďže na druhý gól nacentroval od rohovej zastávky práve on. „Hráme to takto asi dva týždne, tréner s úsmevom hovorí, že konečne našiel takého „kopáča“, ktorý to vie zahrať,“ vysvetlil šťastný Karlík. „Po víťazstve nad Slovanom mám len tie najlepšie pocity. Zabojovali sme, je to super. Rozhodla naša väčšia túžba po víťazstve.“ V nervóznom závere mal Karlík výmenu názorov s Kubíkom, hráč belasých na to doplatil vylúčením. „Boli tam emócie i nadávky, ja som zobral loptu do rúk a on ma strčil. Ja som sa ho ani nedotkol, rozhodcovia to videli a rozhodli správne,“ podotkol Karlík. Trénerovi hostí viac ležalo v žalúdku prvé vylúčenie maďarského stredopoliara Holmana, ktorý šiel pod sprchy po dvoch žltých kartách. „To som ešte nevidel, rozhodca bol blízko, päť metrov, nepískal a potom mu asistent signalizoval, že to zo vzdialenosti 30 metrov videl lepšie…“ čudoval sa srbský kormidelník Ivan Vukomanovič.

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova