Robbie Keane

Ako sedemnásťročný dostal prvú šancu vo Wolverhamptone, kde aj vyrastal, 9. augusta 1997 v zápase s Norwichom sa dvakrát zapísal do streleckej listiny. Od začiatku robil trénerovi Colinovi Leemu iba radosť. V ročníku 1998/99 z neho 16 presných zásahov urobilo najlepšieho strelca tímu, celkovo v 73 zápasoch dosiahol 24 presných zásahov. Vedenie tímu mu v ceste za lepšími podmienkami nerobilo prieky, za šesť miliónov libier ho predalo do Coventry. V útoku vytvoril nebezpečnú dvojicu s Cedricom Rousselom, s Garym McAllisterom, Mustaphom Hadjim a Youssefom Chippom tvoril kostru mužstva. V Premier League odohral s dvanásťgólovou bilanciou 34 duelov. V júli 2000 investoval Inter do jeho príchodu 13 miliónov libier. Marcelo Lippi povedal: „Manažment vtedy chcel stavať na mladých hráčoch, z ktorých bol Robbie Keane najlepší.“ Marcelo Tardelli preferoval iných, poslal ho na hosťovanie do Leedsu. Keď v prvých štrnástich štartoch dosiahol deväť gólov, David O’Leary ho angažoval. V máji 2001 sa transfer uskutočnil za 12 miliónov libier. Jeho forma potom mierne poklesla, na deväť gólov potreboval až 33 vystúpení. Keď sa klub ocitol vo finančnej kríze, predal ho do Tottenhamu. Debutoval pri víťazstve 3:2 v derby s West Hamom, v premiérovej sezóne 2002/03 dosiahol 13 gólov, blysol sa hetrikom na White Hart Lane v súboji s Evertonom. Aj v ročníku 2003/04 mal z hráčov Tottenhamu najpresnejšiu mušku, 14 ligových gólov pomohlo k zotrvaniu v najvyššej súťaži. Potom zvádzal veľký boj o miesto v zostave, v kádri figurovali Jermain Defoe, Frederic Kanoute a Mido. Šestnásť gólov v ročníku 2005/06 stačilo na celkové štvrté miesto v rebríčku kanonierov Premier League. Vo februári 2006 sa prezident Interu nechal počuť, že mu je ľúto, že írskeho útočníka predal. V marci 2006 podpísal nový štvorročný kontrakt. Spolupráca s Dimitarom Berbatovom bola ozdobou tímu. Dosiahol strelecké maximum – 22 gólov vo všetkých súťažiach. Stýkrát sa tešil z gólu v Premier League 26. decembra 2007. Vyskúšal si pôsobenie na Anfield Road v drese FC Liverpool, po devätnástich zápasoch Premier League sa vrátil do Tottenhamu. Škótska liga mu sedela, na hosťovaní v Celticu Glasgow v roku 2010 dosiahol v šestnástich zápasov 12 gólov. Hosťoval aj vo West Hame. Dobré služby odvádzal pre Los Angeles Galaxy, na 83 ligových gólov potreboval 125 štartov. Kariéru končí v Indii, v drese Kolkaty.

Schopnosť odovzdávať konštantne nadštandard a udržať si stabilnú výkonnosť uplatňuje aj v národnom tíme. Prvýkrát reprezentoval v marci 1998 v Olomouci proti Česku, o pol roka sa premiérovo trafil, do siete Malty. Mick McCarthy mu dôveroval pri zostavovaní nominácie na MS 2002, odvďačil sa mu tromi gólmi. Íri v osemfinále po veľkom boji podľahli Španielsku. Už 13. októbra 2004 prekonal najlepší 21-gólový nástrel Nialla Quinna. Jeho štyri presné strely v kvalifikácii nestačili na prebojovanie sa na MS 2006. Po nástupe Stevena Stauntona do funkcie trénera prebral kapitánske povinnosti. Sedemdesiate vystúpenie v národnom výbere si spestril hetrikom, v zápase so San Marínom. O druhé miesto v skupine v bojoch o účasť na MS sa pričinil piatimi gólmi, v pamätnej baráži boli nad sily Írov Francúzi. Stýkrát obliekol najcennejší dres 11. augusta 2010 v stretnutí s Argentínou. Štvrtého júna 2011 sa stal prvým hráčom z Írska alebo z Veľkej Británie, ktorý dosiahol 50 gólov v medzištátnych zápasoch. V júni 2013 pokoril rekord v počte vystúpení za Írsko, mimochodom, tromfol Shay Givena. Zmestil sa do nominácie Martin O’Neilla na ME 2016, no vo Francúzsku odohral iba 23 minút, v zápasoch so Švédskom a s Belgickom, po podujatí sa rozhodol sústrediť iba na klubovú dráhu. V 146 vystúpeniach strelil 68 gólov.

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova