Emmanuel Adebayor

Mohol reprezentovať aj Nigériu, rozhodol sa pre svoju rodnú krajinu. V medzištátnom futbale sa uviedol tým najlepším možným spôsobom, jedenástimi presnými zásahmi pomohol ku kvalifikovaniu sa na Africký pohár národov 2006, veľkou mierou sa pričinil o účasť na MS 2006. Po turnaji prebral v národnom tíme Toga kapitánske úlohy. V roku 2008 sa stal prvým futbalistom z Toga, ktorý uspel v ankete o najlepšieho futbalistu Afriky. Vo finálnej nominácii figurovali ešte Michael Essien a Mohamed Aboutrika. Blysol sa 11. októbra 2008, štyrmi gólmi v zápase kvalifikácie MS. V januári 2010 sa stal terčom útokov teroristov, pri ktorom prišli o život traja ľudia. Najcennejší dres opäť obliekol v novembri 2011. V roku 2015 iba raz reprezentoval. Na 31 presných zásahov potreboval 81 vystúpení. Zverenci Clauda Le Roya sú v hre o účasť na Africkom pohári národov 2019, ktorý sa premiérovo uskutoční v letnom období. Alžírsko si už účasť v Segenale vybojovalo o druhú miestenku sa v marci 2019 pobijú Togo, Benin a Gambia.

Je odchovancom FC Méty. V najvyššej súťaži debutoval 17. novembra 2001 v súboji so Sochaux. V premiérovej sezóne v profesionálnom futbale zažil zostup do druhej ligy, v nej odohral 34 duelov, 13-krát sa strelecky presadil. V letnom prestupovom období roku 2003 sa dohodol s Monakom. Deväťkrát sa dostal na ihrisku pri ceste do finále Ligy majstrov 2003/04, vo vyvrcholení súťaže, kde jeho zamestnávateľ nestačil na Porto, nenastúpil. V 78 zápasoch ligy skóroval 18-krát, v pohárovej Európe odohral s päťgólovou bilanciou 26 stretnutí.

Arsenal investoval do jeho príchodu tri milióny libier. V londýnskom klube si spravil dobré meno Nwankwo Kanu, útočník z Toga ho mal nahradiť. Debut si 4. februára 2006 spestril gólom do siete Birminghamu. Fanúšikov si získal, keď bol autorom jediného gólu v stretnutí na pôde Manchestru United. Finále Ligového pohára, v ktorom Arsenal nestačil na FC Chelsea, nedohral, videl červenú kartu. Pätnásteho septembra 2007 prispel k víťazstvu v derby s Tottenhamom dvoma presnými zásahmi. Následne zaznamenal hetrik, trikrát prekonal brankára Derby County. Chválospevy na jeho adresu nemali konca kraja. Zažíval najlepšie obdobie svojej kariéry, dokazoval, že má nos na góly, chceli ho AC Miláno i Barcelona. V lige dosiahol bilanciu 104 duelov a 46 gólov, darilo sa mu aj v pohárovej Európe.

Pred ročníkom 2009/10 menil dres, angažoval ho Manchester City. Začínal v základnej zostave, v 26 dueloch Premier League 14-krát oslavoval gól. Keď prišli Edin Džeko a Mario Balotelli a tréner uprednostňoval aj Carlosa Teveza, ocitol sa na vedľajšej koľaji. Odišiel na hosťovanie do Realu Madrid. V 22 majstrovských stretnutiach sa presne trafil osemkrát. Na ďalšie hosťovanie z Manchestru odišiel 25. augusta 2011. V ročníku 2011/12 bol prvou hviezdou tímu, na 17 presných zásahov potreboval 33 štartov. V ďalšej sezóne, v ktorej už bol hráčom klubu, mu zvlhol pušný prah, zaznamenal iba päť gólov. Andre Villas-Boas mu čoraz menej dôveroval, po trénerskej výmene, keď nastúpil Tim Sherwood, sa vrátil do základnej zostavy. Sezónu 2013/14 končil ako najlepší strelec Tottenhamu. V septembri 2015 sa s vedením tímu dohodol na ukončení pôsobenia na White Hart Lane. Ďalšie futbalové kroky robil v tíme Crystal Palace. Nenaplnil úlohy zakončovateľa, v 15 majstrovských zápasoch sa iba raz zapísal do streleckej listiny. Kariéru reštartoval v Istanbule Basaksehir. Do Turecka prestúpil 31. januára 2017, v 48 ligových dueloch strelil 23 gólov.

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova