Javier Pastore

Club Atletico Huracan sídli v Buenos Aires, v štvrti Parque Patricios, preslávil ho futbal, fungujú tu aj moderná gymnastika, volejbal, box a hádzaná, jeho história siaha do roku 1908. Farbami sú biela a červená, prezidentom je Alejandro Nadur. Estadio Tomas A. Duco pojme 48314 divákov. V Argentíne Huracan vybojoval 13 trofejí, z toho päťkrát vyhral najvyššiu súťaž. San Lorenzo je najväčším rivalom. Rekordérom v počte vystúpení je Jorge Alberti, absolvoval 424 štartov, o 58 viac ako Herminio Masantonio, ten je aj najlepším strelcom klubu. Zviditeľnil sa tu Javier Pastore. Prišiel z CA Talleres Cordoba, kde mu vystavili prvú registračku. Ozdobou argentínskej ligy bola jeho ofenzívna spolupráca s Mathiasom de Federicom. V 31 zápasoch sa osemkrát zapísal do listiny strelcov.

Enzo Francescoli je odchovancom Montevidea Wanderers, počas prvého pôsobenia v River Plate ho v roku 1985 vyhodnotili za najlepšieho futbalistu pôsobiaceho v Argentíne, zaznamenal 113 štartov a 68 gólov, raz pomohol k majstrovskému titulu. Najlepšie sa cítil na pozícii ofenzívneho stredopoliara. V Európe začínal v RC Paríž, v 89 stretnutiach francúzskej ligy nastrieľal 32 gólov. V Marseille sa veľkou mierou zaskúžil o ligové prvenstvo zo sezóne 1989/90. V Cagliari hrávali aj jeho spoluhráči z uruguajskej reprezentácie Jose Herrera a Daniel Fonseca, predsa len sa čakalo od neho viac, ako 17 gólov v 97 zápasoch. Pred odchodom si fanúšikov udobril vybojovaním miestenky v Pohári UEFA. Pokračoval v Turíne, záver kariéry mal skvelý, keď sa vrátil do River Plate, pričinil sa o štyri majstrovské tituly, vybojoval Copa Libertadores 1997 a Copa Sudamericana 1997. V uruguajskej reprezentácii odohral so 17-gólovou bilanciou 73 stretnutí, podieľal sa troch víťazstvách na Copa America. Zúčastnil sa na MS 1986 a 1990. Pre Javiera Pastoreho bol vzorom.

Najviac ho ovplyvnil Juan Roman Riquelme. Excelentná je jeho kontrola lopty, dobrý je v hre jeden na jedného, má cit pre prihrávku, nadštandardná je jeho strela, na druhej strane, často býva zranený. V národnom výbere Argentíny debutoval za čias Diega Maradonu. Premiéru zažil 25. mája 2010 v súboji s Kanadou. Vyšiel mu svetový šampionát v Južnej Afrike. Miesto v reprezentácii nestratil ani keď na trénerskú lavičku usadol Sergio Batista, nechýbal v záverečnej nominácii na Copa America 2011, kde Argentína vo štvrťfinále nestačila na Uruguaj. V medzištátnom zápase sa prvýkrát radoval z gólu 31. marca 2015, prekonal ekvádorského gólmana. Zahral si na Copa America 2015, to už mužstvo viedol Gerardo Martino. Pomohol k druhému miestu na Copa America Centenario 2016. Reprezentoval 29-krát.

Palermo do jeho príchodu investovalo 4,7 milióna eur, transfer sa uskutočnil 11. júla 2009, oslovili ho aj Manchester United, Porto, Chelsea a AC Miláno. V talianskej najvyššej súťaži sa bez problémov uplatnil, získal cennné skúsenosti, priradil sa k prvotriednym hráčom. Jeho ďalšie futbalové kroky usmerňovali Walter Zenga a Delio Rossi. V ofenzíve ho vynikajúco dopĺňami Fabrizio Miccoli a Edinson Cavani, výsledkom bolo kvalifikovanie sa do pohárovej Európy. V 69 ligových dueloch dosiahol 14-gólový nástrel.

Zviditeľnil sa v PSG, prišiel 6. augusta 2011, za 39,8 milióna eur. Trikrát vyhral Francúzsky pohár, päťkrát Ligový. Päťkrát oslavoval majstrovský titul. V sezóne 2014/15 ho zaradili do ideálnej jedenástky najvyššej súťaže. V 44 zápasoch pohárovej Európy šesťkrát skóroval. Na 29 ligových gólov potreboval 186 vystúpení. V AS Rím sa nedokázal zapracovať do základnej zostavy. Dres menil za 24,7 milióna eur. Prestupoval 26. júna 2018. Päťkrát dostal šancu v pohárovej Európe, v 30 dueloch ligy trikrát skóroval. Od 4. septembra 2021 ho zamestnáva Elche.

Diskusia je uzavretá

Reklama

Posledné príspevky

Archív podľa kľúčového slova