Jan Vertonghen

V prestížnej mládežníckej akadémii Ajaxu Amsterdam nastupoval na poste defenzívneho stredopoliara, v A-mužstve začínal ako stopér. Debut si odkrútil 23. augusta 2006 v treťom predkole kvalifikácie Ligy majstrov v zápase proti FC Kodaň. Atmosféru Eredivisie si prvýkrát vyskúšal pri domácej výhre 6:0 s Tilburgom, v prvej polovici sezóny odohral potom ešte dva zápasy. Následne na hosťovaní v RKC Waalwijk nepomohli ani tri jeho presné zásahy k udržaniu sa v holandskej najvyššej súťaži, absolvoval 12 duelov. Nebyť zdravotných problémov v ročníku 2007/08 by mal miesto v základnej jedenástke, takto boli prvou voľbou trénera na miesta v strede obrany John Heitinga a Thomas Vermaelen. Johan Cruyff však s talentovaným defenzívnym univerzálom počítal, čo potvrdil podpisom nového kontraktu, podľa ktorého mal Belgičan zotrvať v Amsterdame do 30. júna 2013. Ročník 2008/09 bol prelomový v jeho kariére. Po Heitingovom odchode do Atletica Madrid mal istotu úvodnej jedenástky. V 26 ligových zápasoch sa štyrikrát strelecky presadil, v samom závere sezóny na ihrisku kvôli zdravotným problémom chýbal. Keď Marca van Bastena nahradil Martin Jol, zmenu ustál a obhájil si miesto v základnej zostave. Začiatok sezóny 2009/10 si spestril pekným gólom z priameho kopu pri víťazstve 6:0 s Bredou. Po Vermealenovom odchode do Arsenalu Londýn vytvoril v strede obrany vynikajúcu dvojicu s Tobym Alderweireldom. Jeho vynikajúcu formu v tých časoch dokumentoval interes z FC Barcelona. Po zimnej prestávke jeho zamestnávateľ zaznamenal deväťzápasovú sériu bez prehry, kľúčovú rolu pritom zohral rodák zo Sint-Niklaasu. Opäť sa ozývali záujemcovia z popredných európskych veľkoklubov: Newcastle a AC Miláno, Roberto Mancini z Manchestru City ho sledoval v snahe posilniť mužstvo, aby obstálo v Lige majstrov 2011/12. S Ajaxom sa rozlúčil na úrovni. V ročníku 2011/12 ho vyhodnotili za najlepšieho hráča Eredivisie, Frank de Boer mu zveril kapitánsku pásku, svojmu zamestnávateľovi pomohol k obhajobe ligového prvenstva. Dosiahol svoje strelecké maximum, strelil desať gólov v majstrovských zápasoch.

Mohol si vyberať z množstva serióznych ponúk, uprednostnil tú z White Hart Lane. Rozhodlo aj to, že Arsenal ho chcel ako defenzívneho stredopoliara, kým Tottenham ako stopéra. Gólom sa pričinil o pamätné víťazstvo 3:2 na Old Trafford, 16. decembra 2012 bol autorom jediného gólu v zápase Tottenham – Swansea. Konštantne dobré výkony znamenali ocenenie pre najlepšieho hráča Premier League za marec 2013 a umiestnenie sa v ideálnej zostave sezóny. Mimochodom, v zostave našli miesto v obrane aj Rio Ferdinand, Leighton Baines a Pablo Zabaleta. Dôveru Mauricia Pochettina si musel vybojovať. Ten spočiatku preferoval dvojicu Younes Kaboul, Federico Fazio. Keď namiesto Kaboula nastupoval belgický reprezentant, z pätnástich zápasov zaznamenal Tottenham 11 výhier, 3 remízy a iba jednu prehru. Od sezóny 2015/16 sa londýnsky klub spolieha na osvedčenú dvojicu z Ajaxu Amsterdam: Jan Vertonghen, Toby Alderweireld, výsledkom sú stále lepšie výsledky, v minulom ročníku si mužstvo vybojovalo druhým miesto účasť v skupinovej fáze Ligy majstrov.

S medzištátnym futbalom sa zoznamoval v kvalifikácii a na hlavnom turnaji ME 2007 dvadsaťjedenročných, v roku 2008 sa zúčastnil na olympiáde. V Pekingu skončili Belgičania na štvrtom mieste. Na oficiálny zápas za Belgicko prvýkrát nastúpil 2. júna 2007 pri prehre s Portugalskom. Do základnej zostavy sa prebojoval v kvalifikácii MS 2010. Adaptáciu v reprezentácii mu uľahčila zohratosť s Thomasom Vermaelenom. Dosť často nastupoval do zápasu na poste ľavého obrancu. V prvom vystúpení na MS 2014 zavinil jedenástku, no Belgicko si napriek tomu poradilo s Alžírskom. Blysol sa v poslednom zápase skupinovej fázy, s kapitánskou páskou na rukáve rozhodol jeho jediný gól o osude stretnutia s Južnou Kóreou. Momentálne má ako 30-ročný na konte 90 vystúpení v reprezentácii, dosiahol v nich šesť gólov.

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova