Artur Boruc

Kariéru odštartoval vo svojom rodisku, dvanástimi vystúpeniami za treťoligový Pogoň Siedlce, káder Legie Varšava rozšíril v roku 1999. Keď nedostával priestor na ihrisku, šiel sa rozchytať do tímu Dolcan Zabki. Prvýkrát sa v poľskej najvyššej súťaži predstavil 8. marca 2002, ako striedajúci hráč pri remíze 2:2 s Pogoňom Štetín. Zranil sa vtedy Bulhar Radostin Stanev, preto 193 cm vysoký gólman dostal v ďalších štyroch ligových dueloch šancu, v zápasoch s Wislou Krakov a Odrou Wodzislav nepustil loptu za svoj chrbát. V tejto sezóne Legia ukončila sedemročné čakanie na majstrovský titul. V druhej polovici ročníka 2002/03 sa prebil do základnej zostavy, z posledných pätnástich duelov odchytal jedenásť, päťkrát vtedy nedostal gól. Legia ukončila sezónu na štvrtom mieste tabuľky. V ročníku 2003/04 mu patrila pozícia prvej voľby do brány, absolvoval všetkých 26 stretnutí v lige, navyše v dueli s Widzevom Lodž premenil pokutový kop. V ligovej sezóne 2004/05 nepustil svojich konkurentov do brány, patril k najväčším oporám i miláčikom fanúšikov, predĺžil kontrakt do roku 2012, prebral kapitánsku pásku. Hoci Legia v tých časoch nezažívala práve najlepšie obdobie, on sa ocitol v hľadáčiku popredných európskych klubov.

V letnom prestupovom termíne roku 2005 sa upísal pre Celtic Glasgow. Debutoval pri víťazstve 4:0 nad Artmediou Petržalka v predkole Ligy majstrov. Čoskoro úspešne zvládol konkurenčný súboj s Davidom Marshallom o miesto v zostave, počas prvej sezóny v zahraničí absolvoval 40 majstrovských zápasov, v ktorých 17-krát udržal čisté konto. Do vitríny mu pribudol ligový triumf i prvenstvo v Ligovom pohári. Celtic vzhľadom na finančné možnosti nedokáže súperiť s tými najlepšími v Lige majstrov, no s poľským reprezentantom sa mu to v ročníku 2006/07 podarilo. V základnej skupine postupne zvládol doma duely s FC Kodaň 1:0, s Benfikou Lisabon 3:0 a s Manchestrom United 1:0. Celtic obhajobu majstrovského titulu umocnil ziskom Škótskeho pohára. Zaskvel sa v treťom predkole Ligy majstrov edície 2007/08, keď súboj so Spartakom Moskva dospel k streľbe z pokutových kopov, v ktorých zneškodnil dva pokusy súpera. Ani v tomto ligovom ročníku Celtic neustúpil z majstrovských pozícií. V slabšej forme ho zastihla prvá polovica ďalšej sezóny, nevyšiel mu najmä derby zápas s Rangers FC (2:4) a duel s Hibernians, kde inkasoval gól z 50-metrovej vzdialenosti. V januári 2009 opäť skóroval, úspešne zvládol penaltový pokus v záverečnom rozuzlení semifinále Ligového pohára. Dvanásteho decembra 2009 zaznamenal pri víťazstve s Motherwellom 200. vystúpenie v drese Celticu. Lúčil sa prvenstvom v Ligovom pohári.

Nové výzvy hľadal v prestupe do Florencie. Transfer sa uskutočnil v júli 2010. Premiérovo obliekol nový dres 26. októbra 2010 v pohári proti Empoli, taliansku najvyššiu súťaž si prvýkrát vyskúšal 7. novembra pri víťazstve 1:0 s Chievom. Potom už hrával pravidelne, na lavičku posunul Sebastiana Freya, po prestupe konkurenta do FC Janov prakticky vždy chytal. V lete 2012 sa zúčastnené strany dohodli na ukončení spolupráce.

Southampton posilnil 22. septembra 2012. „Teším sa na účinkovanie v najlepšej lige na svete. Bol som už trochu hladný po futbale, som šťastný, že tu môžem hrávať. Myslím, že ide o klub, aký som hľadal. Premier League je niečo ako splnenie môjho sna. Dám do toho absolútne všetko, patrím k ambicióznym hráčom,“ uviedol na margo transferu. Do brány sa dostal až 1. januára 2013, no do konca sezóny už odchytal všetko. V apríli 2013 podpísal dvojročné predĺženie kontraktu. Keď sa udomácnil medzi troma žrďami, upokojil sa, výsledkom bol nárast výkonnosti. Koncom októbra 2013 Southampton figuroval na treťom mieste v ligovej tabuľke, čo znamenalo najlepší rozbeh v najvyššej súťaži vôbec.

Pred ročníkom 2014/15 Southampton investoval desať miliónov libier do príchodu Frasera Forstera, znamenalo to aj jeho odchod na hosťovanie do druholigového Bournemouthu. Dohoda sa uzavrela 19. septembra 2014. Keď z osemnástich zápasov v deviatich prípadoch nedostal gól, hosťovanie sa prepisovalo na transfer. Značnou mierou prispel k prvenstvu v druhej najvyššej súťaži.

V reprezentácii dostal prvú šancu 28. apríla 2004 v prípravnom stretnutí s Írskom. Na MS 2006 dostal prednosť pred Tomaszom Kuszczakom a Lukaszom Fabianskim, odchytal všetky tri stretnutia. Zažiaril najmä v dueli s Nemeckom, no stačilo to iba na prehru 0:1. Jednotkou ostal aj v kvalifikácii a na záverečnom turnaji európskeho šampionátu 2008. Hoci sa napríklad legendárnemu Zbigniewovi Boniekovi výkon svojich krajanov nepáčil a ostro ich kritizoval, Artura Boruca z toho musel vynechať. Spočiatku mu dôveroval aj nástupca Lea Beenhakera Franciszek Smuda, v januári 2013 sa však vracal do reprezentácie po dvojročnej prestávke. Celkovo absolvoval v poľskom národnom tíme 64 vystúpení, lúčil sa 14. novembra 2016 v stretnutí so Slovinskom.

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova