Joao Moutinho

Ako 13-ročný prišiel do Sportingu Lisabon. O štyri roky neskôr, pred ročníkom 2004/05 ho Jose Peseiro pozval trénovať s prvým mužstvom, sezónu však strávil v juniorskom tíme, ktorý manažoval Paulo Bento a hrávali tu napríklad Nani či Miguel Veloso. Táto partia vybojovala majstrovský titul vo svojej vekovej kategórii. Začiatkom roku 2005 ho opäť povolali do A-mužstva, kde sa v zápase Portugalského pohára dočkal zápasovej premiéry. Ligový debut si následne odkrútil v drese s číslom 28, ktoré predtým patrilo Cristianovi Ronaldovi. Do základnej zostavy sa prepracoval už čoskoro, pomohla mu aj skutočnosť, že mohol hrať na viacerých postoch, netrvalo dlho a prepracoval sa medzi opory. Sporting to dotiahol až do finále Pohára UEFA 2004/05, napriek výhode domáceho prostredia vyšiel 18. mája zo zápasu víťazne tím CSKA Moskva. V ďalšej ligovej sezóne už nechýbal na ihrisku ani jedinú minútu a podieľal sa na peknom druhom mieste. Potom, čo mužstvo opustili Ricardo Sa Pinto, Custodio a Ricardo, stal sa kapitánom, pásku na rukáve mal v tomto klube ako druhý najmladší vôbec. Keď sa darilo v strede zálohy Leandrovi Romagnolimu, vyskúšal si úlohy stiahnutého útočníka či krídelníka. V ročníku 2008/09 sa ocitol na listine možných posíl Evertonu, no transfer sa neskompletizoval. V 163 zápasoch dosiahol 21 presných zásahov.

Tretieho júla 2010 sa na päť rokov upísal pre FC Porto. Dostal sa do paľby kritiky, keď po desiatich rokoch v Sportingu zamieril do mužstva najväčšieho rivala a tak pobúril prakticky všetkých fanúšikov a predstaviteľov svojho predchádzajúceho zamestnávateľa. Napätie nezmiernilo ani 11-miliónové odstupné. Koncom letného prestupového obdobia 2012 ho chcel angažovať bývalý kouč Andre Villas-Boas, no nepochodil, ani keď chcel položiť na stôl 25 miliónov eur, čo by bol klubový rekord Tottenhamu. Pričinil sa o ligovú dominanciu v ročníkoch 2010/11, 2011/12, 2012/13 a o prvenstvo v Európskej lige 2010/11, v sezóne 2010/11 vybojovalo Porto Portugalský pohár. Za jeho éry predvádzalo Porto futbal, ktorý zapĺňal tribúny. V 140 majstrovských zápasoch sa desaťkrát presadil strelecky.

Pred sezónou 2013/14 sa dohodol na päťročnej spolupráci s Monakom, Porto zinkasovalo 25 miliónov eur. Nováčika francúzskej najvyššej súťaže vtedy posilnil aj jeho spoluhráč James Rodriguez. Debutoval pri ligovom víťazstve 2:1 s Marseille. Ihneď našiel miesto v základnej zostave tímu, ktorý sa umiestnil sa druhom mieste ligovej tabuľky, v sezóne 2014/15 sa tak po deväťročnej prestávke vrátil do Ligy majstrov. Ku kľúčovým hráčom tímu patril pri ligovom triumfe 2016/17. V januárovom prestupovom termíne roku 2016 sa o jeho služby intenzívne zaujímal Juventus Turín. Vo francúzskej lige nastúpil na 155 duelov, dosiahol deväť gólov.

Už ako 18-ročný sa stal národným reprezentantom, prvýkrát si za Portugalsko zahral v prípravnom zápase proti Egyptu. Od svetového šampionátu 2006 málokedy nenašiel miesto v úvodnej jedenástke. Prvý gól v reprezentácii strelil 31. mája 2008, do siete Gruzínska. Na európskom šampionáte v Poľsku a na Ukrajine zaznamenal plnú minutáž. Keďže na turnaj do Juhoafrickej republiky necestoval, prvýkrát sa na MS predstavil v Brazílii. Portugalsko na MS 2014 sklamalo. „Klamal by som, ak by som povedal, že patríme k top mužstvám. Možnosti nášho tímu sú obmedzené, s tými najlepšími súperiť nemôžeme. Zázraky neexistujú. Mali sme ťažkú skupinu. V celkové víťazstvo na turnaji som nikdy neveril,“ povedal po šampionáte Cristiano Ronaldo. V životnej forme odohral kvalifikáciu ME 2016. Na záverečnom turnaji vo Francúzsko nastúpil v šiestich zo siedmich zápasov. Portugalsko prvýkrát v histórii uspelo na veľkom turnaji. Na Pohári konfederácií FIFA v Rusku absolvoval jubilejné sté vystúpenie v reprezentácii. Ako 31-ročný má na konte 113 medzištátnych zápasov, v historických tabuľkách Portugalska to znamená celkové tretie miesto. Lepší sú iba 154-zápasový Cristiano Ronaldo a Luiz Figo, ktorý odohral 127 duelov.

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova