Mario Mandžukič

Prvú registračku mu vystavili v NK Marsonia, výkonmi v NK Záhreb si vyslúžil pozornosť z Dinama, v rámci chorvátskeho hlavného mesta menil klubovú adresu v lete 2005. Prestupoval za 1,3 milióna eur. Pod vedením Miroslava Blaževiča sa tu vypracoval na prvotriedneho zakončovateľa, podarilo sa mu nahradiť Eduarda. Jeho prvým pamätným zápasom bol duel Pohára UEFA na pôde Ajaxu Amsterdam, kde dvoma presnými zásahmi prispel k postupu, zápas sa odohral v októbri 2007. Spočiatku dostával viac defenzívnych úloh ako má v súčasnosti, no napriek tomu sa pravidelne objavoval v streleckých listinách, na prvých jedenásť gólov potreboval 27 vystúpení. Niekedy to s nasadením preháňal, v premiérovej sezóne zozbieral osem žltých kariet. Sezónu 2008/09 odštartoval dvoma gólmi do siete FC Linfield v predkole Ligy majstrov. V tomto súťažnom ročníku prvýkrát vyhral súťaž o najlepšieho ligového kanoniera, stačilo mu k tomu 16 gólov. Trikrát skóroval v Pohári UEFA 2008/09. Po fantastickej sezóne 2008/09 sa rysoval jeho prestup do Werderu Bremen, no chorvátskemu klubu nestačilo odstupné 12 miliónov, hráča si cenilo na 15 miliónov. Ďalší ročník tak zahájil v Diname a po neúspechu v kvalifikácii Ligy majstrov si Záhreb zahral iba v Európskej lige, Mario Mandžukič sa objavil v európskom pohári číslo dva päťkrát, v lige odohral so 14-gólovou bilanciou 24 stretnutí.

V júli 2010 za sedem miliónov prestupoval do VfL Wolfsburg. Po príchode do Nemecka sa často ocital iba na lavičke náhradníkov. Vtedajší kouč Steve McClaren praktizoval systém na jedného hrotového útočníka a tým bol vo vtedajšej forme Edin Džeko, nastupoval tak najčastejšie na poste ľavého krídelníka, ktorý mu nie príliš sedel. Situácia sa menila po príchode Felixa Magatha, prepracoval sa do úvodnej jedenástky a čoskoro sa zlepšili aj jeho strelecké ukazovatele, keď v posledných ôsmich ligových vystúpeniach sezóny 2010/11 strelil sedem gólov. V druhej sezóne vo Wolfsburgu sa presne trafil 12-krát a stal sa najlepším strelcom svojho tímu, stal sa obľúbencom fanúšikom.

Bez problémov ustál aj pôsobenie v Bayerne Mníchov. Mal fantastický štart, v lige v prvých 11 dueloch skóroval deväťkrát. Prvú sezónu v novom drese končil opäť ako najlepší kanonier svojho celku. Trinásť miliónov investovaných do jeho príchodu nesporne vrátil. K triumfu v Lige majstrov 2012/13 prispel kvalitnými výkonmi a troma presnými zásahmi. V obidvoch ročníkoch, v ktorých obliekal dres Bayernu, prispel k prvenstvách v lige i v Nemeckom pohári. Zaslúžil sa o víťazstvo na MS klubov 2013.

Atletico Madrid si zabezpečilo jeho služby 10. júla 2014, stalo sa tak tesne potom, ako prišiel do Bayernu Mníchov Robert Lewandowski. Odvádzal dobré služby, v 28 stretnutiach ligy nastrieľal 12 gólov, gólovo mu to sypalo aj v pohárovej Európe. Proti talianskym vynikajúcim obrancom sa presadzoval ťažšie. Čakalo sa od neho možno viac, ako 31 presných zásahov v 118 vystúpeniach. Juventus Turín posilnil 22. júna 2015. Štyrikrát oslavoal majstrovský titul. V Lige majstrov zaznamenal 30 štartov a 10 gólov. Trikrát dvíhal nad hlavu Taliansky pohár. V katarskom Al Duhail absolvoval desať majstrovských zápasov. Do Talianska sa vrátil 19. januára 2021, oslovili ho aj Fenerbahce, Benevento, Besiktas Istanbul, Lokomotiv Moskva, Wolfsburg, Aston Villa, Wolverhampton, Schalke, Hertha Berlín, Marseille, Fiorentina a Hellas Verona.

Dobré výkony v Záhrebe mu zaručili aj miesto v základnej zostave v chorvátskej reprezentácii, v kvalifikácii MS 2010 nastúpil na osem stretnutí. V najcennejšom drese debutoval 17. novembra 2007 v zápase s Macedónskom, prvým gólom zmiernil prehru s Anglickom v septembri 2008. V kvalifikačných bojoch o účasť na európskom šampionáte v Poľsku a na Ukrajine už patril k lídrom. Chorváti obsadili druhé miesto skupiny, v baráži jasne prevýšili Turecko. Slaven Bilič na hlavnom turnaji potom v základnej zostave preferoval jeho spoluprácu s Nikicom Jelavičom, odvďačil sa mu trojgólovým nástrelom, o pozíciu kráľa strelcov sa s ním podelili Mario Gomez, Mario Balotelli, Cristiano Ronaldo, Fernando Torres a Alan Dzagoev. Dôležitý medzištátny gól strelil v zápase kvalifikácie MS 2014 v súboji so Srbskom, v dobrom svetle sa predviedol na záverečnom turnaji v Brazílii. Zúčastnil sa na ME 2016. Pri historicky najväčšom úspechu Chorvátska, druhom mieste na MS 2018, patril medzi opory. Po turnaji sa s reprezentáciou rozlúčil. Nastúpil na 89 duelov, 33-krát skóroval.

Diskusia je uzavretá

Reklama

Posledné príspevky

Archív podľa kľúčového slova