Stanislav Šesták

Už si hovoril, že definitívne končí s futbalom. Všetky ponuky odmietal, no po minulom víkende ho „absťák“ zasa opantal a v utorok popoludní sa rozhodol, že bude pokračovať v Poprade. Skúsený 34-ročný a 66-násobný reprezentant Stanislav Šesták odštartoval zrejme svoju poslednú profesionálnu štáciu.

Tréner Popradu František Šturma neskrýval radosť, že ste sa rozhodli pre jeho mužstvo, pretože ste mali veľa ponúk. Aké?

„Hráčske i funkcionárske. Keď sa Myjava odhlásila zo súťaže a bolo jasné, že nikto nezostupuje, trénerovi Prešova Mirovi Jantekovi i športovému manažérovi pánovi Trávničkovi som hneď povedal, že je hlúposť, aby som v mojom veku išiel zaberať miesto niekomu mladšiemu, ktorý by mal dosť priestoru, nebol by pod tlakom a mohol by zbierať skúsenosti pred ďalšou sezónou. Môj jarný angažmán v Prešove by nemal zmysel. Rôzni manažéri ma nakontaktovali z Cypru, Izraela i Poľska, ale po odchode z Ferencvárosu som povedal, že pre mňa je zahraničie definitívne pasé. Chcel som už zostať doma s manželkou a deťmi. Dosť sa mi prispôsobovali počas deviatich rokov v zahraničí.“

Nakoniec uspel Poprad. Prečo?

„Po diaľnici je to z Prešova maximálne 45 minút cesty, takže ako keby som bol doma. Tréningy budú predpoludním, niektoré úľavy sme si s prezidentom klubu i trénerom dohodli už dopredu. Bol som naozaj pevne rozhodnutý, že ukončím futbalovú kariéru a zahrám si už len s bratom a kamarátmi v Demjate. Popradčania mi však vyšli v ústrety a zmenili moje rozhodnutie. Verím, že klubu čo najviac pomôžem. Aspoň lepšie spoznám Tatry. Budeme mať k dispozícii apartmán, takže budeme s deťmi častejšie v Tatrách.“

Čo najviac zavážilo, že v utorok popoludní ste sa rozhodli, že pôjdete do Popradu?

„Nepokojný spánok. Nemohol som pokojne spávať, keď som Popradčanom povedal definitívne nie. Mohlo to byť okolo 4. až 5. januára, keď pod Tatrami začínali s prípravou. Ja som mal z prezidenta a trénerov Popradu taký fantastický pocit, že mi bolo ľúto, ako som sa zachoval. Až som svoje rozhodnutie považoval za neslušné. V klube sa naozaj snažia robiť maximum a ja by som im chcel pomôcť herne a možno i svojím menom naplniť ciele, ktoré majú. V minulosti som mal vynikajúci pocit z fungovania klubu v Bochume alebo z pána Antošíka, ako robí futbal v Žiline. A ten istý pocit som nadobudol aj teraz. Preto som sa rozhodol pokračovať. Jednu zimnú prípravu ešte zvládnem… Títo ľudia si určite zaslúžia moju pomoc.“

Zo zahraničia ste zvyknutí na pekné štadióny. Prekvapilo vás, akou obmenou prešiel popradský stánok?

„Chodili sme do Aquacity, takže veľmi dobre viem ako vyzeral starý štadión. Dokonca som na ňom i trénoval počas sústredenia Žiliny v Tatrách. Nedá sa to porovnať. V Poprade majú krásny, moderný štadión. Teraz chcú, aby na ňom hralo dobré mužstvo a v hľadisku bola výborná divácka kulisa.“

Pripravovali ste sa individuálne?

„Poviem na rovinu – trénoval som vtedy, keď sa mi chcelo. Tréneri vedia, že mám čo dobiehať, čo sa týka kondície. Futbal som vari nezabudol hrať… Stále som však v pohybe – v telocvični som si zatrénoval s našimi v Demjate, zahral som si florbal, hokej, lyžoval som, takže tých aktivít bolo viac. Do začiatku súťaže zostáva ešte dosť času, takže bez problémov všetko dobehnem.“

Na akej zmluve ste sa dohodli? Už ste ju podpísali?

„Po tréningu som sa stretol s prezidentom klubu pánom Dvorčákom a vysvetlil som mu, prečo som ponuku po dvoch mesiacoch akceptoval. Vôbec tam nešlo o to, aby som niečo vymýšľal. Bavili sme sa aj o zmluve. Povedal som mu, že pre mňa papier až tak veľa neznamená. Je na ňom ako to spravíme. Dohodli sme sa ústne, podali sme si ruku a to je pre mňa viac ako papier. Či bude zmluva do konca sezóny alebo na 1,5 roka, stále je to o tom, že obe strany sa v určitom momente môžu rozhodnúť, že vzájomnú spoluprácu ukončia.“

Viete si predstaviť, že by ste hrali v útoku a prihrávkami by vás zásoboval Igor Žofčák?

„(Smiech). Dopočul som sa aj o tejto možnej posile. Je to iba na Igorovi. Musí sa sám rozhodnúť. Bezpochyby je to kvalitný hráč. V Poprade je výborný kolektív.“

Možno ste sa o tom rozprávali, možno budeme predbiehať, ale je v hre aj taká eventualita, že by ste po skončení futbalovej kariéry naskočili v Poprade na funkcionársku dráhu?

„Bavili sme sa o tom. Ak by som sa rozhodol, že po pätnástich rokoch profesionálnej kariéry chcem skončiť s futbalom, je tu možnosť zostať v štruktúrach klubu a ďalej mu pomáhať. Čo je pre mňa bonus navyše. Je naozaj predčasné hovoriť, či by išlo o prácu športového riaditeľa, manažéra alebo trénera pri mládeži. Teraz by som mal dostať A-licenciu, takže teoreticky sa môžem začať učiť tomuto remeslu pri mládeži. Toto sme však nerozoberali. Ak by to bolo aktuálne, potom môžeme debatovať aj o tejto alternatíve. Je to však hudba budúcnosti, zďaleka nie téma dňa.“



1 príspevok k článku “Stanislav Šesták”

  1. Vilo says:

    Bol si stále slušný, spoľahlivý chlap.Prajem Tebe i Popradu veľa úspechov.

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova