Nabil Dirar

Phillip Cocu, súčasný tréner Fenerbahce Istanbul, si nepotrpí na veľké hviezdy, zakladá si na kolektíve, dôslednom dodržiavaní taktických pokynov a poctivom prístupe hráčov k zápasu. Potrebuje široký káder. Tridsaťdvaročný rodák z Casablancy sa mu do tejto teórie náramne hodí, dokáže zahrať na pravej strane obrany i v záložnej formácie. Na ihrisku odovzdá vždy všetko, nabehá veľa kilometrov, obhospodaruje veľký priestor. Do Turecka prišiel 16. júna 2017, za 4,5 milióna eur. Dohodol sa na trojročnej zmluve, s opciou na ďalšiu spoluprácu. V 30 ligových zápasoch dokázal trikrát skórovať.

Profesionálom sa stal v Diegeme Sport, v roku 2004. Nastúpil tu na 26 zápasov. V Belgicku pokračoval v kariére, 1. júla 2006 prestúpil do Westerla. Debutoval v prvom kole sezóny 2006/07. Prvýkrát sa strelecky presadil v Belgickom pohári, 21. októbra 2006 bol autorom jediného gólu stretnutia so Zaventemom. V belgickej najvyššej súťaži prvýkrát skóroval v poslednom ligovom kole sezóny 2006/07, v súboji s Gentom. V sezóne 2007/08 sa uňho objavili zdravotné problémy, aj tak odohral 25 majstrovských zápasov.

Club Bruggy uprednostnil pred Ajaxom Amsterdam, Anderlechtom a Standardom Liége. Transfer sa uskutočnil 21. mája 2008. Novými tvárami v mužstve boli aj Joseph Akpala a Ronald Vargas. Od začiatku nachádzal miesto v základnej zostave. V pohárovej Európe zaznamenal prvý štart 18. septembra 2008 v súboji s Young Boys Bern. Mužstvo vtedy viedol Jacky Mathijssen. V prvom ročníku, v ktorom jeho zamestnávateľ obsadil tretie miesto ligovej tabuľky za Anderlechtom a Standardom Liége, sa dostal vo všetkých súťažiach na ihrisko 40-krát, dosiahol tri góly. Pred ročníkom 2009/10 sa jeho meno skloňovalo v súvislosti so záujmom z Premier League, interes prejavili Everton a Tottenham. V klube sa udiali zmeny, funkciu trénera prebral Adrie Koster, Maročan o mieste v strede poľa bojoval s Ivanom Perišičom. Keď opľul súpera, vyfasoval päťzápasový dištanc, vrátil sa pri remíze s Toulouse v Európskej lige. Ročník 2009/10 končil so štyrmi zápismi do streleckej listiny v 42 majstrovských zápasoch. Podpísal nový kontrakt, podľa ktorého mal v Clube Bruggy zotrvať do roku 2014. Nedostavil sa na deň otvorených dverí pre fanúšikov, neuspel s výhovorkou, že bol chorý, bol preradený do rezervného tímu. Návrat do A-mužstva si spestril gólom do siete Charleroi pri víťazstve 5:0 29. decembra 2010. S jedenásťgólovou bilanciou absolvoval 114 duelov.

Do Monaka prišiel za čias, keď mužstvo hralo v druhej najvyššej súťaži. Club Bruggy nikdy nedostal za hráča viac, transfer sa realizoval za 7,5 milióna. Prvýkrát obliekol nový dres v zápase s Bastiou 13. februára 2012. Prispel k návratu medzi francúzsku ligovú elitu v ročníku 2012/13. V ďalšej sezóne zápasil so zranením, musel vynechať sedem mesiacov, odohral 13 majstrovských zápasov. Nový kouč Leonardo Jardim ho staval na pravý kraj defenzívnej formácie. Pri víťazstve s Arsenalom v Lige majstrov si prvýkrát vyskúšal úlohu kapitána. V ročníku 2014/15 odohral väčšinu stretnutí v úvodnej jedenástke. V sezóne 2015/16 ho neposlúchal členok, nastúpil na 24 majstrovských duelov. V životnej forme sa predstavil v edícii 2016/17, v ktorej Monako usadlo na ligový trón. V 122 zápasoch prvej a druhej ligy sa mu 12-krát podarilo skórovať.

Mohol hrávať aj za Belgicko, ponuku z Maroka najprv odmietol, neskôr postoj zmenil. Debutoval 11. októbra 2008 v zápase kvalifikácie MS. Nevychádzal dobre s Rogerom Lemerrom, preto medzištátne zápasy pribúdali na jeho konto pomaly. Eric Gerets ho povolal na Africký pohár národov 2012, no ponuku odmietol. Po šesťročnej pauze sa vrátil 28. marca 2015, Maroko vtedy nestačilo na Uruguaj. Figuroval v nominácii na MS 2018. Reprezentoval 34-krát.

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova