Mario Gomez

Narodil sa 10. júla 1985 v Riedlingene Nemke a Španielovi, mohol tak reprezentovať aj Španielsko, vybral si Nemecko, rozhodol sa ako 17-ročný. Debutoval 17. februára 2007 v zápase proti Švajčiarsku, na víťazstve 3:1 sa podieľal jedným presným zásahom. Strelecky nemlčal ani v druhom zápase, do kvalifikačného zápasu so San Marínom nastupoval z pozície náhradníka, keď na ihrisku vystriedal Kevina Kuranyiho, no aj tak ešte stihol dať dva góly. Po takomto impozantnom štarte a keď ho vyhodnotili za najlepšieho nemeckého futbalistu za rok 2007 ho Joachim Lӧw musel zahrnúť do nominácie na ME. Na šampionáte kouč nemeckého národného tímu praktizoval rotačný systém, pričom v prvej línii dostávali šancu aj Miroslav Klose a Lukas Podolski. Slabší výkon v zápase s Rakúskom znamenal, že vo štvrťfinále i v semifinále si nezahral, príležitosť dostal opäť v neúspešnom finálovom zápase, keď v druhom polčase nahradil Miroslava Kloseho. Pätnásťzápasové strelecké suchoty v národnom drese ukončil 2. júna 2009, brankára SAE prekonal hneď štyrikrát. V 23-člennom menoslove na MS 2010 figuroval ako jeden zo šiestich útočníkov, na ihrisku sa objavil v štyroch zo siedmich vystúpení Nemcov: v zápase proti Austrálii nahradil v 73. minúte Mesuta Ozila, proti Srbsku vystriedal Holgera Badstubera v 78. minúte, v zápase s Anglickom si zahral 18 minút a v dueli proti Španielsku dostal príležitosť na desať minút. Na svetovom šampionáte sa mu nepodarilo skórovať, tešiť ho však môže najmä bronzová medaila. Kanonierske schopnosti opäť osvedčoval v kvalifikačných bojoch o účasť na ME 2012, keď prekonal brankárov všetkých súperov Nemecka. Vynikol najmä v zápase Rakúsko – Nemecko (1:2), keď sa postaral o obidva presné zásahy hostí. Tesne pred európskym šampionátom v Poľsku a na Ukrajine si prvýkrát vyskúšal kapitánske povinnosti, na záverečnom turnaji mu tri góly stačili na honor najlepšieho strelca podujatia, rovnaký nástrel dosiahol aj Fernando Torres. Na MS 2014 necestoval. Zúčastnil sa na ME 2016. Reprezentoval 74-krát, strelil 31 gólov.

Začínal v SSV Ulm, ako 16-ročný prišiel VfB Stuttgartu. V rezerve pôsobil od roku 2003 a dosiahol gól v každom druhom súťažnom vystúpení, v prvom tíme sa premiérovo objavil v Lige majstrov, keď na desať minút zasiahol v marci 2004 do súboja s Chelsea. V nemeckej lige sa po prvýkrát predstavil 8. mája 2004. Definitívne sa hráčom A-mužstva stal od sezóny 2005/06, vtedy so šesťgólovou bilanciou odohral 30 ligových duelov, absolvoval aj premiéru v pohárovej Európe, v piatich vystúpeniach v Pohári UEFA zaznamenal dva góly.  V sľubnom rozlete ho pribrzdili zdravotné patálie, mal zlomenú ruku i natrhnuté väzy v ľavom kolene. Participoval na majstrovskom titule 2006/07, keď nastrieľal 14 gólov. Jeho zamestnávateľ sa prebojoval aj do finále Nemeckého pohára, kde však nestačil na Norimberg. V ďalšom ročníku bol jednoznačne najlepším hráčom Stuttgartu, dokumentovalo to aj 19 ligových gólov, no mnoho jeho spoluhráčov si neudržalo vysoký štandard z predchádzajúcej sezóny a tak mužstvo neudržalo nastúpený trend. Chcel však bojovať iba o tie najvyššie méty a tak prestúpil do Bayernu Mníchov. Nemecký veľkoklub investoval do jeho služieb viac ako 30 miliónov eur, išlo o transferový rekord v Nemecku. Spočiatku sa pomalšie adaptoval na nové prostredie a v premiérovej sezóne dosiahol desať ligových gólov, isté miesto v zostave si vybojoval až v sezóne 2010/11, dovtedy bojoval o priazeň trénera s Ivicom Oličom a Miroslavom Klosem. Stal sa kráľom nemeckých ligových strelcov, triumfoval s 28-gólovým nástrelom. Siedmeho mája 2011 na pôde St. Pauli dosiahol svoj stý gól v nemeckej lige. V tejto súťaži mal tak vtedy už na konte desať hetrikov, tri dosiahol ešte v drese Stuttgartu. Jeho pozícia v tíme sa mierne oslabila po príchode Maria Mandžukiča. Po triumfe v Lige majstrov 2012/13 nastal čas na zmenu prostredia. Počas pôsobenia v Mníchove dosiahol v lige bilanciu 115 zápasov a 75 gólov, v 41 zápasoch pohárovej Európy zaknihoval 24 gólov, dvakrát oslavoval majstrovský titul. Florenciu posilnil pred ročníkom 2013/14, za 20 miliónov. Na oficiálne privítanie novej akvizície si našlo cestu 20000 priaznivcov. Začal dvoma gólmi v súboji s Janovom, no už 8. septembra sa pri remíze s Cagliari zranil a na ihrisko sa vrátil až 15. februára 2014, v premiérovej sezóne v Taliansku tak absolvoval iba 15 majstrovských zápasov, štyrikrát skóroval. V ročníku 2014/15 odohral 32 stretnutí vo všetkých súťažiach, dosiahol desať presných zásahov, v talianskej najvyššej bilancii odohral 20 duelov, strelil štyri góly. Svoje kvality dokázal na hosťovaní v Besiktase, kde na 26 gólov potreboval iba 33 ligových vystúpení. „Chceli sme ho podpísať už v minulom prestupovom termíne a tak sme nesmierne radi, že sa to podarilo teraz. Je to zakončovateľ medzinárodnej triedy, s kvalitou prinesie do hráčskeho kolektívu aj skúsenosti. Je to ambiciózny športovec, určite dobre zapadne,“ komentoval príchod nemeckého reprezentanta Klaus Allofs, športový riaditeľ Wolfsburgu. Radosť z novej akvizície prejavil aj tréner Dieter Hecking: „Je to najlepší nemecký zakončovateľ. Hovoria za neho úspechy a strelecký priemer gólu na zápas. Navyše, vítame aj jeho schopnosti lídra.“ „Je to pre mňa nová výzva, na ktorú sa teším. Rád by som pomohol k návratu klubu do pohárovej Európy, je to v silách mužstva. Teším sa, že opäť budem hrávať v nemeckej lige,“ doplnil hráč. V 45 zápasoch sa mu podarilo 17-krát skórovať, momentálne opäť nosí dres Stuttgartu.

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova