Po 33. kole

Bielo-červení napokon zvládli európsku misiu. V poslednej fáze bravúrne. Nad Prešovom vyhrali jednoznačne. Pochybnostiam nedali najmenšiu šancu. Veľmi dôležitým mužom bol ľavý obranca Lukáš Skovajsa. Po trenčiansky vôbec nebral ohľad na svoju pozíciu, a to podstatné, zariadil v útoku. Najskôr strelil prvý gól. Presadil sa po štandardke. Paradoxne najviac práce mal s tým, aby predskočil kolegu útočníka Manceho. Podarilo sa a špičkou kopačky na pravej nohe otvoril proti Tatranu skóre. „Bol to nacvičený signál. Vedel som, kam lopta poletí, išlo len o to, správne ju nasmerovať,“ priblížil prvý gól Skovajsa. Vďaka jeho zásahu sa Trenčanom uľavilo už po štvrťhodine hry, no zápas definitívne zlomili až tesne pred polčasovou prestávkou. Opäť v tom mal prsty ľavý obranca, ktorý sa tentoraz obsadil do úlohy asistenta. Napriek tomu, že hostia hrali výrazne stiahnutí, podarilo sa mu pohybom dostať za chrbát obrany. Nasledoval dobrý center do ohňa, na ktorý brankár Ferenc nemal nárok a nedostali sa k nemu ani stopéri. Zato spoluhráč Mance áno. Chorvátsky útočník nezaváhal, z trenčianskych hráčov sňal bremeno výsledku. „Áno, po druhom góle som mal pocit, že sme zápas konečne ovládli. Pridali sme navyše výborný nástup do druhého polčasu,“ povedal Skovajsa. Štafetový kolík produktivity podal do rúk Mancemu. Balkánsky legionár osvedčil vynikajúci výber miesta i skvelú formu v závere súťaže. Na správnom mieste bol pri všetkých štyroch góloch, hoci na prvom sa nepodieľal. Druhý sám dal a na ďalšie dva prihrával. Kleščíkovi sa po rohu nie úplne úmyselne, pretože lopta mu pri hlavičke dobre nesadla. Beridzemu v 72. minúte už „priťukával“ ukážkovo. Zaujímavý je fakt, že všetky štyri góly domácich padli zo vzduchu. Posledné dva nie priamo, ale predchádzala im dobrá práca Manceho pri hre hlavou. Klub spod Čákovho hradu sa do predkôl Európskej ligy napokon prebojoval. Piatykrát za sebou. Sezónu síce nemal optimálnu, ale nakoniec ju možno označiť za úspešnú. „Poďakovanie patrí fanúšikom. Spolu sme pretrpeli viaceré sklamania, no vždy nám to ladilo. Stáli za nami, do pohárovej Európy sme dokráčali spoločne,“ vyznal sa z euforických pocitov anglický stopér AS Trenčín James Lawrence.

Tréner Slovana Bratislava Ivan Vukomanovič splnil, čo sľúbil a v záverečnom kole dal príležitosť mladíkom z vlastnej liahne. V zostave proti Michalovciam boli až piati hráči, ktorí mali maximálne 20 rokov. Proti súperovi zo Zemplína herne síce neohúrili, no rozhodne ukázali svoj veľký potenciál. Stretnutie záverečného kola sa malo podľa vyžrebovania hrať v Michalovciach. Lenže Zemplínčania rekonštruujú hraciu plochu, preto sa duel aj tretíkrát v tejto sezóne konal na Pasienkoch. A do tretice sa skončil rovnakým výsledkom. Sobotňajší zápas bol však predsa len v niečom iný. Slovanu už v podstate o nič nešlo. Bez ohľadu na výsledok už nemohol skončiť lepšie ani horšie ako na druhom mieste. Chýbali mu viacerí zranení a vykartovaní a kouč Vukomanovič dal voľno trojici legionárov s reprezentačnými povinnosťami Priskin, Čavrič, Savičevič. Stredoví ofenzívni hráči proti Michalovciam preto boli 20-roční Samuel Štefánik s Patrikom Pintem a 19-ročný Marek Rigo. A to ešte na poste pravého obrancu nastúpil ďalší tínedžer Samuel Antálek. „Na predzápasovej rozcvičke sa zranil Ruben Ligeon, preto tréner postavil mňa. Síce som hral na pre mňa netradičnom poste, keďže som stopér, ale azda to nebolo z mojej strany zlé. Keďže som sa dozvedel, že nastúpim, len pár minút pred výkopom, ani som nemal čas byť nervózny,“ povedal bratislavský rodák Antálek, ktorý je v Slovane od roku 2012. Proti Michalovciam si odkrútil ligový debut na seniorskej úrovni. Hoci na ňom bolo cítiť mierne roztrasené kolená, postupom času sa začal správať ako skúsený harcovník. „Myslím si, že ani jeden z mladých chalanov nesklamal. Mne sa s nimi hralo dobre,“ vystrúhal poklonu jeden z najskúsenejších slovanistov Tomáš Kóňa. Zemplínčanov mrzelo, že nevyužili menšie skúsenosti v mužstve súpera. „Vedeli sme, že niektorí hráči Slovana dostali voľno a nastúpia mladší chalani. Pred zápasom sme si povedali, akú taktiku chceme dodržiavať, no nedarilo sa nám to. Nehrali sme dobre,“ priznal kapitán Michalovčanov Igor Žofčák.

Jakub Mareš strelil v sobotu svoj štrnásty gól sezóny. Na cestu… Po zápase, keď pred hráčskou šatňou skandovali domáci „Jakub neodchádzaj!“, potvrdil – v Ružomberku skončil. Útočník, ktorý sa gólmi výrazne pričinil o prienik Liptákov do pohárovej Európy, sa stal prvou posilou vicemajstrovského Slovana. „V Ružomberku som bol spokojný, veľmi sa mi tam páčilo a myslím si, že v nedávno skončenej sezóne sme s klubom aj niečo dosiahli. Chcel som však urobiť krôčik nahor, takže som sa rozhodol prikývnuť na ponuku Slovana. Podpísal som zmluvu na dva roky. Láka ma bojovať o najvyššie méty, rád by som v budúcej sezóne už ako hráč Slovana získal slovenské double,“ povedal rodák z Teplíc.

Tlačová konferencia po stretnutí medzi Trnavou a Zlatými Moravcami (3:1) nemala úplne tradičný charakter. Ani jeden z trénerov sa nevenoval prevažne zápasovému dianiu. Kouč hostí Juraj Jarábek bol rozčarovaný z toho, že hráča jeho tímu Mateusa, ktorý sa zranil v priebehu prvého polčasu, odmietli ošetriť v trnavskej nemocnici. „Ďakujeme za „urgentný“ príjem. Povedali mu, že si má päť hodín počkať, hoci mal podozrenie na zlomenú nohu. Asi tak sa staráme o ligových futbalistov,“ vyhlásil Jarábek. Ešte viac však zarezonovali slová domáceho kormidelníka Miroslava Karhana. Ten už pred súbojom s ViOn-om vedel, že to je jeho rozlúčkové vystúpenie na lavičke Spartaka, keďže vedenie klubu sa od novej sezóny dohodlo na spolupráci so Srbom Nestorom el Maestrom. Na otázku o prípadnej ďalšej spolupráci s Trnavou v inej ako trénerskej funkcii najskôr nechcel vôbec odpovedať, napokon sa však rozhovoril. „Otvorene poviem, že vzťahy v klube nie sú dobré. Prišiel sem človek, ktorý sa snaží rozbiť to, čo fungovalo. Bohužiaľ, podarilo sa mu to. Začalo to už na jeseň, keď mu prekážalo, že Martin Rusňák s Máriom Prelovským chodia do reprezentácie. Iné kluby by si vysoko vážili možnosť mať aspoň niekoho v reprezentácii, keď už nie futbalistu. Tento človek sa to snažil rozbiť, už počas jesene boli problémy. Naozaj si neviem s ním predstaviť ďalšiu spoluprácu. Ja poviem hráčom prípravu a keď idú von na chodbu, on im rozpráva, čo majú hrať. To je jednoducho choré, takýto človek tu nemá čo hľadať,“ vyhlásil Karhan. Konkrétnu osobu, o ktorej hovoril, nemenoval. V Trnave boli podľa Karhana aj finančné problémy: „Ak by to tu fungovalo ako tento mesiac, keď sa doplatili všetky dlhy, aj futbal by vyzeral inak. Bez peňazí sa futbal robiť nedá. Ak chcete mať mužstvo, musíte investovať. Alebo vytiahnete mladých chalanov a dáte im čas. Je ťažké robiť futbal s takým človekom, ktorý vám otvorene povie, že sa v decembri bavil s novým trénerom. Klobúk dolu! Ak mám byť úprimný, nevidel som ho na futbale alebo v šatni asi od januára. Pýtam sa, čo spravil pre klub? Bohužiaľ, absolútne nič. A ja tu mám s ním naďalej robiť? Neviem si to predstaviť…“ Trenice a problémy začali podľa bývalého 107-násobného reprezentanta od prvého momentu spoločného fungovania v klube. „Chalani si pýtali sľúbené prémie, povedal im nie. Tí, čo sa ozvali, mali odísť, ale to sme my ustáli, keďže to boli dvaja nosní hráči. V zime som chlapcov prehováral, aby išli hrať prípravný zápas, keďže povedali, že z dôvodu chýbajúcich výplat nepôjdu. Ako tréner som na to nemal žiadne páky. Čím sa im budem vyhrážať? Pokutami, keď peniaze nosili z domu, alebo si požičiavali od rodičov?“ dodal Miroslav Karhan.

Do posledného kola živili nádej na pohárovú Európu, napokon im však ostal v rukách čierny Peter. Podbrezová potrebovala na miestenku v Európskej lige vyhrať v Žiline, v takom prípade by sa nemusela pozerať na výsledky svojich konkurentov. Cieľ, ktorý sa pri zohľadnení kvality súpera nejavil veľmi reálne, napokon „železiari“ nielenže nenaplnili, ale so súťažou sa rozlúčili s najvyššou prehrou v sezóne. „Je to niečo neuveriteľné. Žilinský zápas bol klinec do našej jarnej rakvy. Odvetná časť súťaže nás, žiaľ, nezastihla v dobrom rozpoložení. Absolútne si neviem vysvetliť, prečo to takto dopadlo,“ začal rozprávanie brankár Martin Kuciak. Medzi žrďami nechýbal v tomto ročníku ani minútu, aj jeho zásluhou Podbrezová mala druhú najkvalitnejšiu defenzívu v súťaži (31 inkasovaných gólov). Skúsený 35-ročný Kuciak vychytal celkovo dvanásťkrát čisté konto, štyri razy sa z nuly tešil na jar. „V Žiline sme dostali už v 12. minúte veľmi lacný gól, po jednoduchej tečovanej strele. V druhom polčase sme sa snažili, mali sme aj náznaky šancí, ale ten záver, to sa nedá ani opísať. Čo sa dialo od 82. minúty, nepotrebuje žiadny komentár. A svedčí to (aj) o tom, v akom rozpoložení sme na jar boli.“ Aj brankárska jednotka Podbrezovej si uvedomuje, že jedinečnú šancu predrať sa k medzinárodným konfrontáciám nestratili Horehronci v poslednom kole. „O Európu sme prichádzali postupne. Najmä v domácich zápasoch, keď sme dávali málo gólov. Možno už v polovici jari sme mohli mať pohárovú miestenku „vybavenú“ a v pokoji by sme si potom uhrali tretie miesto. Teraz to už vieme. Nehovorím, že by niekto nechcel, podobne ako v Žiline, ale mal som pocit, že na mužstve je obrovská „deka“. Neviem si vysvetliť príčinu, prečo tam bola, ale možno je dobré, že sa sezóna skončila. Aká bola krásna, taká bola krutá. Taký je však aj normálny život.“

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova