Pedro Rodriguez

Narodil sa 28. júla 1987 v Tenerife, kde aj v miestnom klube CD San Isidro zdokonaľoval, ako 17-ročný sa pripojil k mládežníckemu systému FC Barcelona. Podobne ako jeho spoluhráči v Barcelone Xavi, Puyol, Victor Valdes či Iniesta, aj on sa oťukával v rezerve katalánskeho veľkoklubu, počas troch sezón tu odohral 55 súťažných zápasov, v ktorých v sedemnástich prípadoch skóroval. Debut v prvom výbere absolvoval 12. januára 2008, trval presne minútu, Barcelona vtedy zdolala Murciu 4:0. Premiéru v Lige majstrov odohral v základnej zostave, v treťom predkole kvalifikácie 2008/09 Katalánci vyhrali nad Wislou Krakov. V sezóne 2008/09 vybojovali zverenci Josepha Guardiolu španielsku ligu, národný pohár a Ligu majstrov, rýchlonohý krídelník sa predstavil v štrnástich súťažných stretnutiach. Oveľa viac príležitostí dostával už v ďalšom ročníku, keď aj 16. augusta v španielskom Superpohári proti Bilbau dosiahol svoj prvý presný zásah. Ešte ten istý týždeň podpísal profesionálny kontrakt, podľa ktorého mal zotrvať na Camp Nou do júna 2014, ibaže by bol nejaký klub schopný zaplatiť 60-miliónové odstupné. Prvýkrát vynikol vo finále európskeho Superpohára, keď proti Šachtaru Doneck nahradil v 80. minúte Ibrahimoviča, v predĺžení dosiahol jediný gól pamätného stretnutia. Onedlho sa po prvýkrát presadil gólovo aj v Lige majstrov, 28. septembra zdolala Barcelona Dynamo Kyjev 2:0. Keď 16. decembra dosiahol gól v zápase klubových majstrovstiev sveta proti mexickému Atlante FC, stal sa jediným hráčom, ktorý sa v jednej sezóne zapísal do streleckej listiny v šiestich rôznych klubových súťažiach, no však ani jeden presný zásah v Lige majstrov proti Internazionale nestačil k postupu cez taliansky klub, kompenzáciou však bolo víťazstvo v španielskej lige. Patrí k futbalistom s najlepšou strelou, čo dokázal aj v ročníku 2010/11, keď na 27 gólov potreboval 55 vystúpení. Odchod Thierryho Henryho a hosťovanie Zlatana Ibrahimoviča v Miláne mu pomohli popri stúpajúcej výkonnosti nájsť si miesto v Guardiolovom základe. Blysol sa vo finále Ligy majstrov 2010/11, keď otváral gólový účet zápasu s Manchestrom United (3:1). Bolo to jedno z troch jeho prvenstiev v európskom pohári číslo jeden. Päťkrát vyhral španielsku ligu. V barcelonskom drese absolvoval 321 majstrovských zápasov, v ktorých sa mu 99-krát podarilo skórovať.

Ťažko povedať, či mu viac sedí španielska alebo anglická najvyššia súťaž. V Premier League sa prvýkrát predstavil na pôde West Bromwichu, na víťazstve 3:2 sa podieľal gólom. Hráčom FC Chelsea sa stal 20. augusta 2015, tesne predtým sa o jeho služby intenzívne zaujímal aj Manchester United. Do hry londýnskeho milionárskeho klubu mal vniesť kreativitu a moment prekvapenia, podporiť to pracovitosťou. Vždy dokonale plní taktické pokyny, nikdy nehrá na vlastné tričko, všetko podriaďuje kolektívnym cieľom. Príkladom ide v prístupe k zápasu. Defenzívnymi kvalitami sa vyrovná obrancom. Spoľahlivo dokáže potrestať medzery v obranných radoch najmä papierovo slabších súperov. Niekedy je na ihrisku trochu nenápadný, no dokáže udrieť v správny čas. V lige má bilanciu 62 zápasov a 16 presných zásahov, v tejto sezóne sa pričinil o majstrovský titul.

V španielskeho reprezentácii si ťažko hľadal miesto, čo pri kvalite Fernanda Torresa, spoluhráčov z Barcelony a futbalistov Realu Madrid bolo pochopiteľné. Prvý veľký turnaj zvládol na výbornú. Hoci Španieli po víťazstve na ME 2008 patrili v Juhoafrickej republike medzi favoritov, podujatie neodštartovali podľa predstáv, v úvodnom vystúpení nestačili na Švajčiarsko, potom už šliapali ako dobre namazaný stroj a na MS zaslúžene triumfovali. Svoju dominanciu potvrdili obhajobou prvenstva z európskeho šampionátu v roku 2012. Do finálového zápasu s Talianskom naskočil po hodine hry, keď vystriedal Davida Silvu. Prvý hetrik dosiahol 12. októbra 2012, pri víťazstve 4:0 s Bieloruskom v kvalifikácii MS 2014. V roku 2013 vybojoval druhé miesto na Pohári konfederácií FIFA v Brazílii.

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova