Po 22. kole

Michalovskí futbalisti „ozbíjali“ na svojom trávniku ďalšieho veľkého favorita. Pred vyše dvoma týždňami obrali o dva body vicemajstrovský Slovan Bratislava a v sobotu dokonca všetky uchmatli úradujúcemu šampiónovi zo Žiliny. Vyhrali zaslúžene, viac bojovali a čo je najdôležitejšie, na rozdiel od súpera skórovali. O víťazstve mužstva od Laborca rozhodol v samom závere španielsky stopér José Carrillo, pre ktorého to bol premiérový gólový zápis v slovenskej lige. „Som rád, že sa mi podarilo streliť víťazný gól, ale ešte viac ma teší, že sme získali dôležité tri body proti majstrovi, ktorý má veľkú kvalitu,“ rozhovoril sa rodák z Granady. Dvadsaťtriročný obranca sa presadil po štandardnej situácii, keď na tabuli svietila 87. minúta. „Igor Žofčák kopol dlhý center, ktorý išiel rovno na mňa. Zakončoval som najprv hlavou, no trafil som len brániaceho hráča, ale lopta sa odrazila presne na moju nohu a už som nemal problém dokopnúť ju do siete,“ opísal gólovú situáciu. Od hráčov spod Dubňa čakal Carrillo, ktorý pred dvoma rokmi sedel v La Lige na lavičke náhradníkov Getafe na barcelonskom štadióne Camp Nou, lepší výkon. „Žilina nebola veľmi nebezpečná, nedostávala sa do šancí. My sme hrali veľmi dobre a vypracovali sme si ďalšie príležitosti, ktoré sme už nevyužili. Dôležité však je, že sme vyhrali.“ Žilinčania v druhom zápase za sebou nebodovali a nestrelili gól. Minulotýždenný výbuch proti Slovanu na myjavskej pôde sa im na Zemplíne nepodarilo otočiť. „Chceli sme to napraviť, ale dostali sme gól na konci zápasu. Štandardné situácie Michaloviec nám robili problémy, už pred gólom sme vykopávali loptu z bránkovej čiary. Hoci sme mali zopár šancí, nepremenili sme ich, preto odchádzame bez bodu,“ smutne hovoril defenzívny štít Viktor Pečovský. Slovenský reprezentant po záverečnom hvizde pochválil Zemplínčanov. „Vedeli sme, že Michalovce hrajú uvoľnený futbal a neboja sa útočiť. Potvrdili to aj v stretnutí proti nám. Majú dobrých technických hráčov a tento terén im vyhovoval. V niektorých momentoch boli kombinačne lepší ako my. Musíme dať hlavy hore a pripraviť sa na nadstavbu, kde nás budú čakať ešte silnejší súperi a náročnejšie zápasy,“ dodal skúsený 34-ročný Viktor Pečovský.

Mužom stretnutia bol Antonio Mance. Chorvátsky útočník Trenčína strelil hetrik, svoj prvý v kariére. Treba však povedať, že domáci Mancemu svojím laxným prístupom značne zjednodušili cestu za trojbodovým zápisom. Bolo doslova šokujúce sledovať, ako naivne hrali Zlatomoravčania v prvom polčase. Prepadli pri takmer každej akcii súpera. Trenčania mohli s loptou manévrovať tak dlho, ako chceli, aj tak k nim domáci vôbec nepristupovali. El Mahdioui mal pri každej rozohrávke toľko času, že si pokojne mohol odskočiť do miestneho bufetu na čaj a párky a cestou by ešte stihol prihrávkou obslúžiť niekoho zo spoluhráčov. Darilo sa aj rýchlonohému Gongovi, ktorý svojimi prihrávkami naservíroval Mancemu lopty na prvé dva presné zásahy. „Hilarymu patrí veľká vďaka. Podľa mňa je najlepší krídelník v slovenskej lige a neustále to dokazuje. V minulom zápase proti Prešovu si tiež pripísal dve asistencie, jeho prieniky popri čiare sú neskutočné,“ povedal 22-ročný Mance. Chorvátsky útočník sa hetrikom dostal na sedemgólovú métu v tejto sezóne najvyššej slovenskej súťaže. Po zimnom prestupe najlepšieho strelca ligy Rangela Jangu do belgického Gentu Trenčania možno našli v Mancem správnu náhradu. „Samozrejme, som šťastný. Z pohľadu gólov to bol môj najlepší zápas v kariére. Hral som však už aj lepšie, ale vtedy mi nepadlo toľko gólov. Teraz už len takto pokračovať a všetci budeme spokojní,“ doplnil Antonio Mance. ViOn v troch jarných zápasoch nezískal ani bod, vo všetkých troch súbojoch prehral výrazne o tri góly. Až na dvadsaťminútovku od úvodu druhého polčasu toho Zlaté Moravce proti Trenčínu príliš neukázali. „Celý prvý polčas sme boli nedôrazní, prehrali sme takmer všetky osobné súboje. Do kabíny sme išli s dvojgólovým mankom, ale mohlo to byť aj horšie. Musíme hrať všetci desiati v poli na 120 percent, inak nemáme šancu,“ vyhlásil obranca Juraj Kotula.

Prešovčania neskórovali už v šiestom zápase po sebe a len potvrdili, že streliť gól je pre nich obrovské umenie. Aj preto oveľa viac zaujal brankár Patrik Lukáč, ktorý v prvom polčase zlikvidoval vyloženú šancu Pikka a po prestávke mal aj kusisko šťastia po tvrdej strele Daniela, ktorá skončila na brvne. „Bol tam aj môj jemný teč. Neviem, či pomohol k tomu, že lopta neskončila v sieti, ale cítil som jemné šuchnutie na prste,“ poznamenal brankár Tatrana Prešov, ktorý bol v druhom polčase v oveľa väčšej permanencii. So všetkými strelami Liptákov si však poradil. „Nemohol som si dovoliť podceniť žiadnu loptu, lebo terén bol fakt nevyspytateľný. Najmä pri rozohrávke, keď mi spoluhráči posúvali loptu. Navyše k náročnému terénu treba prirátať mráz, zmrznuté nohy, teda nič príjemné pre brankára. Po prestávke sa hralo viac otvorene a chlapci už toho mali dosť na ťažkom teréne. Ružomberčania ukázali svoju kvalitu. Som rád, že som pomohol chlapcom. Myslím si, že s prvým jarným bodom môžeme byť vzhľadom na priebeh zápasu spokojní. Ale mrzí nás, že sme nezvíťazili, lebo Senica sa na nás dotiahla. Neostáva nám nič iné, iba začať strieľať góly, lebo vo všetkých zápasoch už budeme hrať o záchranu,“ hovoril Patrik Lukáč. Ružomberčania najmä po prestávke obliehali šestnástku Prešova a v jeden moment to už vyzeralo tak, že by sa im mohlo podariť prelomiť smolu v koncovke. „Už som videl loptu v bránke. Dúfal som, že skončí v sieti, no nakoniec iba opečiatkovala brvno,“ pristavil sa pri svojej vydarenej strele Erik Daniel, ktorého mrzelo, že so spoluhráčmi nestrelili gól už vo štvrtom zápase po sebe. „Mali sme dosť šancí na to, aby sme dokázali skórovať. Nehrali sme zle, no musíme ísť viac za strelením gólu. Je pravda, že na tomto teréne to bolo enormne ťažké. Podmienky však boli rovnaké pre obe mužstvá a my sme mali možnosti na to, aby sme vyhrali. Teší nás, že sme v prvej šestke, no v Poprade sme chceli vyhrať. Prevláda teda skôr sklamanie,“ konštatoval Erik Daniel.

Snaha a zlaté ruky trávnikára Ľubomíra Horeša a jeho syna Róberta, hráča myjavského tímu, sa podpísali pod výborne pripravený trávnik. Na kopaniciach majú za sebou drsný týždeň. Bolo poriadne chladné počasie, snežilo a v noci teplota vzduchu padla pod hranicu mínus pätnásť stupňov Celzia. V piatok pred zápasom na ihrisku trénovali obe mužstvá. Výprava Slovana prespala v hoteli v centre Myjavy, Nitra o pár krokov ďalej v agropenzióne v obci Podkylava. O výsledku rozhodla situácia po polhodine hry. Pri stredovom kruhu dostal loptou do tváre Christián Steinhübel. Ošetrovali ho na hracej ploche a následne krátko aj za postrannou čiarou. Práve v tom čase podnikli hostia rýchlu akciu, na jej konci Šporar bez ťažkostí skóroval. „Tento okamih som ani nevidel,“ začal rozprávať stredopoliar Nitry. „Z nosa sa mi rinula krv, mal som rozbitú peru a točila sa mi hlava. Snažil som sa čo najskôr vybehnúť na ihrisko, už som to nestihol,“ pokrčil plecami. Steinhübel napokon striedal až v druhom polčase. „Bol to veľmi náročný duel. Najmä v prvom polčase sme veľa behali bez lopty. Súper korunoval svoju snahu vedúcim gólom. Po zmene strán sme sa zlepšili a priebeh nám ponúkol dve zaujímavé príležitosti. Škoda toho, mohli sme súpera dostať pod väčší výsledkový tlak.“ Pre Nitru sa sen o prvej šestke rozplynul, ale v základnej časti patrila k príjemnému oživeniu súťaže. Slovan pôsobil kompaktne, tímovo a brankár Michal Šulla už druhýkrát na jar neinkasoval. Po tom, čo zasadol na lavičku Martin Ševela, sa belasí v každom zápase presadili v koncovke. Gólový účet v najvyššej súťaži si otvoril Andraž Šporar, ktorý v zime podpísal 4,5-ročnú zmluvu so Slovanom. „Nitra bola dobre organizovaná v defenzíve, podstatné je, že sme sa v koncovke presadili už v prvom polčase. Som spokojný, že som sa presadil gólovo po výbornej Holmanovej prihrávke,“ povedal slovinský reprezentant. Belasí sa osamostatnili na druhej priečke, na vedúcu Trnavu majú deväťbodové manko. „Je to stále veľa,“ podotkol kapitán belasých Boris Sekulič. „Teší nás, že vzadu to bolo opäť na nulu. Ideme zodpovedne ďalej, aby sme čo najlepšie zvládli nadstavbu.“

Už sa zdalo, že zápas skončí bez gólov, keď striedajúci Krč poslal prihrávku na Vaščáka, ktorého inak veľmi dobre hrajúci Krivák zbytočne fauloval v situácii, keď domáci útočník smeroval od bránky. Ak by nebolo tohto momentu, zápas sa asi skončí bez gólov a Seničania by nemohli tak jasať. Ale futbal je aj o takýchto momentoch… „My sme hneď na začiatku mali veľkú šancu, v prvom polčase boli ešte ďalšie dobré príležitosti, ale nedokázali sme ich zužitkovať. Ak by sme dali gól v úvode, vývoj zápasu je určite iný… Počas prestávky nás tréner nabádal k väčšej aktivite, aby sme sa tlačili do zakončenia. Prišla ďalšia stopercentná príležitosť a opäť sme ju nevyužili,“ povedal po zápase 35-ročný brankár Podbrezovej Martin Kuciak. Rozhodlo sa v spomínanom závere, ktorý vyvrcholil penaltou – Kuciak si pri nej zvolil svoju pravú stranu, ale Podhorin mieril do opačnej. „To, čo prišlo na konci, sa neoplatí komentovať… Tri minúty pred koncom sme mali držať loptu na súperovej polovici. Namiesto toho sa nám každá jedna vracala naspäť. Potom prišlo k penaltovej situácii a hoci sme ešte o nejakých tridsať sekúnd mohli vyrovnať, nepodarilo sa nám to. Doplatili sme na to, že sme nezužitkovali niekoľko stopercentných príležitostí, ktoré sme mali. Domáci dali gól z penalty a rozhodli o tom, že tie tri body, ktoré tak veľmi potrebovali, získali a my odchádzame naprázdno,“ dodal Martin Kuciak. Vo výbornom svetle sa predviedol 23-ročný brankár Senice Dominik Holec, ktorý je u Záhorákov na hosťovaní zo Žiliny. V sobotu odchytal svoj tretí ligový zápas za Senicu, celkovo ôsmy ligový a prvýkrát obstál s čistým kontom. Pritom, niekoľkokrát čelil takzvaným „tutovkám“. Prvej hneď v 2. minúte, keď sa v obrovskej šanci ocitol poľský útočník Podbrezovej Wiezik. „Je pravda, že nezakončil úplne najideálnejšie, ale ako sa vraví, to je jeho problém. Ja som bol rád, že som kryl prvú strelu súpera. Pomohlo to aj mne, aj tímu,“ hovorí Dominik Holec, ktorý Senicu podržal niekoľkokrát. „Ale aj my sme mali dosť šancí ešte pred penaltou. Podstatné je, že sme zápas dotiahli do víťazného konca.“ O význame stretnutia pre Seničanov nie je potrebné ani hovoriť. „Nechceli sme však nad tým hútať, aby nám to nezväzovalo nohy. Je však veľmi dôležité, že sme vyhrali, a to aj preto, že Podbrezová pre nás bude konkurentom v boji o udržanie sa v lige a možno aj v boji o 10. priečku, ktorá je zárukou udržania sa v lige bez baráže,“ dodal Dominik Holec.

Trnava ukončila základnú časť súťaže len svojím druhým nerozhodným výsledkom v celom doterajšom priebehu ligovej sezóny. S Dunajskou Stredou sa rozišla bez gólov, čo znamená, že na jar ešte z hry neinkasovala, keďže v dueli so Zlatými Moravcami (4:1) skóroval Šašinka z pokutového kopu a proti Senici (1:0) si brankár Martin Vantroba udržal čisté konto. Stále len 20-ročný trnavský rodák, ktorý sa v zime stal posilou pražskej Slavie, ale zostal na hosťovaní do konca aktuálneho ročníka, podržal svoj tím aj na Žitnom ostrove. „Do zápasu sme išli predovšetkým s cieľom neprehrať. S trochou šťastia sme napokon mohli vyhrať, to isté však platí aj z pohľadu domácich. Bol to vyrovnaný zápas a remíza je asi spravodlivá,“ povedal Vantroba, ktorý si na jar prvý raz poriadne zachytal. „Bol som stále v permanencii. Bol to ťažký duel, o to viac ma teší vychytaná nula. Je to výborná vizitka aj pre chlapcov v obrane.“ Najviac si Vantroba cenil zákrok po priamom kope Erika Pačindu v 75. minúte, keď lopta mierila presne k jeho pravej žrdi. „Čakal som, že bude týmto spôsobom obstreľovať múr. Kopol to naozaj dobre a dal mi zabrať, aby som loptu vyrazil do strany. V prvom polčase mali domáci niektoré situácie, ak by ich dotiahli do konca, mal by som čo robiť, aby som nedostal gól.“ Celý duel sa – až na skandované vulgárne pokriky – niesol v parádnom športovom duchu. Do dunajskostredskej arény si našlo cestu takmer 7000 divákov vrátane niekoľkých stoviek z Trnavy. „Som rád, že na Slovensku vyrástol ďalší pekný štadión a je tu klub s výbornou fanúšikovskou základňou. Po zápase som domácim priaznivcom zatlieskal za to, akú kulisu vytvorili, ale oni to asi nepochopili, keďže ma vypískali a ukazovali mi prostredníky…“ uviedol mladý trnavský brankár. Do zostavy domáceho tímu sa po odpykaní si trestu za červenú kartu z úvodného jarného súboja v Senici vrátil Erik Pačinda. A bolo ho cítiť. V ofenzíve DAC bol jednoznačne najaktívnejší a zároveň bolo badateľné, že práve naňho si dáva obrana Spartaka najväčší pozor. Obrovské množstvo absolvovaných súbojov aj pomerne veľký počet obojstranne nedovolených zákrokov vyústili do značnej nervozity. „V derby zápasoch, keď je na tribúnach toľko ľudí, je to väčšinou práve takto. Celkovú atmosféru však hodnotím veľmi kladne,“ povedal najlepší dunajskostredský strelec. Aj on musel uznať, že bojovnosť a nasadenie boli v sobotu popoludní na Žitnom ostrove nad futbalovosťou. „Oba tímy boli v zápase veľmi dobre organizované, navzájom sa pozorne strážili. Šancí bolo minimum, nám chýbali centre aj strely. Keď nelietajú lopty medzi stopérov dovnútra šestnástky, ťažko padne gól… Máme však bod a skončili sme po základnej časti tretí, čo bol náš cieľ.“ Štvrťhodinu pred koncom mal Pačinda šancu na desiaty gól v sezóne, jeho peknú strelu z priameho kopu však zneškodnil Vantroba. „Lopta išla veľmi dobre, možno keby som ju namieril ešte viac do strany, bol by z toho gól,“ doplnil bývalý hráč Košíc, ktorý je v Dunajskej Strede od roku 2015. DAC na jar ešte ani raz neinkasoval, čo ocenil aj muž, ktorý má povinnosti skôr na opačnej strane ihriska. „Pre našu defenzívu je to skvelá vizitka. Len tak ďalej,“ pousmial sa na záver debaty Pačinda. Spoľahlivý výkon v zadných radoch Spartaka predviedol tradične Boris Godál. „Zápas nás neprekvapil. Dúfali sme v naše šance, veľa ich napokon nebolo. Bol to skôr remízový zápas, v ktorom mohla rozhodnúť jedna úspešne zrealizovaná štandardná situácia. Sme radi, že sme neinkasovali, ale mrzí nás, že sme nestrelili gól,“ vyhlásil skúsený obranca. V stretnutí absentovala futbalová krása, chýbali kombinácie na viac úspešných prihrávok či úspešné individuálne akcie. „Po desiatich minútach už bol terén pomerne náročný, ťažšie sa na ňom kombinovalo. Dunajská Streda má podobné mužstvo ako my, je v ňom dosť bojovných chlapov. Takže asi preto bolo viac osobných súbojov.“ Práve Godál mal najväčšiu príležitosť hostí, keď sa k nemu v 23. minúte dostal priamy kop Jána Vlaska, hoci lopta išla dobrým smerom k pravej žrdi, nedokázal zakončiť dostatočne dôrazne a domáci brankár stihol vyraziť loptu. „Žiaľ, nedal som do tej lopty razanciu. Mal som čas aj na prebratie lopty, ale to by som asi musel byť žralok-útočník, aby som to vyriešil lepšie a ideálne gólovo.“ Záver stretnutia poznačila hromadná strkanica v dunajskostredskej šestnástke, do ktorej sa zapojili všetci hráči na ihrisku. Žlté karty po nej dostali domáci Tomáš Huk s Lukášom Čmelíkom a hosťujúci Marvin Egho. „Každý chcel vyhrať, medzi týmito klubmi je určitá rivalita. Aspoň bude o čom celý týždeň písať…“ pousmial sa defenzívny líder vedúceho tímu tabuľky.

1 príspevok k článku “Po 22. kole”

  1. redazioneminiscoop says:

    Ale hovno naprd. Nemôže byť dobrý ak ani nebojuje. Povec mi všetky dôvody prečo by mala Martialovi vadiť pravá strana. Nehovorím že to nie je odlišné ale poviem to takto ak hrá pri pravej čiare pravák tak to má svoje výhody aj nevýhody rovnako ako keď hrá pravák popri ľavej čiare. Nevidím žiadný dôvod prečo by sa Martialovi/ Alexisovi nemalo dariť na obidvoch pozíciach. Obidvaja sú kreativny hráči tým pádom im ako prevákom sedí viac ľava strana ale Martial je ten ktorý je rýchlejďší a hlavne dlhší takže on môže podľa mňa hrať na pravo viac priamočiaro ako Alexis coupon

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova