Po 26. kole

V domácom tíme vládla po zápase obrovská radosť. Bodaj by nie, veď sa dočkali víťazstva po vyše piatich mesiacoch, naposledy porazili doma Michalovce 1:0 ešte 3. novembra, odvtedy ťahali sériu desiatich zápasov bez víťazstva. Zlomili ju až v sobotu. „Odmakali sme celý zápas, tak sme veľmi radi, že prišlo víťazstvo. Tri body ma tešia,“ neskrýval radosť stopér Prešova Ján Dzurík. Šarišania si už pomaličky začínajú zvykať, že po zápasoch neodchádzajú so sklonenými hlavami, neprehrali už päť zápasov za sebou. „To je fajn, len my sa nesmieme pozerať dozadu, ale dopredu a snažiť sa bodovať v každom najbližšom stretnutí.“ Víťazstvo Tatrana umocnila ešte viac správa zo Senice, ktorá podľahla Michalovciam. Prešovčania tak naplno mohli spustiť oslavný chorál. Ozaj, nezabudli ho po takom dlhom čase? „Nie, nie, také niečo sa nezabúda. Konečne si to treba užiť, keď sme už vyhrali,“ usmial sa Ján Dzurík. Smutnou postavou zápasu bol obranca ViOnu Dalibor Pleva, ktorý v 77. minúte musel predčasne opustiť ihrisko po druhej žltej karte a následne červenej. „Myslím si, že tá prvá žltá bola prísna. Pri druhej som cítil, že som lakťom niečo zasiahol, ale nevedel som presne, čo sa stalo domácemu hráčovi,“ povedal Dalibor Pleva, ktorý na Veľkonočný pondelok oslávil 34. narodeniny. Inokedy mužstvo, ktoré má vylúčeného hráča sa bez problémov ubráni aj celý polčas. Aj Dalibor Pleva sa nádejal, že záverečných 13 minút už jeho spoluhráči zvládnu, no nestalo sa. Domáci už po desiatich minútach využili presilovku na strelenie víťazného gólu. „Gól som nevidel, lebo som musel ísť do šatne. Zápas nám vôbec nevyšiel. To si môžeme povedať rovno do očí.  Veril som, že gól nedostaneme, lebo remíza by pre nás bola dobrá. My však chceme vyhrávať. V poslednom čase však stále prehrávame. Potrebujeme zlomiť nepriaznivú sériu víťazstvom. Veď sme naplno nebodovali už osem zápasov,“ priznal trpkú pravdu obranca Zlatých Moraviec.

Pri neúčasti mladého stopéra Richarda Križana, ktorý stál pre žlté karty, nastúpil v strede nitrianskej obrany Pavol Farkaš. Ten sa počas jari vrátil na slovenské trávniky po takmer desaťročných zahraničných potulkách a teraz bol prvýkrát v základnej zostave. „Mali sme slabší vstup do zápasu, potom sme ho kontrolovali, ale škoda, že sme z našich pološancí nedali gól. Herne sa nám nedarilo. Snažili sme sa odčiniť prehru v Michalovciach, môžeme byť spokojní, že sme udržali čisté konto, ale určite vieme hrať lepšie. Bol to remízový zápas, o jednom góle,“ hovoril bývalý hráč Petržalky, ktorý si v drese tohto klubu zahral aj v kvalifikácii Ligy majstrov. Fakt je, že oba tímy nie sú bezprostredne ohrozené zostupom a zápas neprilákal divákov, na štadióne ViOnu sa ich zišlo 311, čo je druhá najvyššia návšteva Nitry v tomto ročníku. „Stále je to najvyššia súťaž a neverím, že by niekto, hovorím za seba, išiel na trávnik oddychovať. Každý išiel na doraz. Asi by to inak vyzeralo, ak by bolo na tribúnach trebárs päťtisíc divákov. Ľudia si cestu nenašli, musíme ich nejako prilákať. Verím, že keď sa budeme zlepšovať, tak raz prídu, hoci je pre nich asi ťažké prísť na futbal do iného mesta,“ poznamenal Farkaš, ktorého teší, že od leta Nitra bude mať k dispozícii vlastný prerobený štadión. V tíme hostí musel už v 36. minúte striedať univerzálny hráč Jaroslav Kostelný. „Zacítil som bolesť v zadnom stehennom svale, pôjdem na sonografiu, ktorá určí rozsah zranenia,“ povedal futbalista s nitrianskou minulosťou. „Je to špecifické, ako proti každému tímu, kde som hrával. Prvých 30 minút sme súpera pritlačili, mali sme zopár štandardiek, ktoré sme mohli dotiahnuť do úspešného konca. Bol to zápas o jednom góle. Verím, že ak by sme ho strelili, duel dotiahneme do víťazného konca,“ zhodnotil Kostelný, ktorý si po svojom návrate do podbrezovskej zostavy dobre počína na poste defenzívneho stredopoliara.

Viac dôvodov na radosť mali po záverečnom hvizde hostia. Ich kapitán Igor Žofčák nastúpil už niekoľkýkrát v tejto sezóne na pravom kraji obrany, hoci je stredopoliar, a nesklamal. Bývalý hráč Slovana Bratislava či Sparty Praha pre zranenie odstúpil na začiatku druhého polčasu, dovtedy bol jasný líder Michaloviec. „Z našej strany to bolo vydreté, vybojované a boľavé víťazstvo,“ povedal Žofčák, ktorý striedal hneď po piatich minútach druhej časti. Mal problémy so svalom. „Cez polčasovú prestávku sme sa dohodli, že to ešte vyskúšam, ale zranenie ma obmedzovalo, tak som radšej striedal. Nechceli sme riskovať, že sa mi to zhorší,“ priznal. Jeho striedanie bolo skutočne pripravené, pri odchode z ihriska totiž neodovzdal kapitánsku pásku nikomu zo spoluhráčov. Všimli si to aj diváci. „Igor, odovzdaj pásku!“ – ozvalo sa z hľadiska, no bývalý slovenský reprezentant nereagoval. Dobre vedel, čo robí. Kavka mal totiž pripravenú svoju vlastnú kapitánsku pásku a nastokol si ju na rameno. Napokon ani Kavka pre zranenie nedohral a tretím kapitánom hostí bol Martin Kostelník. Seničanom to na ihrisku poriadne škrípalo. Kombinácia viazla a zdalo sa, že káder zložený najmä zo Slovákov a Juhoameričanov akoby nevedel nájsť spoločnú reč, a to doslova. Zozadu ich dirigoval stopér Oliver Práznovský, najlepší zo Seničanov. Ani on však nenašiel recept ako mužstvo doviesť aspoň k zisku bodu. „Mali sme úseky hry, keď sme boli lepší ako hostia. Ťažko však vyhrať, keď sa na každú šancu nadrieme a potom ju aj tak nepremeníme. Celkovo to z našej strany vyzeralo zle,“ povedal 27-ročný rodák z Bratislavy.

Najvyššiu návštevu sezóny, fantastickú atmosféru a najtesnejšie víťazstvo Trnavy prinieslo derby so Slovanom. Líder tabuľky nastúpil bez viacerých hráčov a ďalšiu komplikácie prišli v úvode zápasu. Po bežnom strete s Rabiom zostal na zemi Lukáš Greššák, nakrátko sa vrátil a následne po jedenástich minútach s bolestivou grimasou striedal. El Maestro musel preskupiť rady. Pred stopérov sa posunul svižný Čanturašvili, striedajúci Ofosu zaujal miesto na kraji stredovej formácie. „Ľavá noha zostala za mnou a niečo mi v nej prasklo. Lekár ma ubezpečoval, že väzy sú v poriadku a zrejme sa ozval úpon. Veľmi som chcel pokračovať, ale nemohol som urobiť pohyb do strany. Hralo sa pred výbornou kulisou, cítili sme veľkú podporu. Úprimne, bol som nahnevaný, že musím predčasne striedať a poriadne si ju nevychutnám. Boli to poriadne nervy, ale zvládli sme to. Titul? Stojíme pevne na zemi, všetko máme vo svojich rukách,“ pousmial sa Lukáš Greššák. Keď na jar Slovan inkasoval, zakaždým stratil body. V Michalovciach remizoval, v Žiline a naposledy v Trnave prehral. „V prvom polčase sme mali viacero zaujímavých situácií, ale chýbalo nám aj šťastie. Škoda, že nám niečo nepadlo medzi žrde, do druhého polčasu by sa nám išlo ľahšie,“ povedal brankár Slovana Michal Šulla, ktorý pôsobil istým a pokojným dojmom. Hostia prišli v prvom polčase o vylúčeného Čavriča, Srb sa neudržal a nakopol Čanturašviliho. „Spoluhráč v kabíne vravel, že ho trnavský hráč opľul. Situáciu neustál a zbytočne sa nechal vyprovokovať. Bol z toho sklamaný, snažili sme sa ho podporiť.“ Cez prestávku tréner Martin Ševela hráčov nabádal, aby už nevnímali vylúčenie a boli naďalej aktívni. „Pôsobili sme dobre, snažili sme sa aj v početnej nevýhode výsledok otočiť. Držali sme loptu, ale finálnu fázu sme nedokázali pretaviť na gól. Neboli sme horší a zaslúžili sme si bodovať,“ dodal Michal Šulla.

Dunajská Streda vyhrala pod Hradom Matúša Čáka prekvapujúco. Už sa jej to síce podarilo v jesennej časti, ale vtedy sa Trenčania nachádzali v kríze a liga sa ešte len rozbiehala. V nedeľu sa už hralo o pohárovú Európu a AS Trenčín si nemohol dovoliť ďalšie zaváhania. Lenže, urobil ich viac ako dosť, preto napokon zaslúžene prehral. Vzadu bránili jeho hráči príliš ľahkovážne, preto hosťom zo Žitného ostrova nebolo treba na góly veľa. „Išli sme za víťazstvom s oveľa väčšou túžbou. Prišli sme si do Trenčína pre tri body a aj si ich odvážame. Boli sme oveľa viac koncentrovaní na hru. Vedeli sme, čo bude na domácich platiť. Dôraz pri bránení, naše zabezpečovanie sa, vykrývanie priestorov a potom ťah dopredu. Sústredili sme sa na protiútoky a tie nám vyšli. Sme šťastní,“ zhrnul veľmi presne to najpodstatnejšie kapitán žltomodrých Martin Ljubičič. Jeho mužstvo bolo trpezlivé, vzadu kazilo Trenčanom kombinácie a pred súperovou bránkou si počínalo vysoko efektívne. Zo šiestich striel do priestoru medzi tri žrde skončili tri v sieti. Gólové boli hneď tie prvé dve. Najskôr sa presadil Davis pravačkou a poistku pridal po zmene strán Bayo, keď využil obrovské nedorozumenie medzi brankárom Šemrincom a obranou pred ním. Minulotýždenný hrdina zo Žiliny teraz kladnou postavou nebol. „To je náš problém, nedokážeme zopakovať viacero vydarených vystúpení po sebe. Tomuto zápasu chýbalo tempo, hra bola rozkúskovaná, stále niekto ležal na zemi, veľa sa prerušovalo. Takýto futbal nám nevyhovuje. Navyše súper potrestal naše chyby, my sme sa vpredu ťažko presadzovali. Boj o miestenku do pohárovej Európy ešte nevzdávame, ale už nemáme veci vo vlastných rukách,“ skonštatoval Igor Šemrinec. Magický je štadión na Sihoti pre maďarského legionára Vidu. Ten tu naposledy rozhodol dvoma gólmi o víťazstve DAC 2:1. Odvtedy sa v lige strelecky nepresadil. V nedeľu popoludní nefiguroval v základnej zostave. Už v desiatej minúte však naskočil za zraneného Erika Pačindu a opäť podal výborný výkon. Bol silný s loptou na nohe, dobre sa pohyboval bez nej, zviedol viacero úspešných súbojov v útočnej zóne. Po zásluhe bol odmenený aj gólovo, keď Pambou unikol po ľavej strane, jeho prihrávku prepustil Bayo a Vida do prázdnej brány skóroval. „Sme tam, kde nás nikto nečakal,“ povedal po vyhratom zápase hosťujúci tréner Marco Rossi a dodal: „Liga sa ešte nekončí, musíme hrať ďalej.“ Dunajská Streda sa šesť kôl pred koncom súťaže nachádza na druhom mieste, za vedúcou Trnavou zaostáva o deväť bodov. „Keď ju nikto iný naháňať nechce, musíme to robiť my. Každé víťazstvo nám v tom pomôže, obzvlášť toto z Trenčína, kde sa body získavajú ťažko,“ skonštatoval s nadľahčením stopér žltomodrých Tomáš Huk. V klube nikto o majstrovskom titule nehovorí, nie je ani pravdepodobné, že by ho mužstvo získalo, ale do pohárovej Európy by sa klub z juhu Slovenska pozrel rád.

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova