Samir Handanovič

Na prvom pôsobisku v Domžale strávil dve sezóny, odchytal sedem ligových duelov. Ako 20-ročný prestúpil do Udine. V ročníku 2004/05 sa na ihrisku objavoval sporadicky, nastúpil na päť majstrovských zápasov, z toho trikrát sa predstavil v lige. Hernú prax sa snažil získať na hosťovaní v Trevise, no nepodarilo sa mu to, absolvoval iba tri zápasy. Rovnako neuspel ani na ďalšom hosťovaní v Laziu. V júli 2006 ho klub požičal do Rimini, kde sa chytil. Odohral 39 druholigových zápasov, mužstvo najmä jeho zásluhou skončilo na vynikajúcom piatom mieste. Vyhodnotili ho za druhého najlepšieho brankára súťaže, lepší bol len Gianluigi Buffon z Juventusu Turín. Potom podpisoval v Udine finančne zaujímavejší kontrakt. Stal sa prvou voľbou medzi tri žrde, nič sa na tom nezmenilo ani keď prišiel Rafael Roma, brankár z Venezuely. V ročníku 2009/10 pomohol veľkou mierou k zotrvaniu medzi talianskou ligovou elitou. Pred sezónou 2010/11 menil číslo na drese, odovzdal 22-ku, dostal jednotku. Blysol sa zneškodnením šiestich pokutových kopov v jednej sezóne, čo znamenalo prekonanie bradatého rekordu a účasť v najlepšej jedenástke ligovej sezóny. Šestnásteho augusta 2011 v súboji s Arsenalom po prvýkrát okúsil atmosféru prestížnej Ligy majstrov. Prispel k neporaziteľnosti v prvých siedmich zápasoch ligy, pritom iba raz vyťahoval loptu zo siete. Počas pôsobenie v Udine absolvoval 182 ligových vystúpení.

Do Interu Miláno prestúpil 4. júla 2012, v snahe nahradiť Julia Cesara. Prvýkrát obliekol nový dres v zápase s Hajdukom Split v treťom predkole Európskej ligy. Zaskvel sa v milánskom derby pri víťazstve 1:0, 200. zápas v talianskej najvyššej súťaži si spestril trojbodovým ziskom v dueli s Neapolom. Ozdobou ďalšieho ligového mestského derby boli jeho zákroky po streleckých pokusoch Maria Balotelliho. Za rok 2012 ho zaradili medzi desať najlepších gólmanov, v ročníku 2012/13 tiež našiel miesto v ideálnej zostave talianskej ligy. Bol svetlým zjavom mužstvo, ktoré deviatym miestom v lige dosiahlo najhorší výsledok od sezóny 1993/94. V júni 2013 ho lanárila Barcelona, za jeho príchod ponúkala 23 miliónov. Jednotkou ostal aj po nástupe Waltera Mazzarriho. Po ročnej prestávke sa piatym miestom vrátil Inter do pohárovej Európy. V 36 zápasoch dostal iba 32 gólov, v štrnástich prípadoch udržal čistý štít. Jeho prínos pre mužstvo ocenil aj Francesco Toldo, klubová legenda. Stý zápas za Inter absolvoval 27. novembra 2014, taliansky veľkoklub si vtedy víťazstvom s Dnepropetrovskom zabezpečil prvenstvo v skupinovej fáze Európskej ligy. Jedenásťkrát v lige nevyťahoval loptu zo svojej siete, čo opäť pritiahlo pozornosť z renomovaných zahraničných klubov, tentoraz sa ocitol v pozornosti Manchestru United. Inter však opäť sklamal, umiestnil sa iba v lepšom strede tabuľky. Na svoj 300. zápas v najvyššej súťaže nespomína v dobrom, Inter prehral s Florenciou 1:4. Ročník 2015/16 však odštartoval na výbornú, v desiatich zápasoch šesťkrát nepustil loptu za svoj chrbát. Zaskvel sa niekoľkými skvelými zákrokmi v ligovom zápase s AS Rím, čo znamenalo víťazstvo 1:0. Piateho januára 2016 predĺžil kontrakt. Ani iba 32 inkasovaných gólov nestačilo na miestenku do Ligy majstrov, Inter sa musel uspokojiť s Európskou ligou. Prvýkrát vykonával v milánskom tíme kapitánske povinnosti 19. februára 2017. V minulej sezóne sa pričinil o kvalifikovanie sa do Ligy majstrov, keď dostal iba 30 gólov. Mimochodom, Inter oslavoval ligové prvenstvo naposledy v ročníku 2009/10.

Bol významnou súčasťou mužstva, ktoré s tými najlepšími rovnocenne súperilo na MS 2010. V premiérovom vystúpení na svetovom šampionáte si Slovinsko poradilo s Alžírskom, v druhom súboji vyhrávalo nad USA po góloch Valtera Birsu a Zlatana Ljubijankiča už 2:0, no zápas nakoniec skončil remízou. V treťom kole bol jediným strelcom duelu s Anglickom Jermaine Defoe a keďže Američania gólom v závere zápasu s Alžírskom strhli víťazstvo na svoju stranu, Slovinci sa s turnajom lúčili. Zaznamenali štvorbodový zisk, Anglicko a USA zozbierali o bod viac. Rodák z Ľubľany prvýkrát reprezentoval 17. novembra 2004 pri bezgólovej remíze v priateľskom zápase so Slovenskom. V kvalifikácii MS 2006 ešte dostával viac šancí Borut Mavrič. Slovincom stačilo 12 bodov na štvrté miesto. V 23. štarte prvýkrát viedol mužstvo ako kapitán. V bojoch o účasť na ME 2008 bol spočiatkou prvou voľbou trénera opäť Borut Mavrič, potom prišiel jeho čas. V kvalifikácii MS 2010 už odchytal všetko. Koniec v medzištátnom futbale oznámil po tom, čo jeho mužstvo v baráži ME 2016 nestačilo na Ukrajinu. Nastúpil na 81 stretnutí.

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova