Laurent Koscielny

Rodák z mesta Tulle je odchovancom Guingampu, klubu, v ktorom vyrastali aj Didier Drogba či Florent Malouda. Profesionálom sa stal v roku 2004, odohral tu 41 ligových duelov, najčastejšie hrával na poste pravého obrancu. Často podporoval útok. Ďalšie futbalové kroky robil v FC Tours. Šestnásteho júna 2009 posilnil nováčika najvyššej súťaže Lorient, dohodla sa štvorročná spolupráca, Guingamp za hráča zinkasoval 1,7 milióna eur. Ihneď si vybojoval miesto v úvodnej jedenástke, nastupoval v strede obrany. Čoskoro sa stal obľúbencom fanúšikov.

V Londýne zaujal miesto Philippa Senderosa, ktorý odišiel do Fulhamu. „Neverím, že by niektorí hráč z Francúzska dokázal odmietnuť ponuku z Arsenalu. Z lavičky náhradníkov druholigového klubu som sa dostal za štyri roky až sem. Je to fantastický výsledok. Arsenal je výkladná skriňa futbalu,“ komentoval zmenu dresu. Debutoval v lige na pôde Liverpoolu, v posledných minútach duelu videl červenú kartu. Prvýkrát skóroval 11. septembra 2010, pri víťazstve 4:1 s Boltonom. Pekné spomienky má na premiéru v pohárovej Európe, Arsenal vtedy zdolal Bragu 6:0, v stopérskej dvojici mu vynikajúco sekundoval Sebastien Squillaci. V snahe zapracovať sa do základnej zostavy to často preháňal s tvrdosťou, videl veľa kariet. V januári 2011 sa v stopérskej dvojici s Johanom Djouroum zohral natoľko, že Arsenal v Premier League nedostal gól. Obdiv zožal za výkon v prvom zápase osemfinále Ligy majstrov v súboji s Barcelonou (2:1). Pochválila ho aj klubová legenda – Martin Keown. Prvú trofej mal na dosah 27. februára 2011, vo finále Ligového pohára však uspel Birmingham. Ročník 2011/12 začal trinásťnásobný ligový šampión so stopérskou dvojicou Laurent Koscielny, Thomas Vermaelen. Bol pri jednej z najhorších prehier Arsenalu v celej ligovej histórii, na Old Trafford skončil duel 8:2 v prospech domáceho Manchestru United. Blysol sa pri víťazstve v Marseille v Lige majstrov, vyhodnotili ho za najlepšieho hráča duelu. Skvelú formu potvrdil pri triumfe na štadióne Chelsea, Arsenal vyhral derby 5:3. V júli 2012 podpísal nový kontrakt. V ročníku 2012/13 ho vyhodnotili za druhého najlepšieho hráča klubu, Arsenal v osemfinále Ligy majstrov po veľkom boji nestačil na Bayern Mníchov. V sezónach 2013/14, 2014/15 a 2016/17 dvíhal nad hlavu Anglický pohár. Keď Per Mertesacker ukončil kariéru, prebral úlohy kapitána. S 22-gólovou bilanciou odohral 249 duelov anglickej najvyššej súťaže. Nastúpil na 54 duelov pohárovej Európy.

Mohol reprezentovať aj Poľsko, jeho prioritou bolo hrávať za Francúzsko. Prvú pozvánku dostal 3. februára 2011. Debutoval 11. novembra 2011, absolvoval celý duel, Francúzi zdolali USA. Jeho prvým veľkým turnajom boli ME 2012. Pri prehre so Španielskom vo vyraďovacích bojoch bol svetlým zjavom svojho tímu. Pätnásteho novembra 2013 nedohral zápas kvalifikácie MS 2014 s Ukrajinou, videl červenú kartu. Nechýbal v nominácii Didiera Deschampsa na svetový šampionát v Brazílii. Predstavil sa v stretnutiach so Švajčiarskom a s Ekvádorom. Turnaj ME 2016, na ktorom Francúzi obsadili druhé miesto, absolvoval v základnej zostave, hral v životnej forme. Pred MS 2018 oznámil, že po podujatí ukončí pôsobenie v reprezentácii, do Ruska však necestoval, laboroval so zranením. Odohral 51 medzištátnych zápasov. Zdobí ho vysoká úspešnosť v osobných súbojoch, na obrancu veľký počet nabehaných kilometrov, pracovitosť, pohyblivosť, taktická vyspelosť. Robí minimum chýb. Príkladom ide v nasadení, v bojovnosti.

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova