Hugo Lloris

Dlho bol u neho na prvom mieste tenis, pre najpopulárnejší šport sa definitívne rozhodol ako 13-ročný. To už bol členom mládežníckej akadémie OGC Nice. Najcennejší bol pre kolektív medzi troma žrďami, od šestnástich rokov už ostal iba v bráne. Po úspechu v doraste ho preradili do rezervy, ktorá účinkovala vo štvrtej najvyššej súťaži, konkurenciou mu bol Hilaire Munoz, v premiérovej sezóne absolvoval 12 štartov. V A-mužstve sa začal objavovať od sezóny 2005/06, kouč Frederis Antonetti predsa len vtedy uprednostňoval Damiena Gregoriniho. Profesionálny debut absolvoval 25. októbra 2005, uviedol sa na výbornú, keď v dueli ani raz neinkasoval. Blysol sa v Ligovom pohári, kde odchytal všetko, jeho zamestnávateľ sa dostal až do finále, kde boli úspešnejší futbalisti z Nancy. Vo francúzskej lige sa prvýkrát predstavil 18. marca 2006 a opäť udržal čisté konto. Potom stál v bráne ešte v štyroch prípadoch. Keď Gregorini pred sezónou 2006/07 prestúpil do Nancy, stal sa jednoznačnou brankárskou jednotkou. Prezentoval sa vynikajúcimi štatistickými ukazovateľmi: v 13 zápasoch nevyťahoval loptu zo svojej siete, defenzíva OGC Nice bola piata najpevnejšia v celej súťaži, inkasoval iba 36 gólov. Prvou voľbou do brány bol aj v ročníku 2007/08, v závere jesennej časti však vynechal šesť týždňov pre zranenie. Nice končilo sezónu na ôsmom mieste, čo bolo najlepším umiestnením od sezóny 1988/89, podiel na tomto úspechu mal samozrejme aj mladý francúzsky brankársky talent, veď v 30 zápasoch dostal iba 24 gólov. Následne ocitol v hľadáčiku popredných európskych klubov, v Tottenhame sa jeho meno skloňovalo ako náhrada za Paula Robinsona, o jeho podpis súperili aj iní, napríklad AC Miláno.

Vsadil na istotu, ktorou bol transfer do Lyonu, kde zaplátal dieru po odchádzajúcom Gregorym Coupetovi. Prestup sa realizoval za osemmiliónové odstupné, obrovská investícia do novej posily logicky znamenala miesto v základnej zostave. Premiéru na novom pôsobisku absolvoval 10. augusta 2008, pri víťazstve 3:0 nad Toulouse, gól neinkasoval ani v ďalších troch ligových dueloch. Loptu v lige vyťahoval zo siete 27-krát, v Lyone sa neoslavoval ročník ako úspešný, po šiestich rokoch Olympique prvýkrát neusadol na ligový trón. Začínajúci francúzsky reprezentant našiel miesto v ideálnej jedenástke súťaže, na svoje konto si pripísal prvých osem štartov v pohárovej Európe. Stále patril k hviezdam francúzskej ligy, vo vynikajúcom svetle sa predstavil v Lige majstrov, vyšiel mu najmä duel s Liverpoolom. V prestížnej ankete o najlepšieho francúzskeho futbalistu 2009 skončil na treťom mieste, viac hlasov dostali Gourcuff a Anelka. Podpísal sa o obrovskú senzáciu, ktorou bol postup cez Real Madrid v Lige majstrov. Aj v druhej sezóne v Lyone sa prepracoval do najlepšej ligovej jedenástky. Ligový titul počas pôsobenie v Lyone nevybojoval, celkovo tu odchytal 146 ligových duelov, zaznamenal 38 štartov v pohárovej Európe. Pripísal si na konto prvú trofej, Francúzsky pohár z edície 2011/12.

V kádri Tottenhamu figuruje od 31. augusta 2012. V novom drese debutoval v zápase s Laziom (0:0) v Európskej lige. Premier League si prvýkrát vyskúšal pri domácom víťazstve 2:0 s Aston Villou. Bez problémov odsunul legendárneho Brada Friedela na lavičku náhradníkov, v premiérovej sezóne odchytal 25 duelov, v deviatich prípadoch nepustil loptu za svoj chrbát. Pred ročníkom 2013/14 sa intenzívne zaujímalo o jeho služby Monako, transfer sa neuskutočnil. V júli 2014 predĺžil spoluprácu s londýnskym klubom o päť rokov. V sezóne 2014/15 bol blízko k zisku ďalšej trofeje, jeho zamestnávateľ však neuspel vo finále Ligového pohára. V auguste 2015 mu Mauricio Pochettino zveril kapitánsku pásku. Skvelú formu potvrdil 18. októbra 2016, v zápase Ligy majstrov s Leverkusenom (0:0). V decembri 2016 opäť podpisoval finančne vylepšený kontrakt. V ročníku 2016/17 sa pričinil o klubový rekord, Tottenham nikdy nedostal menej, ako 26 gólov. Pätnásťkrát nepustil vôbec loptu do siete. Tridsaťjedenročný rodák z Nice nastúpil za Tottenham doposiaľ na 190 duelov Premier League, 41-krát štartoval v pohárovej Európe.

Dokázal si poradiť aj s obrovskou konkurenciou vo francúzskom národnom výbere. S devätnástkou vybojoval titul európskeho majstra, potom hoci mohol ešte chytávať za dvadsaťjedenročných, nastupoval už za seniorov. Prvý zo súčasných 94 medzištátnych zápasov absolvoval 19. novembra 2008 pri bezgólovej remíze s Uruguajom. Fantastickým výkonom v barážovom dvojzápase s Írskom prispel k postupu na svetový šampionát v Juhoafrickej republike. Na záverečnom turnaji príliš nepresvedčil, striedal lepšie momenty s horšími, jeho chyba v zápase s domácou Juhoafrickou republikou obrala Francúzov o lepší výsledok. Favorit sa lúčil s turnajom už po odohratí troch zápasov. Sedemnásteho novembra 2010 prvýkrát dostal príležitosť byť reprezentačným kapitánom. Pozíciou jednoznačnej jednotky si udržal aj na ME 2012, kde sa zverenci Laurenta Blanca dostali do štvrťfinále, tam nestačili na Španielsko. Prvou voľbou medzi tri žrde bol aj na MS 2014. Na domácom európskom šampionáte sa pričinil spoľahlivými výkonmi o zisk druhého miesta. Oporou by mal byť aj na tohtoročných MS v Rusku, kde si Francúzi zmerajú sily s Peru, Austráliou a s Dánskom.

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova