Andrea Barzagli

Nestáva sa často, aby z jedného tímu dosiahli dvaja hráči v jednej sezóne viac ako 20 presných zásahov. V nemeckej najvyššej súťaži sa to stalo raz, v ročníku 2008/09 osvedčili kanonierske schopnosti Grafite (28 gólov) a Edin Džeko (26 gólov). Wolfsburg sa vtedy stal majstrom, mimochodom, jediný krát v 71-ročnej klubovej histórii. Felix Magath vybudoval kvalitné mužstvo v relatívne krátkom čase, jeho neodmysliteľnou súčasťou bol Andrea Barzagli. Do Nemecka prišiel po tom, čo Ascoli pomohol vybojovať postup do druhej najvyššej súťaže, v Chieve prvýkrát okúsil taliansku prvú ligu a štyri roky bol oporou Palerma. Adaptáciu na nové prostredie mu uľahčil aj príchod krajana a bývalého spoluhráča Cristiana Zaccarda. Transfer rodáka z Fiesole sa uskutočnil za 13 miliónov eur. Pri ligovom prvenstve absolvoval kompletnú zápasovú minutáž. Neskôr sa nechal počuť, že Felix Magath mu najviac pomohol vo futbalovom raste. Hoci predtým v Palerme predtým absolvoval 15 duelov Pohára UEFA, premiérovo štartoval v Lige majstrov až 15. septembra 2009 pri domácej výhre s CSKA Moskva.

Razantný stopér sa vrátil do Talianska 26. januára 2011, aby posilnil Juventus Turín. Debutoval v zápase 23. kola sezóny 2010/11 v zápase s Palermom, celkovo v tomto ročníku sa v lige na ihrisku objavil ešte v štrnástich prípadoch. Turínčania pod vedením Luigiho Delneriho nenaplnili predsezónne plány, obsadili 7. miesto tabuľky. Klubu pomohol príchod Antonia Conteho. Ten praktizoval systém 3-5-2, v obrannej formácii nastupoval najčastejšie s dvojicou Giorgio Chiellini, Leonardo Bonucci. Juventus odvtedy ešte neskončil inak ako na prvom mieste, v ročníku 2011/12 mal najlepšiu defenzívu v Európe, keď v 38 zápasoch dostal iba 20 gólov. Prvýkrát sa zapísal do listiny strelcov počas pôsobenia v Turíne 13. mája 2012, keď v ligovom zápase s Atalantou Bergamo premenil pokutový kop, prvýkrát sa umiestnil v ideálnej jedenástke talianskej ligy. Do sezóny 2012/13 vstupoval s novým kontraktom, absolvoval v nej 45 majstrovských zápasov. „Stará dáma“ sa postupne začala vracať na niekdajšie pozície v pohárovej Európe, v edícii 2012/13 to dotiahla do štvrťfinále Ligy majstrov. Konštantne nadštandardné výkony odovzdáva aj v súčasnosti. Dvakrát mal na dosah triumf v Lige majstrov, v ročníku 2014/15 bola nad sily jeho zamestnávateľa vo finále Barcelona, v uplynulej sezóne Real Madrid. Obranca, ktorý sa minimálne zapája do útočných akcií, odohral za Juventus Turín 174 ligových duelov, 39-krát štartoval v pohárovej Európe.

Bol členom talianskeho výberu do 21 rokov, ktorý triumfoval na ME 2004, v tom istom roku prispel aj k 3. miestu na olympiáde v Aténach. V oficiálnom zápase talianskej reprezentácie sa prvýkrát objavil 17. novembra 2004, vtedy mužstvo viedol Marcelo Lippi. Figuroval v záverečnej nominácii na MS 2006. Hoci sa príliš neočakávalo, že by sa na turnaji objavil na ihrisku, najprv zo striedačky naskočil na zápasy s Austráliou a potom pri dištanci Materazziho a zranení Nestu odohral kompletných 90 minút štvrťfinálového stretnutia s Ukrajinou. Keď bol v týchto dueloch na ihrisku, Taliansko neinkasovalo gól. Víťazstvo na MS patrí k vrcholom jeho kariéry. Nový kouč Roberto Donadoni mu dal v kvalifikácii ME 2008 dôveru šesťkrát, výborným výkonom prispel k dôležitému víťazstvu 2:1 so Škótskom. Jednu z najkrutejších prehier zaznamenal v prvom vystúpení Talianska na ME 2008, kedy jeho tím podľahol Holandsku 0:3. Devätnásteho júna sa zranil na tréningu, musel preto vynechať ostatok šampionátu, v ktorom Taliani vo štvrťfinále nestačili na neskorších turnajových víťazov Španielov. Stopér, ktorý sa môže pochváliť vysokou úspešnosťou v defenzívnom súboji, potom vypadol z reprezentácie, počas troch rokoch absolvoval jediný duel: víťazstvo na Cypre v kvalifikácii MS 2010, návrat znamenali až výkony v Juventuse Turín. V nominácii Cesare Prandelliho na európsky šampionát v Poľsku a na Ukrajine nechýbal, pred turnajom si v prípravnom zápase premiérovo vyskúšal kapitánske povinnosti. V prvých dvoch stretnutiach chýbal pre zdravotné problémy, potom bol oporou a pričinil sa o druhé miesto. V kvalifikácii MS 2014 sa už o jeho mieste v základnej zostave nepochybovalo, v eliminácii Taliani ani raz neprehrali. Dobrá forma ho zastihla na Pohári konfederácii FIFA 2013. Na MS v Brazílii Taliansko nepostúpilo rovnako ako v Juhoafrickej republike pred štyrmi rokmi zo skupiny. Obranca, ktorý robí minimum chýb, na turnaji nastúpil na 50. medzištátny zápas. Momentálne ich má na konte 68, ani raz sa nepresadil strelecky. Počas trénerskej éry Antonia Conteho deklaroval, že po ME 2016 sa rozlúči s reprezentáciou, no Gian Piero Ventura ho presvedčil, aby pokračoval.

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova