Michael Bradley

Začínal v MetroStars, mužstvo v tom čase trénersky viedol jeho otec Bob Bradley. Odohral 30 duelov, raz sa zapísal do streleckej listiny. V januári 2006 prestúpil za 0,25 milióna dolárov do Heerenveenu. Prvú vystúpenie v drese nového zamestnávateľa zaznamenal 16. apríla v súboji s Alkmaarom. Keď Paul Bosvelt ukončil kariéru, obsadil v základnej jedenástke jeho miesto v strede poľa. Mimoriadne sa mu darilo v ročníku 2007/08, v 33 zápasoch ligy dosiahol 15 presných zásahov. Vypracoval sa na lídra tímu, získal skúsenosti v pohárovej Európe.

Druhýkrát menil dres 31. augusta 2008, dohodol sa na štvorročnej spolupráci s Borussiou Mӧnchengladbach. Záujem o jeho služby prejavoval aj Birmingham. Začiatkom ročníka 2009/10 sa dostal do konfliktu s Michaelom Frontzeckom. V 76 zápasoch nemeckej ligy desaťkrát skóroval, po krátkom hosťovaní v Aston Ville posilnil Chievo Verona. Do útoku sa zapájal oveľa menej ako na predchádzajúcich pôsobiskách, v 35 zápasoch strelil iba jeden gól. Šestnásteho júla 2012 sa stal hráčom AS Rím. Transfer sa uskutočnil za 3,75 milióna eur. Vyslúžil si obdiv fanúšikov, jeho meno v dobrom skloňovali médiá. Udomácnil sa v základnej zostave, prispel k finálovej účasti v Talianskom pohári 2012/13. V 41 zápasoch ligy sa dvakrát strelecky presadil.

Momentálne je najväčšou hviezdou Toronta. Účastník Major League Soccer do jeho príchodu investoval 10 miliónov dolárov. Ako súčasť transferu podpísali kluby dohodu o spolupráci. Debutoval 15. marca 2014. Pred ročníkom 2015 ho vymenovali za kapitána. V sezónach 2016, 2017 a 2018 sa radoval z kanadského majstrovského titulu, v roku 2017 dvíhal nad hlavu MLS Cup, v predchádzajúcom ročníku vo finále Toronto nestačilo na Seattle. Supporters’ Shield vyhral v roku 2017. Veľkou mierou sa podieľal na postupe do finále CONCACAF Ligy majstrov 2018. Ide príkladom mladším spoluhráčom. V prípade potreby dokáže zahrať aj v strede obrany. Zdobí ho efektivita v defenzíve, sila, nasadenie, taktická disciplína, dôraz v osobných súbojoch. Na ihrisku má veľký prehľad. V 137 zápasoch dosiahol desať presných zásahov.

Trénoval s reprezentáciou pred svetovým šampionátom v roku 2006, z pozície striedajúceho hráča zasiahol do duelov s Venezuelou a s Lotyšskom, no na šampionát necestoval, nedostal sa do nominácie. Potom ako jeho otec prebral post trénera, stal sa súčasťou úvodnej jedenástky. Prvýkrát figuroval v základnej zostave 28. marca 2007, už pri víťazstve na Gold Cup-e 2007 patril medzi opory. V dobrom svetle sa predstavil na MS 2007 dvadsaťročných. Blysol sa v zápase kvalifikácie MS v súboji s Mexikom, 11. februára 2009 bol autorom oboch gólov pri víťazstve 2:0. V životnej forme ho zastihol Pohár konfederácií FIFA 2009, kde reprezentácia USA vyradila v semifinále Španielsko a vo vyvrcholení turnaja odohrala vyrovnaný zápas s Brazíliou. Ku kľúčovým postavám svojho tímu patril na MS v Južnej Afrike. Všetky štyri zápasy odohral v základnej zostave. Američania remizovali s Anglickom a so Slovinskom, vyhrali s Alžírskom, prvýkrát od roku 1930 tak postúpili do vyraďovacích bojov. Tam nestačili na Ghanu. Po druhom mieste na Gold Cup-e 2011 sa v americkom národnom výbere realizovala trénerská rošáda, odišiel Bob Bradley, prišiel Jürgen Klinsmann. V prípravnom zápase odohranom 29. februára 2012 Američania prvýkrát v histórii porazili Taliansko. Na MS 2014 reprezentácia USA prešla skupinou, v ktorej boli Ghana, Nemecko a Portugalsko, v osemfinále bolo nad jej sily Belgicko. K najlepším hráčom na turnaji patrili Tim Howard, Clint Dempsey a Michael Bradley. Nekvalifikovanie sa na MS 2018 si odskákal Jürgen Klinsmann, mužstvo prebral Bruce Arena, v súčasnosti je hlavným trénerom Gregg Berhalter. Tridsaťjedenročný rodák z New Jersey druhýkrát triumfoval na Gold Cup-e v roku 2017, má na dosah rekord v počte vystúpení v reprezentačnom výbere USA. Absolvoval 145 medzištátnych duelov, najlepším je 164-zápasový Cobi Jones.

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova