Ashley Young

Rodák zo Stevenage si osvojoval futbalovú abecedu vo Watforde, kde pod vedením Ray Lewingtona debutoval v profesionálnom futbale na prahu plnoletosti. V zápase s Millwallom v roku 2003 sa presadil aj strelecky. V prvých piatich zápasoch nastupoval z pozície náhradníka, dosiahol v nich tri góly, po prvýkrát sa predstavil v úvodnej jedenástke v Ligovom pohári. V sezóne 2004/05 si už našiel miesto v základnej zostave, skvelé výkony mu vyniesli honor najlepšieho mladého hráča mužstva, no Watford nezachránili pred zostupom do druhej ligy. V londýnskom klube tak menili kouča, nový muž na trénerskej stoličke Aidy Boythroyd ho presunul do útočnej formácie, ťah mu vyšiel znamenite, jeho zverenec dosiahol za sezónu 14 ligových gólov. Po barážovom víťazstve nad Leedsom sa Watford vrátil medzi anglickú ligovú elitu. Ashley Young sa nestratil ani v Premier League, strieľal cenné góly, objavoval sa v drese anglickej dvadsaťjednotky. V januári 2007 Watford odmietol sedemmiliónovú ponuku z nemenovaného klubu, o tri milióny vylepšená ponuka z West Hamu sa už manažmentu pozdávala, transfer však zamietol samotný hráč, nechcel odísť do klubu, ktorý bojuje iba o záchranu. Onedlho sa Ashley Young stal hráčom Aston Villy, v tom čase išlo o najdrahší príchod do klubu. Debut v drese nového zamestnávateľa si spestril gólom v St. James Parku do siete Newcastle, presný zásah však nestačil ani na remízu. Solídne výkony si všimli aj predstavitelia anglickej futbalovej asociácie a Young niekoľkokrát preberal ocenenie najlepšieho hráča stretnutia. Slovami chvály na adresu svojho futbalistu nešetril ani vtedajší tréner Aston Villy Martin O’Neill. Zažiaril 20. októbra 2008 v zápase s Birminghamom City, keď strelil dva góly a ďalšie dva spoluhráčom pripravil, Aston Villa v derby presvedčivo zvíťazila 5:1. V ročníku 2008/09 sa v ôsmich stretnutiach po prvýkrát predstavil v pohárovej Európe. V apríli a v októbri sa radoval z ocenenia pre hráča mesiaca v Premier League. Po zápase s Evertonom, v ktorom participoval na víťazstve 3:2 dvoma gólmi, ho kouč Martin O’Neill označil za hráča svetovej triedy. Začiatkom novembra 2008 predĺžil spoluprácu s Aston Villou o ďalšie štyri roky. V decembri 2008 sa opäť stal hráčom mesiaca. V ročníku 2009/10 bol blízko k zisku prvej významnejšej trofeje, vo finále Ligového pohára však uspel Manchester United. V rozlete ho nezastavil ani odchod Martin O’Neilla, od dostával na ihrisku nové úlohy, hrával na pozícii stiahnutého útočníka, prvýkrát si vyskúšal kapitánske povinnosti.

Odmietol ponuku na predĺženie spolupráce, nechal sa počuť, že by rád pravidelne hrával v Lige majstrov. Na Old Trafford prestúpil 23. júna 2011, upísal sa na päť rokov. V prvom zápase v Lige majstrov vyrovnával v záverečných minútach na 3:3 domáci duel s Bazilejom. V premiérovej sezóne v Manchestri ho limitovali zranenia, absolvoval 25 duelov, v ktorých nastrieľal šesť gólov, v ďalšej nastúpil na 19 duelov Premier League, na ihrisku dostával defenzívne úlohy, hoci ani raz neskóroval, radoval sa z ligového prvenstva. V ročníku 2015/16 vybojoval Anglický, v sezóne 2016/17 Ligový pohár. Prispel k víťazstvu v Európskej lige 2016/17. V 150 ligových zápasoch za Manchester United dosiahol 13 presných zásahov, v pohárovej Európe absolvoval 33 duelov.

V auguste 2007 sa tešil z prvej pozvánky do reprezentácie Anglicka, Steve McClaren ho povolal na dvojzápas kvalifikácie Euro 2008 proti Rusku a Izraelu. V medzištátnom futbale debutoval až v novembri 2007, v priateľskom zápase s Rakúskom nastúpil na druhý polčas. Na ďalší zápas v najcennejšom drese čakal rok, zahral si v príprave proti Nemecku. Do nominácie Fabia Capella na svetový šampionát sa nezmestil. Prvýkrát v reprezentácii skóroval 9. februára 2011 v Dánsku. Šiesteho septembra 2011 sa stal hrdinom kvalifikačného zápasu s Walesom, keď sa ako jediný zapísal do listiny strelcov. Na ME 2012, kde Angličania vo štvrťfinále podľahli Taliansku, hral vo všetkých štyroch zápasoch. Celkovo v 36 zápasoch dosiahol sedem presných zásahov.

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova