Igor Akinfejev

V mládežníckych tímoch CSKA Moskva strávil jedenásť rokov, bol členom víťazného kolektívu na juniorskom šampionáte 2002. Od začiatku vedel, že bude brankárom, inde to ani neskúšal. Profesionálny debut absolvoval ako 16-ročný, pri víťazstve 2:0 s Krídlami Sovietov zneškodnil pokutový kop. Prvý majstrovský titul oslavoval v edícii 2003, nastúpil na 13 duelov. V ďalšej sezóne sa prepracoval do základnej zostavy. V roku 2005 oslavoval okrem ligového a pohárového aj prvenstvo v Pohári UEFA. Odchytal všetkých 19 stretnutí pohárovej Európy. Mimochodom, bol to vôbec prvý triumf ruského klubu v Lige majstrov či v Pohári UEFA. Štadión Joseho Alvaladeho bol dejiskom finálového zápasu, Moskovčania domáci Sporting Lisabon porazili zaslúžene 3:1. Vyhodnotili ho za najväčší talent ruskej ligy 2005. Už vtedy ho porovnávali s Levom Jašinom a Rinatom Dasajevom. V roku 2006 vyhral tretíkrát ligu, druhýkrát dvíhal nad hlavu národný pohár. V ročníku 2006/07 dokázal v Lige majstrov udržať neprekonateľnosť dlhých 362 minút, potom mal niekoľko ponúk z renomovaných klubov Premier League. V máji 2007 ho zranené koleno prinútilo predčasne ukončiť sezónu, v ktorej jeho zamestnávateľ obsadil tretie miesto ligovej tabuľky, viac bodov zozbierali Spartak Moskva i Zenit Petrohrad. Po návrate sa rýchlo dostal do niekdajšej formy, nastúpil na všetkých 30 ligových duelov, pričinil sa o triumf v národnom pohári, vo finále s Rubinom Kazaň nepustil loptu za svoj chrbát. Pri piatom prvenstvo v národnom pohári, v roku 2011, už mužstvo viedol ako kapitán. Sedemročné čakanie na návrat na ligový trón ukončil ruský armádny klub v sezóne 2012/13, v ktorej sa stal najlepším hráčom ruskej najvyššej súťaže, vtedy sa naposledy tešil z víťazstva v Ruskom pohári. Prvého februára 2014 podpísal nový päťročný kontrakt. V novembri 2015 prekonal rekord v počte zápasov bez inkasovaného gólu. V lige zaznamenal 403 vystúpení, v pohárovej Európe 116, v národnom pohári sa objavil na ihrisku 40-krát.

V ruskej reprezentácii stihol zozbierať 111 štartov, na najlepšieho Sergeja Ignaševiča, ktorý sa po tohtoročnom svetovom šampionáte skončil s futbalom, mu chýba 16 zápasov. Na premiéru nespomína v najlepšom, Rusko v priateľskom meraní síl prehralo s Nórskom 2:3. Zápas sa uskutočnil 28. apríla 2004, mal 18 rokov a 20 dní. Mladším sa v ruskej reprezentácii podarilo debutovať iba Eduardovi Streltsovovi a Sergejovi Rodionovi. Cestoval na európsky šampionáte 2004, bol iba treťou voľbou medzi tri žrde, prednosť dostávali Sergej Ovčinikov a Viačeslav Malafejev. Prvý majstrovský zápas absolvoval 30. marca 2005 v súboji s Estónskom. Do základnej zostavy mu pomohlo dlhodobé zranenie Viačeslava Malafeja. Miesto v úvodnej jedenástke si udržal za trénerských čias Jurija Siomina i Guusa Hiddinka. V máji 2007 sa zranil, z reprezentácie vypadol na štyri mesiace. Výkonmi na ME 2008 pomohol k účasti medzi štyrmi najlepšími kolektívmi. Na MS 2014 pustil lacný gól v zápase s Kóreou, čo znamenalo iba remízu 1:1, nespokojnosť z jeho výkonom bola aj po remíze s Alžírskom. Úplným sklamaním skončila účasť Rusov na ME 2016, keď získali iba jeden bod. Pohár konfederácií FIFA 2017 absolvoval s kapitánskou páskou, nastúpil na stý medzištátny zápas. Blysol sa pri postupe cez Španielsko na MS 2018. Na nedávno skončenom šampionáte sa prezentoval v životnej forme, po turnaji sa fanúšikovia Arsenalu nechali počuť, že by ho radi privítali vo svojom mužstve. Zdobí ho chladná hlava, rozvaha, veľký prehľad vo vlastnom pokutovom území. Vyniká reflexami, postrehom. Robí minimum chýb. Príkladom ide vo vzornom prístupe k zápasom. Na poste brankára patrí k absolútnej svetovej elite. O lepšie výsledky v reprezentácii ho obrala možno aj to, že Rusom dlhodobo chýba kanonier, ktorý by sa dokázal so železnou pravidelnosťou zapisovať do listiny strelcov a typický špílmacher, schopný v ofenzíve obísť protihráča a nebezpečne vystreliť či prihrávkou vytvoriť gólovú pozíciu.

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova