Olympique Marseille má mnoho známych hráčov, ktorí už vyryli výraznú brázdu v európskom futbale. Jeho hru v súčasnosti režíruje hráč s prezývkou El Comandante, čiže Vodca. Je ním Argentínčan Lucho Gonzalez, ktorý si tento prívlastok vyslúžil za svoje líderské schopnosti ešte počas jeho pôsobenia v FC Porto. Tento 29-ročný stredopoliar je typickým tvorcom hry s výbornou prihrávkou, ale aj tvrdou strelou. Dokazuje to 32 gólov, ktoré strelil za tri roky v Porte. Bol jedným z najobľúbenejších hráčov, rýchlo sa stal kapitánom tímu. „Lucho je pre náš tím niečo ako generál. Výborne číta hru. Desať krokov dopredu dokáže predvídať, čo sa na ihrisku môže stať,“ povedal o ňom slovenský reprezentant Marek Čech, jeho spoluhráč z Porta.

Lucho, ktorý v rodnej Argentíne obliekal dresy Huracanu (debutoval zaň ako 14-ročný!) a River Plate Buenos Aires, kde prestúpil v roku 2002 a v roku 2004 oslavoval prvenstvo v podujatí Clausura. Získal s Portom štyri majstrovské tituly, výkonmi si vybojoval kapitánsku pásku, jeho myšlienky neomylne premieňal na góly Lisandro Lopez. Aj Gonzalez sa strelecky činil, v 111 ligových meraniach síl dosiahol 32 presných zásahov. Stal sa obľúbencom tribún modro-bielych, aj tak však prestúpil vlani v júni za 18 miliónov eur do Marseille. Avšak Olympique tieto peniaze určite neľutuje, veď s Luchom v zostave sa stal v uplynulej sezóne majstrom, navyše vybojoval aj Ligový pohár. Spojenie trénerského generála Didiera Deschampa s hráčskym vodcom a špílmachrom Luchom bolo úspešné. Lucho Gonzalez je 43-násobný reprezentant Argentíny, keď debutoval ešte za éry kouča Marcela Bielsu koncom januára 2003 proti Hondurasu. Na medzinárodnom poli sa mu úspechy zatiaľ vyhýbajú. Trikrát mu na veľkom podujatí zahatala cestu za triumfom Brazília. V roku 2004 a 2007 vo finále majstrovstiev Južnej Ameriky a v roku 2005 vo finále Pohára konfederácií FIFA. Na MS 2006 Argentína s Luchom v zostave dokráčala iba do štvrťfinále, v ktorom podľahla Nemecku. Lucho má však aspoň zlatú olympijskú medailu z Atén 2004.

Olympique Marseille je nielen úradujúci majster Francúzska a víťaz francúzskeho Superpohára, ale aj futbalová bašta v krajine galského kohúta. Má totiž najpočetnejšiu fanúšikovskú základňu. V sezóne 2008/09 prišlo na tribúny štadióna Vélodrome v priemere vyše 52 tisíc divákov! Iba AS St. Etienne získalo viac národných titulov ako Marseille, v počte triumfov v národnom pohári je dokonca Olympique na prvom mieste. Je jediným francúzskym tímom, ktorý vyhral najprestížnejšiu európsku klubovú súťaž. Stalo sa v roku 1993, keď hlavička Boliho rozhodla o finálovom triumfe nad AC Miláno (v Mníchove 1:0). Kapitánom tímu bol vtedy Didier Deschamps, jeho súčasný tréner. Po zisku svojej najcennejšej trofeje však Olympique prežil ťažké časy. V roku 1994 bol preradený do druhej ligy a stratil právo obhajovať triumf v Lige majstrov, keď sa prevalila úplatkárska aféra, do ktorej bol zapletený vtedajší prezident klubu Bernard Tapie. O dva roky neskôr sa Olympique vrátil do najvyššej súťaže a postupne získal späť stratené pozície. V posledných sezónach sa prezentoval mimoriadne ofenzívnym herným prejavom, ale až s Deschampsom na lavičke získal majstrovský titul. Aj do tejto sezóny vstúpil Olympique dobre, v zápase o francúzsky Superpohár v penaltovom rozstrele zdolal parížsky St. Germain. V lige je to však o poznanie horšie, veď v prvom kole Olympique podľahol doma nováčikovi z Caenu 1:2, v ďalšom prehral vo Valenciennes 2:3 a zabral až následne proti Lorientu, ktorý zdolal 2:0.