Hulk

Profesionálom sa stal v Esporte Clube Vitoria Salvador, nastúpil na dva ligové duely, potom prestúpil do Kawasaki Frontale. Darilo sa mu na hosťovaniach, v Consodole Sapporo potreboval na 25 presných zásahov 38 štartov, potom si ho požičalo Tokio Verdy, v 42 stretnutiach nastrieľal 37 gólov. Pravidelne sa objavoval v listine strelcov aj po prestupe do tokijského klubu.

Zviditeľnil sa v Porte. Keď bol Maročan Tarik Sektioui zranený, chopil sa šance. Prepracoval sa do základnej zostavy, vytvoril nebezpečné ofenzívne trio s Lisandrom Lopezom a Cristianom Rodriguezom. Na výbornú mu vyšli prvé zápasy v Lige majstrov. V auguste 2009 si FC Porto zabezpečilo jeho služby až do júna 2014, predtým by mohol odísť iba ak za sto miliónov eur. V ročníku 2009/10 sa už o jeho mieste v úvodnej jedenástke vôbec nepochybovalo. V sezóne 2010/11 šesťkrát triumfoval v ankete o najlepšieho hráča portugalskej najvyššej súťaže. Za jeho čias Porto dominovalo v lige, vyhralo ju v ročníkoch 2008/09, 2010/11, 2011/12 a 2012/13. Trikrát sa pričinil o zisk národného pohára. Bol súčasťou mužstva, ktoré triumfovalo v Európskej lige 2010/11, prispel k tomu siedmimi presnými zásahmi, celkovo v 42 zápasoch pohárovej Európy dosiahol 14 presných zásahov. Absolvoval 99 súbojov portugalskej ligy, 56-krát sa strelecky presadil.

Zenit Petrohrad investoval do jeho príchodu 60 miliónov eur. Z mužstve už pôsobil jeho bývalý spoluhráč Bruno Alves. „Bol som veľmi šťastný v Portugalsku a chcel by som byť veľmi šťastný v Rusku tiež,“ povedal na margo zmeny dresu, ktorá sa uskutočnila 3. septembra 2012. Zenit Petrohrad v tom čase výrazne zbrojil, prišiel aj Axel Witsel. V pamäti fanúšikov navždy zostane jeho nezabudnuteľná spolupráca s Artemom Dzyubom. Pričinil sa o majstrovský titul 2014/15, v ruskej najvyššej súťaži zaznamenal 97 vystúpení a 56 presných zásahov. Nastúpil na 41 duelov pohárovej Európy, strelil 18 gólov. V ročníku 2015/16 dvíhal nad hlavu Ruský pohár. Skvelý je v hre jeden na jedného, ťaží z veľkého prehľadu na ihrisku, zdobí ho efektivita.

Premiéru v reprezentácii zažil 14. novembra 2009, keď Brazília v Dohe porazila Anglicko. Zaskvel sa 26. mája 2012 pri víťazstve 3:1 s Dánskom, dosiahol hetrik. Skóroval aj pri prehre 3:4 s Argentínou 9. júna 2012. Bol súčasťou olympijského mužstva v Londýne, vo vyvrcholení turnaja, pri prehre s Mexikom sa zapísal do listiny strelcov. Pri triumfe na Pohári konfederácií FIFA odohral všetky zápasy v úvodnej jedenástke. Zúčastnil sa na MS 2014. Naposledy reprezentoval v roku 2016. V 47 medzištátnych zápasoch 11-krát skóroval.

Stal sa najväčším nákupom v celej histórii ázijského klubového futbalu. Získal ho Šanghaj SIPG FC. V 62 zápasoch čínskej najvyššej súťaže 36-krát presne namieril, podieľal sa na majstrovskom titule zo sezóny 2018, mimochodom, ide o vôbec prvé ligové prvenstvo jeho terajšieho zamestnávateľa. Klub vznikol 25. decembra 2006, na štadión sa zmestí 56000 ľudí. V kádri figurujú aj ďalší Brazílčania – Oscar a Elkeson, legionársku štvoricu dopĺňa Odil Ahmedov z Uzbekistanu. Čínu reprezentujú Yan Junling, He Guan, Shi Ke, Chen Binbin, Yu Hai a Wang Shenchao. Dvanásteho decembra 2017 sa v klube uskutočnila trénerská rošáda, odišiel Andre Villas-Boas, prišiel Vitor Pereira. Päťdesiatročný Portugalčan ako hráč nevybočil z priemeru, výraznejšie úspechy dosiahol ako tréner. Porto priviedol k dvom majstrovským titulom, ligovým šampiónom sa stal aj počas pôsobenia v Olympiakose Pireus. Trénoval aj Al Ahli Saudi FC, 1860 Mníchov a Fenerbahce Istanbul.

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova