Po 24. kole

Prešovčania nevedia v tejto sezóne zahrať na Senicu, ani na tretí pokus ju nezdolali. Druhý raz s ňou doma iba remizovali, keď v závere znovu prišli o body. Naopak, Záhorákom popradské NTC pomaličky prirastá k srdcu. V minulej sezóne na ňom zdolali Tatran dokonca 4:0. V tomto ročníku si naháňačku s „koňarmi“ vychutnávajú vo finiši. V 6. kole v auguste minulého roka viedli Prešovčania už 2:0, no o víťazstvo ich obral Oliver Podhorin. Najprv v 69. minúte znížil a v poslednej minúte vyrovnal. História sa opäť raz opakovala, i keď v gólovo skromnejšom vydaní. Tentoraz hostia dorovnali jednogólový náskok domácich v 80. minúte. Holandský tréner Tom Caanen mal šťastnú ruku pri striedaní: autor gólu Lynel Kitambala bol na ihrisku 13 minút, tvorca gólového centra Samuel Šefčík dokonca iba dve minúty. „Veľmi dobre si pamätám predchádzajúce stretnutie. Aj tentoraz sme vlastnou chybou prišli o víťazstvo. Škoda, že sme nepridali ďalší gól, lebo sme tak stratili dva body,“ myslí si záložník Tatrana David Keresteš. Zeleno-bielych aspoň môže hriať skutočnosť, že konečne skórovali po 685 minútach gólového pôstu. Prešovčania ťahali sedemzápasovú sériu bez streleného gólu. Začali ju práve proti Senici, keď 25. novembra prehrali na Záhorí 0:1. Proti Senici ju teda aj ukončili. Sedem striel na bránu môžeme v ich podaní pokojne nazvať ofenzívne orgie. Takúto bilanciu si nepamätajú ani samotní hráči a ktovie, či to po návrate medzi elitu nebude aj ich rekord v najvyššej súťaži. Nezvyčajne aktívny v streľbe bol defenzívny stredopoliar Dávid Keresteš. Zahrával priame kopy a veru veľa nechýbalo, aby sa tešil z gólu. „Skúšal som prekvapiť brankára zo štandardiek. Po góle volal najmä priamy kop po prestávke, keď Holec vytlačil loptu spod brvna na roh, no myslím si, že si túto situáciu postrážil. Priznám sa, že ani neviem, kedy sme naposledy vyslali na bránu sedem striel. Iná možnosť ako uspieť však neexistuje. Musíme častejšie strieľať, inak góly neprídu. Sme radi, že sme konečne pretrhli dlhú šnúru bez skórovania. Verím, že psychická ťarcha z nás teraz opadne a už budeme ľahšie strieľať góly,“ zaželal si Dávid Keresteš. Hostia sa v závere mohli oprieť o brankára Dominika Holeca, ktorý podal spoľahlivý výkon. Nestačil iba na krížnu strelu Gatariča. „Ťažko povedať, či sa lopta dala chytiť. Určite som si na ňu nesiahol. Domáci hráč ju dobre trafil, vyletela spoza iného hráča, takže som ju ani ideálne nevidel. Mrzí ma tento moment,“ vrátil sa k 52. minúte Dominik Holec, ktorý však vytiahol i pár skvelých zásahov. „Som rád, že som pomohol mužstvu aspoň k bodu. Na to, že išlo o duel dvoch posledných tímov, sa hral na ťažkom teréne celkom dobrý zápas. Sme radi, že sme v náročnom zápase nakoniec získali bod, a že nám Prešov neodskočil na štyri.“

Podbrezovský tréner Marek Fabuľa vtipne glosoval víťazstvo nad húževnatými a o čosi futbalovejšími Michalovcami, keď prirovnal futbalovú prácu svojich zverencov k drine robotníkov z bývalej slávnej federálnej strojárenskej fabriky Českomoravská-Kolben Daněk. Ako je známe, chlapi z ČKD postavili aj slávnu Petřínsku rozhľadňu. Naskytla sa paralela: futbalisti z Horehronia, podporovaní miestnymi železiarňami, si po tvrdej robote v sobotu podvečer postavili sami sebe inú rozhľadňu – dovidieť z nej na Nitru na siedmom mieste. „Keď prižmúrime obidve oči a zasnívame sa, sme na dobrej ceste možno aj ponaháňať Nitru,“ povedal zasnene brankár Martin Kuciak. „Lepšie je pozerať sa na tímy pod nami trochu z väčšej výšky, ako sme sa dívali na jeseň. Lebo ten pohľad bol deprimujúci. To, čo sa nám podarilo proti Michalovciam, bolo veľké, lebo súper si vytvoril dosť šancí.“ Na gól prihral a druhý sám strelil. Holanďan Endy Opoku Bernadina nielenže čoraz lepšie hovorí po slovensky, ale v sobotu aj dobre hral. Nádherne asistoval na gól Ukrajincovi Iľjovi Tereščenkovi, ktorý skóroval do siete mužstva, čo mu ponúkalo futbalovú náruč pred necelými dvoma rokmi, keď prišiel do Michaloviec zo „sedemnástky“ kyjevského Dyname. Po zastávke v Slovane Bratislava sa stále ešte len 19-ročný futbalista dostal do kádra podbrezovského kádra. Proti svojmu bývalému klubu hral prvý raz od začiatku ligového zápasu. „To vďaka chalanom a trénerovi, že som strelil prvý gól,“ vravel Iľja. „Myslel som si, že to bude súboj s brankárom Michaloviec, ale napokon sa mi podarilo poslať loptu do siete aj bez toho. Dostal som šancu a budem ešte viac pracovať na sebe. Tempo totiž nebolo pre mňa ľahké. Nie som ešte zvyknutý na také vysoké.“ Tréner Marek Fabuľa ho pochválil, ale povedal, že chalan sa má ešte čo učiť – najmä to, aby nebol po góle premotivovaný a tým postupne neklesal jeho výkon.

Nitra aj v druhom zápase nadstavby o záchranu dosiahla najtesnejšie víťazstvo. Podpísali sa pod to exportné zásahy. Na Záhorí trafil Šimončič pod brvno, v derby s ViOn-om vymietol pavučinu Kováčovej brány 21-ročný Andrej Fábry a zaznamenal premiérový zásah v najvyššej súťaži. „Tréner Galád mi vravel, aby som podporoval ofenzívu a presadil sa v koncovke. Domáci obrancovia mi nechali veľký priestor, tak som mal dosť času a pokoj na zakončenie,“ smial sa šťastný strelec, ktorý proroctvo šéfa realizačného tímu do bodky naplnil. „Vytvorili sme si viacero príležitostí a mohli sme zvíťaziť aj vyšším rozdielom.“ Andrej Fábry nazbieral v sezóne osemnásť štartov, skôr nastupuje ako striedajúci hráč. Najdlhšie bol na ihrisku v Ružomberku, od začiatku až po záverečné minúty riadneho hracieho času, kedy ho nahradil Abrahám. Na začiatku marca oslavoval narodeniny a do kabíny priniesol tortu. „Spoluhráčom chutila, olizovali si prsty. Gól s ViOn-om mi rýchlo spočítali, donesiem až tri torty. Mama tak má o zábavu postarané, ale určite ich rada pripraví,“ doplnil mladík, ktorý cez Malé Ripňany a Zbehy prišiel ako 12-ročný pod Zobor. Na konci prvého polčasu ošetrovali Jaroslava Machovca na ihrisku a následne aj za postrannou čiarou. „Dostal som kolenom do spánkovej časti, točila sa mi hlava a zostal som na niekoľko sekúnd úplne vypnutý. Nič som si nepamätal,“ ozrejmil skúsený defenzívny univerzál, ktorý pokračoval v hre a striedal až v 76. minúte. Útočník Zlatých Moraviec Haris Harba odmietol byť hviezdou zápasu. Na konci úvodného dejstva dostal od Ewertona výbornú prihrávku do šestnástky, ale zakončoval ľavačkou a nastrelil dobre vybiehajúceho Hrošša. O niekoľko minút neskôr nitrianskemu brankárovi „uletela“ lopta a Bosniak ju nedokázal poslať do odkrytej brány. „Beriem to na seba, štve ma to,“ začal sebakriticky. „Ak by som sa presadil, duel by dostal úplne iný rozmer. Najskôr sa mi lopta zamotala medzi nohami, mal som asi použiť pravačku. Potom som sa snažil byť rýchly a pohotový, ale dopadlo to úplne opačne. Nerozumiem, ako som to mohol netrafiť, keď bola voľná takmer polovica brány,“ krútil nechápavo hlavou. ViOn, ktorý síce hral na vlastnom ihrisku, ale oficiálne bola doma Nitra, ťahá šesťzápasovú sériu bez víťazstva, najdlhšiu v sezóne. V tomto roku ako jediný nebodoval a nestrelil gól z hry.

Obrana Dunajskej Stredy bola v ligovej súťaži doteraz bezchybná. Brankár Patrik Macej zaznamenal čisté konto v troch posledných dueloch základnej časti aj v prvom nadstavbovom kole doma proti Ružomberku, defenzívna suverenita trvala 392 minút. Zmenili to však hráči bratislavského Slovana, ktorí dali na Pasienkoch dva góly. Skončila sa tak zároveň séria desiatich ligových stretnutí bez prehry, naposledy totiž hráči Dunajskej Stredy prehrali 21. októbra s Trenčínom. „Bohužiaľ, v prvom polčase sme spravili obrovskú chybu, keď sme nezachytili Rabiua a po prihrávke išiel sám na brankára. V závere to ešte poslal Holmanovi priamo na gól. Z taktického hľadiska to bola vážna chyba,“ skonštatoval stredný obranca Tomáš Huk, ktorý po boku Ľubomíra Šatku predvádza výborné výkony. Slovanisti však boli tentoraz nad ich sily. „Nepovedal by som, že prvý gól bol v tomto prípade rozhodujúci, pretože ešte bolo veľa času na to, aby sme sa popasovali s výsledkom. Myslím si, že každý z nás nechal na trávniku maximum. Mrzieť nás môžu len tie dve chyby v obrane. Druhý gól prišiel prakticky z ničoho. Vzadu sme sa hrali s loptou a následne sme ju stratili. Ja som už v tej chvíli Mohu nedokázal zastaviť,“ dodal 23-ročný stopér. V bráne bratislavského klubu sa opäť predstavil Michal Šulla, ktorý v zime prišiel zo Senice. „Na súpera sme sa veľmi dobre pripravili, nedovolili sme mu veľa šancí a z futbalového hľadiska sme boli lepší. Terén nebol ideálny, avšak chalani dali dva góly a podľa mňa sme aj zaslúžene vyhrali,“ vravel po stretnutí brankár, ktorý zaznamenal v jarnej časti už tretie čisté konto. Nechýbalo veľa a mohol oň prísť. „Dunajská Streda mala po zmene strán dve veľké šance, keď lopta opečiatkovala konštrukciu bránky. Myslím si, že druhá bola nebezpečnejšia. Božikov odhlavičkoval loptu za seba a tá padala za môj chrbát. Našťastie sme ju „upratali“ do bezpečia a všetko dobre dopadlo,“ odvetil spokojný brankár, ktorý sa prvý raz ocitol v nominácii reprezentácie. Okrem neho dostal pozvánku aj Boris Sekulič a z kádra hostí Ľubomír Šatka s Erikom Pačindom. Bola reč aj o reprezentačných povinnostiach? „Cestou na trávnik sme sa o tom bavili v tuneli s chalanmi z DAC Dunajská Streda. Je to len zhoda okolností, že sme sa takto stretli štyria na ihrisku. Myslím si, že je to dobré znamenie aj pre slovenskú ligu, ak sa z nej hráči môžu dostať do reprezentácie.“

Liptáci čakali sedem kôl na ďalšie ligové víťazstvo. Od 25. novembra 2017, keď zhodou okolností tiež zdolali Trenčín 2:1, ale pod Čákovým hradom. „Pamätám si na posledný zápas. Bol podobný ako tento, tiež sme ho nezvládli,“ podotkol očividne sklamaný kapitán AS Trenčín Peter Kleščík a prešiel k čerstvému duelu pod Čebraťom. „Prvý polčas sme mali stretnutie pod kontrolou, no druhý nám absolútne nevyšiel. Nedokázali sme podržať loptu, boli z toho závary pred našou bránou, čo vyústilo v dva inkasované góly. Takých naivných chýb v defenzíve sa musia vyvarovať aj chlapci v žiackych kategóriách. Po prestávke sa súper vytiahol vyššie, prehrávali sme osobné súboje, všetko sa na nás valilo. Chýbal dôraz v osobných súbojoch, Ružomberok bol rýchlejší,“ sypal si popol na hlavu aj za celý tím šéf trenčianskej kabíny. Hoci tréner Liptákov Norbert Hrnčár tvrdil, že nebol priepastný rozdiel medzi dvoma dejstvami v podaní jeho zverencov, druhá ružomberská polovica bola jednoznačne ľúbivejšia, dynamickejšia, s lepšou medzihrou i kombináciami. Futbalisti MFK Ružomberok sa v tejto fáze zahrali aj na školiteľov z bojovnosti a futbalovej guráže. Veľká vôľa po zmene stavu bola najprv korunovaná vyrovnávajúcou penaltou, ktorú excelentne zvládol obranca Jonec, a napokon aj trojbodovým zásahom Gála-Andrezlyho. V oboch góloch mal prsty Daniel, ktorý bol celých 90 minút veľmi aktívny. Ľavý krídelník Ružomberka Gál-Andrezly po gólovom okamihu trielil k vlastnej lavičke a počas behu od šťastia stiahol zo seba dres, za čo vyfasoval žltú kartu. „Nie, necítil som vôbec zimu, bol som dostatočne zahriaty,“ dušoval sa po zápase strelec víťazného gólu, hoci bol pár sekúnd od pol pása nahý. Kľúčový okamih v 78. minúte však zvládol parádne. „Erik Daniel ma pekne našiel v šestnástke. Možno som mohol zakončovať aj z prvej, no radšej som si loptu zasekol a ľavačkou ju obalil k žrdi.“ K samotnému zápasu skôr sviatočný strelec (v aktuálnej sezóne išlo o štvrtý presný zásah) povedal: „Rýchly inkasovaný gól nás zaskočil a poznačil prvý polčas. Cez prestávku sme si povedali, že máme na to, aby sme výsledok otočili. Šancí bolo neúrekom, no musíme ich lepšie premieňať.“

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova