Fernando Torres

Profesionálom sa v Atleticu Madrid stal už ako 15-ročný. Dva roky trénoval s prvým tímom, aby sa dočkal debutu 27. mája 2001 v domácom zápase proti CD Leganes. O týždeň zaznamenal v stretnutí s Albacete prvý zápis do streleckej listiny. Hoci v ďalšom ročníku v 36 druholigových vystúpeniach skóroval iba šesťkrát, stačilo to na postup do najvyššej súťaže. Ďalšia sezóna mu už vyšla lepšie, dosiahol 13 gólov v 29 dueloch, Atletico obsadilo 11. miesto ligovej tabuľky. Prakticky okamžite keď Roman Abramovič prebral FC Chelsea, ponúkol za talentovaného španielskeho útočníka 28 miliónov libier. V druhej sezóne v španielskej najvyššej súťaži sa ešte zlepšil, keď dosiahol 19-gólový nástrel, celkovo to stačilo na tretie miesto medzi ligovými kanoniermi. Ako devätnásťročný si prvýkrát vyskúšal úlohy kapitána. Chelsea sa nevzdala snahy získať ho, no prezident Atletica Enrique Cerezo nechcel o tom ani len počuť. V ročníku 2006/07, ktorý bol jeho posledným v Madride, skóroval 14-krát v lige. Po príchode Diega Forlana mohol odísť.

Liverpool si zabezpečil jeho služby za 25 miliónov libier, navyše na Štadión Vicente Calderona prišiel Luis Garcia. FC Liverpool nikdy predtým neinvestoval do novej posily viac. Nového hráča si upísal na šesť rokov. Súťažnú premiéru absolvoval 11. augusta 2007, o štyri dni neskôr spoznal chuť Ligy majstrov. Strelecky sa premiérovo v lige presadil pri remíze 1:1 s FC Chelsea. Blysol sa dvoma presnými zásahmi pri výhre s Portom v Lige majstrov a hetrikmi pri ligových výhrach s FC Middlesbrough a WHU. Najmenej 20 gólov v jednej sezóne dosiahol naposledy Robbie Fowler v ročníku 1995/96. Španielsky reprezentant dosiahol v prvej sezóne na Ostrovoch 29 gólov vo všetkých súťažiach, 24 ligových gólov stanovilo nový rekord legionára v Premier League v sezóne, v ktorej debutoval. V Liverpoole sa síce pravidelne zapisoval do listín strelcov, no významnejšie trofeje nezískal. Na druhej strane, FC Liverpool počas jeho éry hrával pravidelne v pohárovej Európe, dokonca o tie najvyššie méty.

Dlhoročná snaha získať španielskeho útočníka nadobudla reálne kontúry pre klub zo Stamford Bridge 27. januára 2011. Fernando Torres sa stal šiestym najdrahším futbalistom histórie. Prvé futbalové kroky na novom pôsobisku mu nevyšli celkom podľa predstáv, 903 minút bez streleného gólu ukončil až 23. apríla 2011 pri víťazstve s West Hamom. Bol to jeho jediný gól v sezóne vo farbách nového zamestnávateľa, odohral 18 duelov. Do niekdajšej formy sa dostal opäť v ročníku 2011/12. Zúročoval opäť svoje najsilnejšie zbrane, ktorými sú správny výber miesta v pokutovom území súpera a schopnosť presne zakončiť obidvoma nohami či hlavou. Prakticky ideálne vie zanalyzovať, kedy treba vystreliť, kedy nahrať. Disponuje výnimočným prvým dotykom s loptou. Toto všetko zúročil pri víťazstve v FA Cup-e a v Lige majstrov. V edícii 2012/13 dvíhal nad hlavu trofej pre víťaza Európskej ligy. Koncom augusta 2014 sa pobral na hosťovanie do AC Miláno, odohral tu desať zápasov. Od 7. januára 2015 hosťoval v Atleticu Madrid. Prvý zápas v staronovom drese absolvoval v zápase domáceho pohára proti Realu Madrid. Atletico vyhralo 2:0. Odvtedy odohral v španielskej najvyššej súťaži s 19-gólovou bilanciou 73 stretnutí, na ďalších 21 duelov nastúpil v pohárovej Európe. Pred sezónou 2016/17 sa stal kmeňovým hráčom Atletica. K väčšej hernej minutáži mu pomohol odchod Maria Mandžukiča. V 33 rokoch stále čaká na svoj prvý ligový titul.

Španielsko malo vždy vynikajúcich útočníkov, no nikdy nedosahovalo také výsledky, ako za čias dvojice Fernando Torres, David Villa. Na ihrisku spolupracovali prakticky naslepo, predbehovali sa vo vytváraní šancí jeden pre druhého, kým predtým mali španielski útočníci rovnakú kvalitu, no hrali prevažne na svoje tričko. Obidvaja sa od roku 2014 sústreďujú už len na kariéru v klube. Fernando Torres dovtedy stihol absolvovať 110 medzištátnych zápasov, prvý z nich odohral v roku 2003 proti Portugalsku. V prvých dvoch vystúpeniach Španielska na ME 2004 naskočil do zápasov v samých záveroch, v rozhodujúcom meraní síl, pri prehre s Portugalskom nastúpil v základnej zostave. So siedmimi gólmi sa stal najlepším strelcom Španielska v kvalifikácii MS 2006. Na svojom prvom svetovom šampionáte sa nestratil, odohral vynikajúci turnaj, počas ktorého trikrát skóroval. Na víťaznom turnaji ME 2008 nemal jeho výkon chybu. Bol jediným strelcom finálového zápasu s Nemeckom. Zaslúžene sa umiestnil v najlepšej jedenástke podujatia. Šesťdesiate vystúpenie za Španielsko dosiahol ako vôbec najmladší hráč. Schuti si zastrieľal v zápase Pohára konfederácií FIFA 2009 s Novým Zélandom, keď sa trikrát jeho meno objavilo v kolónke strelcov. Dva mesiace pred začiatkom MS 2010 muselo ísť pod skalpel s kolenom, čo poznačilo jeho formu na víťaznom šampionáte. Dominanciu španielskeho futbalu vo svete podčiarkol pri víťazstve na ME 2012 troma presnými zásahmi, celkovo ho 38 presných zásahov priraďuje na tretie miesto v historických tabuľkách španielskej reprezentácie.

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova