Karim Guede

„Spýtajte sa Karima aj na frajerku,“ nabádal nás asistent trénera Jozef Kontír. „Žiadnu nemám,“ odvrkne Karim a tónom hlasu jasne naznačí neochotu odomknúť túto komnatu. Napriek tomu sme to vzali ako impulz k otvoreniu kapitoly o ženách. Pred Karimov zrak vzápätí podstrčíme obrázok, na ktorom je Miss Togo 2009. Pozorne sa zahľadí na jemné črty tváre Damienne Zinsou Sessouovej. Dvadsaťročnej krásky čiernej pleti, vysokej 172 cm s hmotnosťou 55 kg. „Aj v Togu sú pekné ženy, ona je živým dôkazom,“ uznanlivo pokyvkáva hlavou. „Ale osobne ju nepoznám,“ dodá. Vyzvedáme, či budú preňho pri výbere budúcej partnerky dôležité aj kritériá pôvodu. Bude to napokon Slovenka, Nemka, či Togčanka? „To neviem, ale možno to vedia hviezdy. Najdôležitejší bude beztak hlas srdca.“

Tento príbeh sa začal písať kdesi v Togu. V asi šesťmiliónovom štáte západnej Afriky susediacom na západe s Ghanou, na východe s Beninom, na severe s Burkinou Faso a z juhu obmývaného teplými vlnami Guinejského zálivu. Všetko sa začalo v jeho hlavnom meste Lomé. V ňom žili rodičia Karimovej mamy, a práve tam sa mladá Fatouma zaľúbila do svojho neskoršieho manžela, miešanca s francúzskou krvou. Udalosti sa zomleli tak, že milú načas opustil a odišiel za prácou do Európy. Cieľovou stanicou bolo Nemecko. Nový život plánoval odštartovať v Hamburgu. Tamojší prístav, ktorý je deviatym najväčším na zemeguli, dával spoľahlivú záruku, že práce tam bude dostatok. Odlúčenie znášali obaja ťažko, takže keď sa v cudzom svete ako-tak postavil na nohy, vtedy dvadsaťročná Fatouma prišla za ním. Mladým manželom sa 7. januára 1985 narodil syn. Dali mu meno Karim. Sudičky novorodenca obdarili futbalovým talentom. Odmalička naháňal loptu. Najskôr v byte, a keď mu už boli jeho rozmery pritesné, tak na ihrisku neďaleko domu. „Bol som dobrý žiak. Ani s matematikou som nemal problém. Ale šport u mňa vyhrával na celej čiare,“ tvrdí Karim tak presvedčivo, že mu človek musí uveriť. „Mama ma neustále podporovala a pomáhala mi. Nikdy mi futbal nezakazovala,“ vraví. Možno zohral svoje aj fakt, že synátor jej naozaj robil radosť aj v školských laviciach. Učil sa dobre, neskôr skončil školu, ktorú možno porovnať s našou hotelovou akadémiou. On však odjakživa túžil byť futbalistom. Pretože rodičia v tom čase bývali na predmestí Hamburgu v časti St. Pauli, s futbalom začal práve tam. V známom FC, ktorého dres obliekal kedysi aj Slovák Kocian. Potom sa stal hráčom Concordie a  napokon amatérskeho tímu vychýreného klubu Hamburger SV. „V súčasnom kádri amatérov HSV sú z mojich bývalých spoluhráčov už akurát dvaja: Leschinski a Ben Hatira. Mojím spoluhráčom bol však aj reprezentant USA Faithawer,“ oživuje spomienky.

Tušil, že v bundeslige si len tak ľahko nezahrá, a tak keď mal dvadsať, rozhodol sa urobiť zásadné životné rozhodnutie. Povedal si, že šťastie skúsi inde. A vybral si Slovensko! „Prečo práve Slovensko, to neviem. Ale nikdy som ani na sekundu neľutoval, že som sa vydal práve týmto smerom. Už si presne ani nespomínam, ako sa to zomlelo. Manažér ma vtedy nejako nasmeroval do Artmedie, ktorá hrávala pravidelne na európskej klubovej scéne. Uchytil som sa. Bol som šťastný v Artmedii, teraz som šťastný v Slovane.“ Je mu však smutno, keď si spomenie, ako dobačovala Petržalka. Pekná éra sa mu oživí najmä vo chvíľach, keď sa za volantom auta ocitne v blízkosti štadióna za Starým mostom. Karim však dobre vie, že v živote nemá zmysel plakať nad rozliatym mliekom. Prestup do Slovana bol preňho výzvou. „Teší ma, že som v Slovane, tento krok vnímam ako posun dopredu. S Petržalkou som získal titul a pohár, so Slovanom zatiaľ iba pohárovú trofej. Na rade je titul a najlepšie by bolo siahnuť po ňom už na konci tejto sezóny,“ netají svoje túžby. Priaznivci, ktorí si Karima pamätajú v petržalskom drese, dobre vedia, že na ňom nosil číslo päť. Na chrbte belasého trička mu však svieti devätnástka. Prečo? „Nový tím, to znamená aj nové číslo. Jedna kapitola sa uzavrela a každú nasledujúcu treba začať písať nanovo. Aj preto tá zmena.“ Karima najčastejšie vídať v spoločnosti Bagayoka. So spoluhráčom z Pobrežia Slonoviny tvoria takmer nerozlučnú dvojičku. „Je tak aj preto, že môžeme komunikovať po francúzsky, takže sa stále v tomto jazyku zdokonaľujem. Navyše, s Bagayokom je veľká zábava.“

Do Hamburgu sa Karim vždy rád vracia. Napokon, žije mu tam mama i sestra. „Mama ešte stále pracuje ako sestrička v nemocnici a sestra Mariam sa už zakrátko vyberie do Dánska na štúdiá.“ Zmenilo sa jediné, Karimova rodina sa zo St. Pauli presťahovala bližšie k centru Hamburgu. „Máme štvorizbový byt neďaleko centra. Asi tak desať minút. Keď som prišiel na Slovensko, vtedy som zvykol využívať na cestu domov aj dvojdňové voľno. Teraz do Hamburgu zamierim už iba počas letnej a zimnej prestávky. Hamburg je krásne mesto. Nádherný prístav, pekné centrum. Povedal by som, že je to najkrajšie mesto v Nemecku. Prežil som v ňom detstvo, viaže ma k nemu kopec krásnych spomienok.  A stále tam mám svojich najbližších.“ Na čo sa po príchode domov teší najviac? „Ako si opäť ľahnem do svojej postele a mamina mi uvarí nejakú africkú špecialitu. Jej jedlá sú ako z rozprávky. A pre mňa sú práve takéto chvíle tými najvzácnejšími.“ Mimochodom, Karim si z času na čas odskočí aj do Toga. „Zvyčajne vtedy, keď je v Európe zima. Naposledy som tam bol vlani. Mám tam predsa obe babky.“ Mama so sestrou, ktorá lepí novinové výstrižky o bratovi do futbalovej kroniky, už na Slovensku boli. „A veľmi sa im v Bratislave páčilo. Mama sa dokonca išla pozrieť aj na moje zápasy. Aj keď som hrával za Petržalku, ale už ma videla hrať aj za Slovan.“ O tri roky mladšiu Mariam sa pokúsil Karim zasvätiť aj do tajov slovenčiny. „Bezúspešne. Nie veľmi sa na ňu lepila,“ priznáva. Nie je novinkou, že pred začiatkom majstrovstiev sveta 2006 v Nemecku sa Karim pripravoval s togskou reprezentáciou. Absolvoval s ňou aj týždenné sústredenie v holandskom Eindhovene. Potom sa výprava presunula do dejiska šampionátu pričom hlavný stan rozložila neďaleko Stuttgartu. Možnosť zahrať si na vrcholnom podujatí však zakrátko zhasla ako sfúknutá svieca. Karim sa nešťastne zranil a výpravu musel opustiť. „Dodnes si pamätám, že v izbe som býval s Assimou Tourem. Hráčom, ktorý prežil pred začiatkom ostatného Afrického pohára národov streľbu na autobus s výpravou v Angole. Stále spolu komunikujeme cez internet. Zarazilo ma, že sa mohlo stať niečo také. A ešte viac pôvodný zámer, že po následnom odstúpení Toga z turnaja reprezentáciu potrestali zákazom štartu na dvoch ďalších šampionátoch. To vari nikto nedokázal pochopiť, že pre hráčov, ktorí priamo na vlastnej koži prežili takýto krvavý masaker, bol v tej chvíli futbal tým posledným, čo ich zaujímalo?…“ Na moment sa odmlčí a sklopí zrak do zeme. „Našťastie, nezmyslené rozhodnutie časom zmenili.“  S togskou reprezentáciou už však nechce nič mať. Aj keby ho do nej povolali, povedal by – nie!  Tak sa už rozhodol.  Inak, osobne pozná aj Adebayora, hráča Manchestru City, ktorý je vo svojej krajine hviezdou najväčšieho kalibru. „Je to veľký futbalista, hviezda. Vzor hlavne pre mládež,“ ozýva sa v Karimovi predsa len Togčan.

Krátko pred začiatkom MS 2010 vyrukoval reprezentačný tréner Vladimír Weiss s myšlienkou, že by v tíme chcel mať Guedeho. Karimovi, ktorý doteraz nepožiadal o slovenský pas, v tom bránia prísne predpisy FIFA. Podľa normy, odklepnutej na kongrese v máji 2008 v Sydney, musí cudzinec žiť na území štátu, ktorý chce reprezentovať, najmenej päť rokov. Karim sa k dosiahnutiu podmienky každým dňom približuje. „V tejto veci sa dopredu nič nepohlo, ale na dvere klope Stuttgart. Až potom budeme riešiť ostatné,“ hovorí. „Chuť obliecť si slovenský reprezentačný dres však mám. A to, že som dostal takúto ponuku od trénera Vladimíra Weissa, ktorého si vážim a pod ktorého vedením sa mi v klube darilo, môj záujem len znásobuje.“ Záležitosť je teda naďalej otvorená. Už sa totiž vysvetlilo, že hoci niektoré zdroje uvádzajú Karimovi jeden štart za reprezentáciu Toga, on Togo nikdy nereprezentoval. Takže sa ho netýka regula, že hráč, ktorý už nastúpil v A-tíme jednej krajiny, ďalšiu reprezentovať nesmie. Počas nedávneho svetového šampionátu v Juhoafrickej republike Karim nespustil oči od obrazovky. „Samozrejme, že som fandil najmä Slovensku. Hralo naozaj dobre, víťazný zápas proti vtedy úradujúcim majstrom sveta z Talianska bol zážitok. Pri prvom štarte na záverečnom turnaji dosiahlo Slovensko výborný výsledok.“ Drukoval aj Nemecku. Nečudo, je to krajina, kde má trvalý pobyt. „Aj Nemci patrili k tímom, ktoré ma pozitívne prekvapili. Škoda, pri troche šťastia mohli byť aj vo finále. Spomedzi hráčov ma jednoznačne najviac upútal mladý Thomas Muller. Nastrieľať hneď pri premiérovom štarte päť gólov, to je predsa fantastická bilancia,“ vraví Karim. Keď sa spýtame na jeho futbalový vzor, nečakáme takú reakciu. Zasype nás totiž hneď spŕškou mien. „Iniesta, Xavi, Xabi Alonso. Španieli majú bezkonkurenčne najlepší stred poľa na svete. Bol pôžitok a radosť sa na týchto hráčov pozerať.“ Bojová atmosféra v tábore Slovana graduje. Dnes sa belasí stretnú v prvom zápase 4. predkola Európskej ligy so Stuttgartom. „Myslím si, že Hamburger SV je silnejší tím ako VfB Stuttgart,“ tvrdí. V drese slovenského klubu proti nemeckému ešte nikdy nehral. „A najmä preto sa na zápasy so Stuttgartom teším. Myslím si, že  nie sme bez šance. Prešli sme cez Crvenu Zvezdu, ktorá tiež bola favoritom. Tak prečo by sme nemohli vyradiť aj Stuttgart?… Predstavte si, rovnako sa teší aj moja mama. Tá je veľký fanúšik a keď sa dozvedela, že budeme hrať s VfB, zaumienila si, že odvetu v Stuttgarte musí vidieť z tribúny. Od Hamburgu je to však dosť ďaleko, trochu mám obavy,“ prezradí. Karim vraj v Stuttgarte nikdy nebol. „Na súpera sa teším. Jeho najväčšou hviezdou je Cacau.“ Robí si vari zálusk na jeho dres? „Nie. Neznamená to, že oň budem po zápase prosíkať. Ktovie, možno si naň robia chute niektorí z mojich spoluhráčov. Pre mňa by bolo vyradenie Stuttgartu oveľa cennejším darčekom, než dres tohto rodeného Brazílčana.“

4 príspevkov k článku “Karim Guede”

  1. jozef says:

    Velmi by som si zelal aby Karim reprezentoval, je to super futbalista. Len stale neviem ako sa to okolo neho vsetko toci. Bude alebo nebude slov.reprezentant,mam o tom malo informacii. Je možné aby už zasiahol do kvalifikácie eura 2012?

  2. Sima says:

    On je proste super je inteligentný, pekný, múdry, cieľavedomý(ambiciózny) – vie čo chce v živote dosiahnúť. MÁM HO VEĽMI RADA :D dúfam, že ho raz uvidím v reprezentácii Slovenska aj s Bellom, Ceesayom a Bagayokom:D:D:D

  3. Sima says:

    On je proste najlepší :D :D

  4. Simma says:

    je najsuper :D náš Slováčisko :D

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova