Carlos Vela

Futbalovo rástol v Guadalajare, po boku brata Alejandra. Keď na šampionáte sedemnásťročných vybojoval s piatimi presnými zásahmi korunu pre kráľa strelcov, prezident klubu Jorge Vergara mu ponúkol profesionálnu zmluvu. Mimochodom, Guadalajara zamestnáva výhradne iba mexických futbalistov. Z množstva záujemcov o jeho služby si potom v novembri 2005 vybral Arsenal. Vtedy bolo problematické vybavovanie pracovného povolenia pre hráčov bez potrebného počtu odohratých medzištátnych zápasov, preto musel na hosťovanie do Celty Vigo. Tam neodohral ani jeden majstrovský zápas. Potom ho londýnsky klub požičal do Salamancy, kde sa rozohral do skvelej formy. Na ihrisku sa bavil futbalom, z 53 gólov osem sám strelil, množstvo presných zásahov vypracoval. Arsenal stále nebol schopný vybaviť potrebné formality a preto musel na ďalšie hosťovanie, do Osasuny Pamplona. Tu odohral 33 duelov v lige, hoci strelil iba tri góly, rozhodne nesklamal. Pracovné povolenie sa podarilo vybaviť 22. mája 2008, čo znamenalo premiéru v Premier League v zápase s Newcastle 30. augusta. Po hodine hry nahradil na ihrisku Robina van Persieho. Arsenal vtedy zvíťazil 3:0. V základnej zostavy sa prvýkrát objavil 23. septembra v Ligovom pohári. Víťazstvo 6:0 so Sheffieldom United podporil hetrikom. V streleckých listinách Premier League sa prvýkrát objavil 2. mája 2009, keď skóroval proti Portsmouthu. Zranené koleno mu umožnilo absolvovať prvý ligový zápas v sezóne 2009/10 až 29. novembra na pôde Sunderlandu, následne predĺžil s Arsenalom kontrakt. Jubilejný 50. majstrovský zápas za Arsenal absolvoval 4. mája 2010. Blysol sa v zápase Ligy majstrov s Bragou, keď dosiahol dva góly. Potom na vlastnej koži pocítil silnú konkurenciu v tíme, keď 28. januára 2011 ho Arsenal požičal do West Bromwichu Albion. V ôsmich ligových zápasoch tam strelil dva góly.

Ani potom s ním Arsene Wenger nepočítal do základnej zostavy. Na ďalšom hosťovaní v Reale Sociedad sa mu páčilo a tak požiadal agenta, aby mohol v San Sebastiáne zotrvať. Potom čo v tridsiatich zápasoch sa strelecky 12-krát presadil, sa hosťovanie prepisovalo na trvalý prestup. Arsenal zinkasoval tri milióny eur ako finančnú kompenzáciu. V ročníku 2012/13 mu prospela zmena postu, keď dostával príležitosť na pravom krídle, zaznamenal 14 gólov a deväť asistencií. Hoci jeho zamestnávateľ uhral v skupinovej fáze Ligy majstrov 2013/14 iba jeden bod, už účasť tam bola obrovským úspechom klubu. V pamätnom dvojzápase play-off Real Sociedad dvakrát vyhral s Lyonom. Mexičan vtedy nastúpil na všetkých osem zápasov Ligy majstrov, strelil tri góly. Že to bol jeden z vrcholov jeho kariéry, potvrdil záujem z Realu Madrid. V tomto súťažnom ročníku dosiahol aj svoje strelecké maximum: 20 presných zásahov v majstrovských zápasoch. V lete podpísal nový kontrakt, podľa ktorého mal zotrvať v San Sebastiáne do leta 2018. V januári 2015 sa v ligovom zápase s Realom Madrid zranil, musel pod skalpel a do konca sezóny sa na ihrisku už neobjavil. Pri výhre so Sportingom Gijón odohral 200. zápas v španielskej lige, viac v nej z legionárov odohral za tento klub len Darko Kovačevič.

Prvý zápas za Mexiko odohral počas pôsobenia v Pamplone. Reprezentačný dres prvýkrát obliekol v prípravnom stretnutí s Brazíliou v septembri 2007, prvýkrát v ňom presne namieril o mesiac neskôr v dueli s Guatemalou. V roku 2009 svoju vlasť reprezentoval na turnaji Gold Cup, nielen gólom vo finálovom zápase s USA sa pričinil sa o prvenstvo na tomto podujatí. Dobrými výkonmi a gólmi sa podieľal aj na postupe na MS 2010. Na šampionáte v JAR neskóroval, Mexičania vtedy piatykrát po sebe na majstrovstvách sveta skončili v osemfinále. Keď v septembri 2010 porušil životosprávu, dostal trest a mohol sa na čas sústrediť iba na povinnosti v klube. Jose Manuel de la Torre ho opäť nominoval na zápas s Venezuelou vo februári 2011. Na olympiáde v roku 2012 neštartoval, chcel sa sústrediť na to, aby si vybojoval miesto v základnej zostave v Reale Sociedad San Sebastián. Pred svetovým šampionátom v roku 2014 ho Miguel Herrera prehováral, aby sa vrátil, no neuspel. Po trojročnej prestávke sa v reprezentácii opäť predstavil v novembri 2014. Figuroval v kádri víťaza Gold Cup-u 2015. Hráč s veľkým prehľadom v hre, ktorý je schopný obsadiť hociktorý post v ofenzíve, má v mexickom národnom výbere bilanciu 55 duelov a 17 gólov.

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova