Gianluigi Buffon

V juniorke Parmy začínal ako stredopoliar, po tom, čo ho na MS 1990 upútal Thomas N’Kono, presunul sa medzi tri žrde. Do A-mužstva ho preradili v lete 1994. „Nikdy som nevidel nič podobné ako tento debut. Ukázal v ňom osobnosť i kvalitu,“ povedal vtedy Dino Zoff. Prvýkrát sa v talianskej najvyššej súťaži predstavil ako 17-ročný, 19. novembra 1995 sa v súboji s majstrom AC Miláno zrodila bezgólová remíza. V ročníku 1996/97 uspel v boji o miesto v základnej zostave, konkurenciou mu boli Luca Bucci a Alessandro Nista. V 27 vystúpeniach inkasoval 17 gólov, stačilo to na druhé miesto ligovej tabuľky, viac bodov zozbieral iba Juventus Turín. Atmosféru pohárovej Európy si prvýkrát vyskúšal 24. septembra 1996, Parma zvíťazila nad Vitoriou Guimaraes. V sezóne 1998/99 dvíhal nad hlavu Taliansky pohár i Pohár UEFA, na prvom pôsobisku nastúpil na 168 duelov talianskej najvyššej súťaže.

V Juventuse nahradil Edwina van der Sara. Dres menil 3. júla 2001, Turínčania investovali do jeho príchodu 51 miliónov eur, viac peňazí stál až v roku 2016 Gonzalo Higuain. „Buffon je jedným z najlepších brankárov v celej futbalovej histórii. Keď Juventus hral v druhej lige, zostal, čím dokázal, že mu na klube záleží. Bolo to veľké gesto,“ povedal Jupp Heynckes. V deviatich prípadoch vyhral ligu, v štyroch pohár, 509-krát sa predstavil v lige, 124-krát v zápasoch pohárovej Európy. Viac majstrovských zápasov za Juventus Turín odohral iba Alessandro del Piero. Od 6. júla 2018 oblieka dres PSG. O miesto v zostave bojuje s Alphonsem Areolom.

Dostal sa do finále ME 1993 šestnásťročných, bol súčasťou olympijského mužstva v roku 1996. Vo vyvrcholení európskeho šampionátu si zahral aj v kategórii do 19 rokov. S dvadsaťjednotkou triumfoval na ME 1996. V seniorskej reprezentácii mu dal prvýkrát šancu Cesare Maldini. Cestoval na MS 1998, na ihrisko sa nedostal, všetko odchytal Gianluca Pagliuca. V bojoch o účasť na ME 2000 bol prvou voľbou medzi tri žrde, pred záverečným turnajom sa zranil, zachytal si tak Francesco Toldo, začal aj v kvalifikácii MS 2002, rodák z mesta Carrera sa do zostavy vrátil v štvrtom kole, Taliansko ani raz neprehralo. Na svetovom šampionáte v Ázii odchytal všetko, rovnako ako na ME 2004. V životnej forme bol pri víťazstve na MS 2006. Pod vedením Roberta Donadoniho si pri víťazstve s Gruzínskom v kvalifikácii ME 2008 prvýkrát ozdobil dres kapitánskou páskou, dištancovaný bol Fabio Cannavaro. Nerád spomína na prehre 0:3 s Holandskom na ME 2008. Na neúspešných MS 2010 nastúpil len do úvodného súperenia s Paraguajom, potom ho na ihrisko nepustilo zranenie. Po odchode Fabia Cannavara z reprezentácie prebral nastálo povinnosti kapitána. Veľkou mierou sa pričinil o druhé miesto na ME 2012. Odohratím 126. medzištátneho zápasu, vyrovnal 26. marca 2013 národný rekord Paola Maldiniho. Stal sa iba tretím futbalistom, ktorý figuroval v záverečnej nominácii na piatich svetových šampionátoch, predtým sa to podarilo Mexičanovi Antoniovi Carbajalovi a Nemcovi Lotharovi Matthäusovi. Dôveroval mu aj Antonio Conte. Zaznamenal 176 vystúpení v talianskom národnom tíme. 17. mája 2018 sa nechal počuť, že reprezentovať už viac nebude.

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova