Manuel Neuer

Rodák z Gelsenkirchenu vyrastal v FC Schalke. Poctivo prechádzal všetkými juniorskými kategóriami, až v roku 2005 ocenili jeho snahu prvým profesionálnym kontraktom. V druhom kole ligovej sezóny 2006/07 sa nešťastne zranil Frank Rost a tak si odkrútil debut. Ako dvadsaťročný bol už prvou voľbou do brány Schalke. Predpovedali mu veľkú budúcnosť, videli ho ako nástupcu Jensa Lehmanna v bráne nemeckého národného výberu. Pekné spomienky má na 5. marec 2008, keď sa blysol v zápase osemfinále Ligy majstrov v súboji s Portom. V ligovej edícii 2007/08 absolvoval plnú minutáž. Nasledujúca sezóna však priniesla sklamanie, keď ôsme miesto nestačilo ani na účasť v Európskej lige. Za Schalke odchytal 155 ligových zápasov, no predĺžiť kontrakt nehodlal, čo zarmútilo mnohých fanúšikov, ale aj trénera Felixa Magatha.

Oslovil ho aj Manchester United, vybral si Bayern Mníchov. Transfer sa uskutočnil v júni 2011. Odstupné dosiahlo sumu 22 miliónov eur, čím sa nemecký reprezentant stal druhým najdrahším gólmanom celej futbalovej histórie, väčšiu cenu mal len Talian Gianluigi Buffon. Niektorí priaznivci najprv jeho príchod nevítali, medzi Bayernom Mníchov a Schalke vládne veľká rivalita, no situácia sa rýchlo menila, keď ho videli v akcii. Už v prvých týždňoch mníchovského angažmánu prekonal rekord Olivera Kahna, keď udržal čisté konto viac ako tisíc minút v jednom časovom slede. Pri triumfe v Lige majstrov 2012/13 patril ku kľúčovým  hráčom, Bayern Mníchov triumf umocnil víťazstvom na MS klubov 2013. Za Bayern Mníchov nastúpil na 80 duelov pohárovej Európy, dostal sa do ideálnej jedenástky Ligy majstrov za sezóny 2013/14 a 2015/16. Za najlepšieho futbalistu Nemecka ho vyhodnotili v rokoch 2011 a 2014. Sedemkrát oslavoval ligové prvenstvo, štyrikrát dvíhal nad hlavu Nemecký pohár. Odohral 216 zápasov nemeckej najvyššej súťaže.

V máji 2009 dostal pozvánku z národného výberu Nemecka, na turnaj do Ázie, kde aj absolvoval prvé dva medzištátne zápasy. Po smrti Roberta Enkeho sa stal prvým náhradníkom Reneho Adlera, ktorého potom vyradilo z hry zranenie, ktoré si privodil na klubovej scéne. Stal sa prvou voľbou medzi tri žrde. Na svetovom šampionáte v Juhoafrickej republike  Nemecko obsadilo tretie miesto, okrem súboja o tretie miesto odchytal všetko. V skupinovej fáze dostal jediný gól, od Srba Milana Jovanoviča. V kvalifikácii ME 2012 svojich konkurentov nepustil vôbec do brány, Nemecko vo svojej skupine triumfovalo bez jedinej bodovej straty, potlesk zožal najmä za výkon pri víťazstve na pôde Turecka. V dobrej forme ho zastihol európsky šampionát v Poľsku a na Ukrajine, pričinil sa o tretie miesto. V 50. vystúpení v reprezentácii zaznamenal 22. čisté konto, znamenalo víťazstvo nad Francúzskom na MS 2014. Na turnaji sa zaskvel, zaradili ho do najlepšej jedenástky podujatia, stal sa najlepším brankárom. Nemecko si vo finále poradilo po veľkom boji s Argentínou. V prvých štyroch zápasoch na ME 2016 v súbojoch s Ukrajinou, Poľskom, Severným Írskom a so Slovenskom nepustil loptu za svoj chrbát, 557-minútovú šnúru bez inkasovaného gólu ukončil až Talian Leonardo Bonucci. Keď Bastian Schweinsteiger odišiel z reprezentácie, prebral kapitánsku pásku. Na MS 2018, kde Nemecko nepostúpilo zo skupiny, mal isté miesto v základnej zostave. Jedenásteho júna 2019 pokoril rekord Seppa Maiera, 37-krát v medzištátnom zápase nedostal gól. Reprezentoval 88-krát.

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova