Ben Foster

Prvý profesionálny kontrakt získal v Stoke v apríli 2001, najprv sa dohodol na ročnom pôsobení. V začiatkoch kariéry nemal na ružiach ustlané, hosťoval v Bristol City, Tiverton Town, Stafford Rangers, Kidderminster Harriers a vo Wrexhame, v júni 2003 počas tenisového zápasu s bratom utrpel vážne zranenie, pre ktoré musel vynechať pol roka. Vo Wrexhame zaujal Alexa Fergusona, ktorý dlhodobo hľadal dôstojného nástupcu Petra Schmeichela a 193 cm vysoký brankár tak dostal šancu dokázať svoje kvality. Stoke zinkasovalo v letnom prestupovom termíne roku 2003 odstupné milión libier. Tréner Watfordu, kde ho ihneď klub požičal, Aidy Boothroyd sa nechal počuť, že jeho nový zverenec je lepší ako Edwin van der Sar, ktorý bol prvou voľbou medzi tri žrde na Old Trafford. Alex Ferguson na jeho adresu povedal, že onedlho určite nahradí v anglickom národnom výbere Paula Robinsona. Talentovaný gólman potvrdzoval povesť obrovského talentu a pomohol Watfordu k postupu do najvyššej súťaže. Vo finále baráže si Watford bez problémov poradil s Leedsom, vyhral trojgólovým rozdielom. Keď Manchester United angažoval Tomasza Kuszczaka, dohodol sa s Watfordom na ďalšom pôsobení. Vyhodnotili ho najlepšieho hráča klubu a hoci Aidy Boothroyd robil čo mohol, aby zotrval v jeho kádri, všetka snaha bola márna, vrátil sa do Manchestru. Zranené koleno ho nepustilo do hry v prvej polovici sezóny 2007/08, opäť sa na trávniku objavil v zápase rezervného tímu 6. marca 2008. Keďže Alex Ferguson bol spokojný s Edwinom van der Sarom a Tomaszom Kuszczakom, opäť ho chcel poslať na hosťovanie, no v pohárovom zápase na pôde Derby County predviedol niekoľko fantastických zákrokov a skvelým výkonom podporil víťazstvo 1:0. Ďalšiu šancu dostal vo finále Ligového pohára, kde v zápase s Tottenhamom nesklamal a prispel k zisku trofeje. Odmenou bola pozícia brankárskej dvojky, v menej dôležitých zápasoch dostal potom ešte trikrát dôveru trénera. Opäť zápasil so zranením, no keďže sa blížil koniec Edwina van der Sara v tíme, podpísal štvorročný kontrakt. Pri zranení holandského reprezentačného gólmana sa dostal do brány začiatkom sezóny 2009/10.

Keď sa opäť ocitol na vedľajšej koľaji, prikývol na ponuku z Birminghamu, trojročný kontrakt s účastníkom Premier League podpísal 19. mája 2010. Mal nahradiť Josepha Harta, ktorý ukončil hosťovanie v klube a vrátil sa do Manchestru City. Debutoval v prvom kole sezóny 2010/11, pri remíze 2:2 so Sunderlandom, v prvom domácom zápase pri víťazstve 2:1 s Blackburnom zneškodnil pokutový kop. Blysol sa pri víťazstve 1:0 s úradujúcim majstrom FC Chelsea, naopak, najradšej by zabudol na chybu v semifinále Ligového pohára v zápase s West Hamom, našťastie, nakoniec všetko dobre dopadlo a po finálovom víťazstve získal Birmingham po 48 rokoch opäť významnú trofej. Napriek tomu mali fanúšikovia zo sezóny zmiešané emócie, klub vypadol z najvyššej súťaže. Anglický reprezentačný brankár, ktorého vždy zdobí maximálne sústredenie a stopercentný prístup k zápasu, sa stal najlepším hráčom klubu.

Na hosťovanie do West Bromwichu odišiel 29. júla 2011. Absolvoval 37 zápasov v lige, chýbal iba v poslednom kole. V desiatich zápasoch nepustil loptu za svoj chrbát, pričinil sa desiate miesto, čo znamenalo najlepšie umiestnenie za posledné roky. Prestup do WBA sa skompletizoval 29. júna 2012. V ročníku dostal v lige šancu 30-krát, sedemkrát udržal čisté konto, kvalitnými výkonmi podporil najlepší výsledok v Premier League, ôsme miesto. Zaskvel sa na ihrisku FC Liverpool, vychytal výhru 2:0, zneškodnil pokutový kop. Solídna forma mu zabezpečila miestenku v kádri na MS 2014, naposledy cestoval na svetový šampionát hráč West Bromwichu (Jeff Astle) v roku 1970. V minulom súťažnom ročníku ho fanúšikovia vyhodnotili za najlepšieho hráča klubu. V tejto sezóne sa jeho zamestnávateľ pravdepodobne nevyhne zostupu do druhej ligy, šance na udržanie sa v Premier League sa pohybujú už len v teoretickej rovine. V reprezentácii sa prvýkrát predstavil za čias Stevena McClarena, 7. februára 2007 pri prehre v Španielsku. Druhýkrát sa v bráne objavil už počas pôsobenia Fabia Capella, pri výhre 4:0 so Slovenskom. Na svetový šampionát do Juhoafrickej republiky cestovali David James, Joseph Hart a Robert Green. Celkovo najcennejší dres obliekol osemkrát, naposledy v roku 2014.

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova