Diego

Futbalovo napredoval v FC Santos po boku Robinha, Alexa a Elana, v 70 ligových zápasoch dosiahol 23 presných zásahov. Do FC Porto prišiel nahradiť na poste tvorivého stredopoliara krajana Deca. Debutoval 22. augusta 2004. Už s ním v kádri Porto vybojovalo Interkontinentálny pohár 2004, keď si vo finále poradilo s Once Caldas. V premiérovej sezóne v 30 vystúpeniach dvakrát presne namieril. V ročníku 2005/06 sa pričinil o prvenstvo v lige. Co Adriaanse mu nevedel zaručiť miesto v základnej jedenástke, nevedel si zvyknúť na život v Porte. V máji 2006 prestúpil do Werderu Brémy. Dohodol sa na štvorročnej zmluve. Začal vo veľkom štýle, vyhodnotili ho za najlepšieho hráča ligy za august, v nastavenom trende pokračoval aj naďalej. V mnohých zápasoch bol jednoznačne najlepším hráčom svojho tímu. V nemeckej najvyššej súťaži vynikal bezchybnou loptovou technikou a najmä schopnosťou vytvoriť nebezpečnú akciu pred bránou súpera. Stredopoliar s vodcovskými schopnosťami Brémam dovtedy chýbal. Veľmi užitočný pre kolektív bol aj ďalší záložník, Torsten Frings. V dobrom svetle sa prezentoval v Lige majstrov, v ktorej Werder obsadil tretie miesto v skupine a následne aj v Európskej lige. Dostal prvú pozvánku z reprezentácie, magazín Kicker ho vyhodnotil za najlepšieho hráča ligovej súťaže v sezóne 2006/07. Bol ústrednou postavou pri postupe cez Dinamo Záhreb do skupinovej fázy Ligy majstrov, v nej bol najlepším hráčom v zápase s Realom Madrid, napriek tomu, že nemecký klub duel prehral. Vtedajší kouč Realu Madrid Bernd Schuster sa zaujímal o jeho príchod, rovnako ako mnohé iné renomované tímy, no rozhodol sa predĺžiť zmluvu s Werderom. V ročníku 2008/09 sa v dvadsiatich prípadoch jeho meno objavilo v majstrovskom zápase v listine strelcov. Lúčil sa po finálovej účasti v Pohári UEFA. Juventus Turín do jeho služieb investoval v máji 2009 24,5 milióna eur. Na to, čo dosiahol na predchádzajúcom pôsobisku, však nenadviazal. V mužstve vtedy pôsobil aj Alessandro del Piero, typologicky podobný futbalista, ktorého mali fanúšikovia oveľa radšej. Keď vypadol zo zostavy, ozvali sa Bayern Mníchov a Werder Brémy, rozhodol sa pre Wolfsburg. Dres menil 27. augusta 2010. Wolfsburg prekonal jeho príchodom klubový rekord, Brazílčana kúpil za 15,5 milióna eur. Pozícia lídra stredovej formácie mu sedela, znovu zažil dobré futbalové sezóny. V 76 zápasoch ligy 19-krát skóroval. V ročníku 2011/12 hosťoval v Atleticu Madrid. Pri triumfe v Európskej lige nastúpil na 12 duelov, trikrát skóroval. Koncom januára 2014 prestúpil do Atletica Madrid. Motiváciou na transfer mu bolo opäť hrávať v Lige majstrov, Atletico sa prebojovalo do semifinále tejto súťaže predtým naposledy v roku 1974, tu zdolalo FC Chelsea, vo vyvrcholení nestačilo na mestského rivala. Ligu však zverenci Diega Simeoneho vyhrali. V júli 2014 uprednostnil Fenerbahce pred Arsenalom. V Turecku sa uplatnil, dokázal svoje kvality. Flamengo je iba jedným z piatich klubov, ktoré nikdy nevypadli z najvyššej súťaže. Najpopulárnejší a jeden z najbohatších klubov Brazílie sa v súčasnosti spolieha na hráčov, ktorí sa osvedčili v Európe. V kádri figurujú Paolo Guerrero, Diego Alves či Juan. Diego Ribas da Cunha prišiel 19. júla 2016. V reprezentácii sa prvýkrát predstavil v apríli 2003. Zúčastnil sa Gold Cupe 2003, odohral päť duelov. Brazília poslala na turnaj výber do 23 rokov. V dobrom svetle sa predstavil pri víťazstve na Copa America 2004. Počas pôsobenia v Porte šance v medzištátnych zápasoch nedostával. Po návrate vynikol pri ďalšom víťazstve na Copa America, v roku 2007. Z olympiády 2008 má bronz. Celkovo v 34 dueloch strelil štyri góly. V roku 2017 nastúpil za Brazíliu po deväťročnej prestávke.

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova