Po 23. kole

Po východoslovenskom derby sa najviac hovorilo o 75. minúte, keď sa Michalovčania sami obrali o gól a možno i o víťazstvo. Danko si prsiami spracoval loptu za obranu a zakončil popri vybiehajúcom brankárovi Slančíkovi, loptu márne kĺzačkou naháňal obranca Dzurík. Keď už lopta skoro prechádzala bránkovou čiarou, zasebčil Sulley, ktorý za Dzuríkom dokopol loptu do siete. Asistent rozhodca mu odmával postavenie mimo hry. Keby loptu nechal prejsť bez povšimnutia, gól by platil. Z počiatočnej radosti tak nasledovalo rozpačité rozpaženie rukami a nakoniec skončila hlava v dlaniach. Michalovský útočník sa tak stal postavou zápasu, z pohľadu domácich negatívnou, z pohľadu hostí pozitívnou. „Lopta šla jasne do brány, prešovský obranca ju už nestihol odkopnúť, žiaľ, Sulley ju dokopával do brány. Škoda, keby ju pustil, bol by gól a brali by sme tri body,“ vrátil sa k málo vídanému momentu Stanislav Danko, ktorý sa ghanskému spoluhráčovi určite nepoďakoval za to, že ho zbytočne obral o regulárny gól. „Som naňho určite nahnevaný, ale čo už. Je to môj spoluhráč, tak ho rešpektujem,“ dodal michalovský záložník. „Pokiaľ je to tak, že už bol za protihráčom a lopta smerovala do brány, tak je to naivita z jeho strany, lebo útočník musí mať prehľad o situácii,“ lakonicky konštatoval na margo Sulleya, ktorý sa ulakomil na gól, tréner Michaloviec Anton Šoltis. Prešovčania po prvý raz v sezóne neinkasovali v dvoch zápasoch v sérii. Brankár Adrián Slančík môže za čisté konto ďakovať práve Sulleyovi. „Ešte som sa mu nepoďakoval,“ usmial sa brankár Tatrana. „Mali sme veľké šťastie, bol to jasný ofsajd. Loptu som už videl v bráne. Keď som sa za ňou obzeral ako smeruje do brány, videl som jeho ofsajdové postavenie. Našťastie, gól neplatil,“ tešil sa Adrián Slančík. Na jednej strane čisté konto teší, na druhej strane Šarišania natiahli šnúru zápas bez streleného gólu už na sedem. Gól nestrelili už 723 minút! „To je pravda. Všetci sme radi, že máme pevnejšiu defenzívu, no zároveň dúfame, že už príde aj gól a proti Senici už hádam skórujeme,“ pousmial sa Adrián Slančík, ktorý si cení bod aj preto, že Prešov znovu nie je posledný v tabuľke. Michalovčania znovu potvrdili, že prešovská hra im vyslovene nechutí, ani v šiestom vzájomnom zápase v najvyššej súťaži nedokázali poraziť Tatran. „Sám si to neviem vysvetliť. Možno prílišný defenzívny prejav Tatrana nám nesedí, my skôr radi hráme proti mužstvám, ktoré forsírujú otvorenú hru. Napokon potvrdili sme to aj proti Slovanu či Žiline,“ konštatoval Stanislav Danko.

Kvalitu futbalu dokáže ovplyvniť aj kvalita trávnika, ukázalo sa to aj v sobotňajšom zápase Zlatých Moraviec s Podbrezovou, kde bol jeden krídelný priestor výrazne horší ako ten druhý. Z pohľadu hostí bola v prvom polčase horšia kvalita hracej plochy na pravej strane a tak väčšinu svojich útokov podnikali zľava, veľmi dobre spolu kombinovali Jakub Wiezik a Dávid Leško. „Celý týždeň pracujeme na systéme, ktorý nám určuje náš tréner. To, že teraz máme k dispozícii Kubu, je len na prospech veci, vieme ho totiž dobre využiť. Lopty, ktoré na neho idú vzduchom, sú veľmi nebezpečné pre obranu súpera,“ povedal Dávid Leško. Tomu v prvom polčase výborne „sklepol“ loptu jeho poľský spoluhráč a on mohol následne skórovať. Bola to jedna z najkrajších akcií stretnutia. „Snažil som sa v spolupráci s Kubom obohrať môjho protihráča, čo sa mi napokon podarilo a chcel som tú strelu poslať po zemi. Žiaľ, tesne to minulo žrď.“ Prešovský rodák sa ocitol aj po zmene strán pri kľúčovom momente. Šieľ totiž zahrávať nariadený pokutový kop. Čo vraví Dávid Leško na faul, ktorý zapríčinil penaltu pre hostí? „Priznám sa, že som to nevidel dobre, pretože som z polovice ihriska rozohrával tú štandardku po vylúčení hráča domácich.“ Dôležitý moment zvládol 29-ročný záložník s prehľadom, loptu poslal po svojej pravej ruke. „Rozhodol som sa až tesne pred kopom. Som rád, že to tam padlo. Máme radosť z tohto víťazstva, ale je to zároveň záväzok pred nasledujúcim domácim duelom, aby sme zvládli aj ten,“ dodal na záver spokojný Dávid Leško, vďaka ktorému získali Podbrezovčania veľmi dôležité tri body do tabuľky, ich náskok pred predposledným Prešovom je v tejto chvíli už osembodový.

Seničania nestrelili gól z hry už v štvrtom zápase za sebou a presná efektivita je takmer neriešiteľný rébus. Doplatili na to aj v prvom kole nadstavby o záchranu s Nitrou a spadli tam, kde boli celú jeseň – na dno tabuľky. „Bol to zápas o jednom góle, nenaklonili sme si šťastie na svoju stranu. Chýbala nám väčšia agresivita, pokoj, nešli sme trom bodom viac naproti, do koncovky sme sa dostali ťažšie, absentoval pokoj vo finálnej fáze,“ bilancoval kapitán Blažej Vaščák. „Súpera sme do ničoho nepustili, napriek tomu vyhral. Šimončič sa trafil parádne, strela ma ešte jemne obtrela a nakoniec mi lopta od nohy odskočila a ani som nemieril medzi žrde,“ dodal skúsený hráč. O víťazstve rozhodol skôr sviatočný strelec. Miloš Šimončič odohral v najvyššej súťaži 186 zápasov a strelil v nich 14 gólov. Keď sa za Nitru trafil, tá zväčša bodovala. Na Záhorí sa blysol parádnou strelou spoza šestnástky. „Podobný kúsok sa mi podaril v sezóne s Prešovom. Som vďačný za každý presný zásah,“ pousmial sa defenzívny stredopoliar, ktorý takmer celú kariéru spojil s mužstvom spod Zobora. „Od konca októbra sme sa konečne dočkali ďalšieho víťazstva. Po góle sme sa zbytočne zatiahli, ale dôležité je, že sme konečne pretrhli sériu bez plného bodového zisku.“ Už druhý zápas za sebou nedohral stredopoliar nováčika Christián Steinhübel. V Myjave so Slovanom dostal s loptou prudko do tváre, skončil s rozbitým nosom, perou a točila sa mu hlava. V Senici ho vyradil zranený členok. „V súboji sa mi zamotala noha s domácim stopérom. Členok mi následne nepríjemne opuchol a nemohol som na neho ani dostúpiť. Čakajú ma vyšetrenia, aby sa zistilo, či nie sú poškodené väzy,“ povedal hráč, ktorý krívajúci opúšťal kabínu. V závere zápasu bol po druhej žltej vylúčený Richard Celis. Najskôr v 77. minúte naivne predstieral faul v šestnástke a zaručal pri tom ako jeleň na Bielej hore. Neprerazil by ani v ochotníckom divadle… O 11 minút neskôr zbytočne prišliapol nohu súperovi v strede poľa a predčasne sa porúčal pod sprchy. Senica vyzerala opticky solídne, ale aj tak prišla o ďalšie body. Bojuje o bitie či nebitie a opäť zlyhala v koncovke. S nováčikom jej chýbala v úvode väčšia agresivita v osobných súbojoch, nepodržala loptu, ale s pribúdajúcimi minútami sa zlepšila. Tlačila sa dopredu, kombinovala. Chýbala finálna prihrávka a hlavne – efektívna koncovka. Aj preto nováčika z pokoja vážne nevystrašila. Ten stavil – podobne ako v predchádzajúcich kolách – na spoľahlivú defenzívu, ktorá je dominantná v jeho hre. Trpezlivo vyčkával, v prvom polčase sa dostal do prečíslenia, ale po zmene strán gólovo uderil exportne kapitán mužstva. V senickom kolektíve prišlo splanutie, na kopačky sa však vkradla nervozita a neprišiel moment, ktorý by zmenil nepriaznivý vývoj.

Ešte pred úvodným hvizdom si domáci klub uctil svojho brankára Igora Šemrinca. Ten odchytal predminulý týždeň v Zlatých Moravciach stý duel v najvyššej súťaži. Pred tým stoprvým, proti Trnave, dostal z rúk generálneho manažéra Róberta Rybníčka dres so symbolickou stovkou na chrbte. Žiadna oslava sa však nekonala, prekazilo ju víťazstvo Spartaka. Podľa 30-ročného trenčianskeho brankára rozhodla vyššia efektivita Trnavčanov. „Hralo sa na jednu bránu. My sme si utvorili veľké množstvo šancí, ale nedokázali sme ich premeniť. Trnava nás potrestala z brejkov,“ vystihol podstatu zápasu Igor Šemrinec. Jeden z najskúsenejších hráčov v trenčianskom kádri bol poriadne sklamaný z toho, že domáci napriek veľkému tlaku nezabodovali. „Futbal bol dobrý, ľuďom sa musel páčiť. Nám sa páčil menej, keďže sme tento zápas mali vyhrať. Je to pre nás škoda,“ doplnil Igor Šemrinec. Vedľa jeho mena svieti od soboty v kolónke štartov v najvyššej slovenskej súťaži stojednotka. Pocity mohli byť krajšie, keby AS Trenčín zabodoval. „Je jedno, či to bol môj prvý, stoprvý, alebo tridsiaty ôsmy zápas. Podstatné sú body a my sme nezískali žiadny. S Trnavou je to dokola to isté. My búšime do súpera, ale ten nás nakoniec vybrejkuje a vyhrá,“ povzdychla si na záver trenčianska jednotka medzi tromi žrďami narážajúc na nelichotivú sériu AS Trenčín, ktorý nevyhral nad Spartakom už osem zápasov po sebe. Mužom zápasu bol trnavský brankár Martin Vantruba. Trenčanom zneškodnil štyri vyložené šance, bol spoľahlivý pri vysokých loptách a po celý čas z neho vyžarovala istota a pokoj. Šťastie praje pripraveným, zvykne sa hovoriť. Martin Vantroba bol v sobotu popoludní na Sihoti ten najpripravenejší. V úvode stretnutia mu pomohlo brvno pri nájazde Manceho, potom už bol takmer stopercentný, prekonal ho iba desať minút pred koncom duelu Čatakovič. „Zachytal som si naozaj dobre. V porovnaní s prechádzajúcimi jarnými zápasmi to bola úplná zmena. Predtým som doslova mrzol v šestnástke, teraz som sa niekoľkokrát poriadne zapotil,“ povedal mladý brankár, ktorý si spoľahlivými výkonmi vypýtal začiatkom roka prestup do Slavie Praha a v Trnave zostal do konca tejto sezóny na hosťovaní. Trenčania akoby si neuvedomili, že Vantrubu ľahšie prekonajú strelami po zemi. Nezakončovali svoje akcie správne, väčšinou pálili od pása vyššie a aj keď niektoré strely boli naozaj nebezpečné, Vantruba si z nich spravil povestné maliny. „V dolných partiách sa mi chytá ťažšie, pre moju výšku sa nohami ťažšie dostanem na zem tak rýchlo, ako by som chcel,“ priznal 196 cm vysoký trnavský odchovanec, ktorý má pred sebou veľkú budúcnosť možno aj s reprezentačným imperatívom. Všetky tri vzájomné stretnutia Trenčína s Trnavou v tejto sezóne teda skončili víťazstvom Spartaka 2:1. „Nepovedal by som, že to je náhoda. Trenčín hrá stále to isté. Treba sa prichystať na jeho herný systém, dá sa ľahko prečítať. Nám sa to už viackrát podarilo,“ skonštatoval Martin Vantroba.

Žilinčania opäť potvrdili, že v tejto sezóne sú mužstvom dvoch tvárí. Zatiaľ čo u súperov sa im vôbec nedarí, keď prehrali až osem z jedenástich vystúpení, na domácom ihrisku sú prakticky nezastaviteľní. V šlágri proti bratislavskému Slovanu, s ktorým len pred dvoma týždňami prehrali v Myjave hanebne 0:6, si pripísali už desiaty triumf z tucta vystúpení pod Dubňom. Navyše, Slovan je už šiesty súper po sebe, ktorý zo Žiliny odchádzal domov bez streleného gólu. Séria Miloša Volešáka bez nutnosti vyťahovať loptu zo siete na vlastnom ihrisku sa v lige vyšplhala už na úctyhodných 607 minút. Belasých pred takmer päťtistícovou kulisou načal v prvom dejstve jedenástym gólom v sezóne Samuel Mráz a po zmene strán ich dorazil Michal Škvarka. Kapitán MŠK Žilina zužitkoval v 59. minúte chybu hosťujúceho stredopoliara Ibrahima Rabia a z hranice šestnástky trafil nechytateľne k pravej žrdi. „Chyby sa stávajú, taký je futbal. Teraz ju urobil on a ja som to využil. Ibrahim je však v mojich očiach fantastický hráč. Možno v ďalšom zápase zase prihrá niekto jemu a on skóruje,“ pousmial sa 25-ročný martinský rodák, ktorý sa v týždni pred mimoriadne dôležitým zápasom so Slovanom dozvedel, že sa stal v prestížnej ankete Futbalista roka 2017 víťazom v kategórii najlepší hráč domácej súťaže. „Veru, asi ma motivovala a nakopla aj táto cena… Isté je, že ma nesmierne potešila, keďže v ostatných dvoch týždňoch sa nám ako tímu nedarilo podľa predstáv.“ Práve Škvarkov gól bol v zápase zlomový moment, pred ním Slovan od začiatku druhého polčasu zatlačil svojho súpera, po ňom sa už hra vyrovnala a Žilina pôsobila oveľa sebavedomejšie. „Akoby nám skóre 1:0 po prestávke zväzovalo nohy, akoby sme v hlavách neboli úplne ideálne nastavení. Kazili sme jednoduché prihrávky, čo bolo spôsobené asi tým, že nikto z nás nechcel robiť chyby. A akoby práve preto sme sa ich dopúšťali. Napokon sme to však zvládli. Myslím si, že v porovnaní s posledným vzájomným duelom bol rozdiel najmä v prístupe. Netvrdím, že sme boli extra dominantní, ale bojovali sme jeden za druhého, a to považujem za najdôležitejšie,“ dodal Michal Škvarka. Veľmi smutný odchádzal zo žilinského štadióna Andraž Šporar. Hrotového útočníka Slovana a najdrahšieho hráča histórie našej najvyššej súťaže mrzelo, že sa on a ani jeho spoluhráči nedokázali pod Dubňom strelecky presadiť a odchádzali bodovo naprázdno. „V každej situácii nám niečo chýbalo. Pritom sme si vypracovali dostatok dobrých gólových možností. Nedarili sa nám však finálne prihrávky. Mrzí ma to a som z toho naozaj veľmi rozladený. A smutný. Rovnako sa teraz cíti celá kabína. Mysleli sme pred týmto súbojom na víťazstvo a priebeh duelu ukázal, že sme mali na to, aby sme v Žiline bodovali. Žiaľ, neboli sme efektívni, z čoho sa musíme poučiť,“ povedal slovinský zakončovateľ, ktorý sa blysol najmä prihrávkou Holmanovi do výbornej šance v nadstavenom čase prvého polčasu. Slovan stráca deväť kôl pred koncom ligy z tretej priečky na vedúcu Trnavu už dvanásť bodov, o bod za ním je práve Žilina. „Vo futbale nič nie je stratené. Aj takéto manko môžeme rýchlo zmazať, no nepozeráme sa na bodovú stratu, ale najbližší zápas. A v ňom chceme uspieť, rovnako, ako sme chceli uspieť v Žiline. Teraz sa to nepodarilo, ale verím, že nabudúce nám to vyjde,“ dodal Šporar.

Víťazstvo Dunajskej Stredy bolo zaslúžené, pretože domáci boli aktívnejší a nebezpečnejší v ofenzívnej fáze. Celkovo DAC pôsobil kompaktnejším dojmom. Ružomberok síce predviedol sympatické ťahy, ale rýchlo prehrával a ľahké chyby pri prvých dvoch inkasovaných góloch ho obrali o možnosť dosiahnuť viac. Sporný moment z 39. minúty výrazne ovplyvnil priebeh zápasu. Po červenej karte musel opustiť ihrisko brankár Liptákov Matúš Macík. „Pačinda si prebral loptu pred našou šestnástkou, takže mi neostávala iná možnosť, len vybehnúť. Opustil som bránku so zámerom zmenšiť súperovmu hráčovi strelecký uhol. Ešte som aj vyskočil, aby ma nemohol obhodiť a trafil ma do hlavy. Rozhodca sa po niekoľkých sekundách rozhodol, že odpíska nedovolenú hru rukou mimo pokutového územia,“ hovoril takmer dvojmetrový brankár Ružomberka, ktorý vehementne protestoval proti arbitrovmu rozhodnutiu. Rovnako aj ružomberský tréner Norbert Hrnčár, ktorý naznačoval štvrtému rozhodcovi, že Macíka lopta zasiahla do čela. „Človek v takej chvíli cíti, že bol poškodený. Ak by tam bola ruka, nehádam sa tak, ako som sa hádal. Žiaľ, rozhodca to tak posúdil a už s tým nič neurobím,“ povedal Matúš Macík, ktorý k zápasu povedal: „Inkasovali sme rýchly gól. Bola to veľká škoda. Lopta sa nešťastne odrazila od stopérov, útočník tam prebehol a dobre tú príležitosť zakončil. Potom sme zavreli súpera na desať až pätnásť minút na jeho polovicu. Do vylúčenia sme domácich nepustili takmer do ničoho. Keby nebolo tej červenej karty, verím, že z Dunajskej Stredy by sme odchádzali spokojní a s nejakým bodom. Keďže v domácom tíme nemohol nastúpiť kapitán Marin Ljubičič, ktorý si odpykával trest za päť žltých kariet, kapitánsku pásku mal na rukáve Erik Pačinda. A bolo ho plné ihrisko, asistoval pri mnohých dôležitých situáciách, často zakončoval. „Sme radi, že sme to zvládli aj bez Marina, hoci jeho rozohrávka zo stredu poľa nám chýbala. Chystali sme sa na náročného súpera a zdá sa, že sme sa pripravili dobre. Ružomberok má organizované mužstvo, je to s ním vždy ťažké, či doma, či vonku, o to viac ma teší, že sme ho teraz zdolali. S kapitánskou páskou som mal väčšiu zodpovednosť, ale vyhrali sme a to je dôležité,“ konštatoval Erik Pačinda. Rodák z Košíc zaznamenal už desiaty gól v sezóne a má šancu stať sa aj najlepším kanonierom súťaže. „Zatiaľ to platí, nič na tomto svojom pláne nemením,“ podotkol hráč, ktorý v sobotu hral na hrote, hoci nie je čistokrvný útočník. „Dnes to bolo dosť ťažké, Ružomberok má nepríjemného stopéra Jána Masla, súboje s ním sú náročné. Keď sme si však prihrali loptu po zemi, niektoré akcie nám vyšli.“ Práve Pačinda sa pričinil o vylúčenie ružomberského brankára, keďže to bol práve on, ktorý ho nastrelil v kľúčovej situácii v 39. minúte. „Chcel som ho prehodiť, možno som mu trafil lakeť alebo hlavu, neviem. Rozhodca videl ruku, tak asi bola.“ Dunajskostredčania na jar ešte neinkasovali. „Je vidieť, že máme kvalitnú defenzívu, dostávame veľmi málo gólov. Na začiatku druhého polčasu nám tréner hovoril, aby sme stále hrali zodpovedne. Ružomberok sme takmer do ničoho nepustili a vyhrali sme zaslúžene.“

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova