Scott Brown

Narodil sa 25. júna 1985 v Dunfermline. Svoju kariéru rozbiehal v FC Hibernian, kde podpísal v roku 2002 profesionálny kontrakt, v lige debutoval ako striedajúci hráč pri výhre s Aberdeenom v máji 2003, v základnej zostave sa objavil o týždeň neskôr v zápase s Motherwellom. V zostávajúcich dvoch stretnutiach sezóny sa už aj gólovo presadil. Nasledujúci ročník  už figuroval 178 cm vysoký záložník v základnej zostave, v 41 súťažných stretnutiach strelil štyri góly. Liga nevychádzala Edinburghčanom podľa predstáv, v tabuľke skončili až na ôsmom mieste, zato v Ligovom pohári vyradili Celtic i Rangers, vo finále však prekvapujúco nestačili na Livingstone. Sezónu 2004/05 poznačil futbalistov štvormesačný výpadok pre zranenia a tak dôrazný stredopoliar odohral pod vedením nového manažéra Tonyho Mowbraya iba 23 zápasov. V ročníku 2006/07 už patril k najlepším hráčom v domácej ligovej súťaži. Hibernian sa po šestnástich rokoch radoval z významnej trofeje, keď vo finále Ligového pohára vyhral nad Kilmarnockom presvedčivo 5:1. Keď evidentne prerástol ambície tímu a možno aj finančné možnosti klubu, ozvali sa Rangers, Reading, Everton, Middlesbrough a Tottenham Hotspur, nakoniec však prestupovú bitku vyhral Celtic, motiváciou na túto zmenu dresu bola pre pracovitého stredopoliara, ktorý na ihrisku obhospodaruje veľký priestor, možnosť preraziť v Lige majstrov. Dohodol sa na päťročnej zmluve, odstupné 4,4 milióny libier predstavovalo najvyššiu vyplatenú transferovú medzi dvoma škótskymi klubmi. Keďže vtedy vedenie predalo aj Kevina Thomsona a Steva Whittakera, klubová pokladnica sa pekne naplnila. Za Hibernian odohral 110 stretnutí, zaznamenal v nich 13 gólov.

Nový dres prvýkrát obliekol 5. augusta 2007. Ihneď sa chcel zapáčiť náročným fanúšikom, často to preháňal s tvrdosťou v osobných súbojoch, už v apríli 2008 zozbieral 13 žltých kariet. Možno aj preto Gordon Strachan niekedy uprednostňoval v strede zálohy dvojicu Barry Robson a Paul Hartley. Vo výbornom svetle sa uviedol pri pamätnom domácom víťazstve s AC Miláno v Lige majstrov, vybojoval prvý majstrovský titul. Už v druhej sezóne sa dostal do ideálnej formy, ktorá znamenala lukratívne ponuky zo zahraničia, napríklad FC Portsmouth ponúkal deväť miliónov libier. Na ihrisku dostával ešte defenzívnejšie úlohy, čo mu sedelo. Podľa Medzinárodnej futbalovej federácie išlo o jedného z hráčov, na ktorého sa bolo treba v roku 2009 pozerať. V ročníku 2008/09 sa umiestnil v najlepšej zostave škótskej ligy. Pred sezónou 2009/10 preberal trénerskú štafetu Tony Mowbray, pre škótskeho reprezentačného stredopoliara to neskôr znamenalo kapitánsku pásku. Aj ďalšiu trénerskú zmenu zvládol, funkciu v marci 2010 dostal Neil Lennon. Ligovú dominanciu mestského rivala prerušil Celtic až v sezóne 2011/12. Keď ako 26-ročný podpisoval nový kontrakt, Neil Lennon na jeho adresu poznamenal: „Je kľúčovým hráčom nášho tímu a zdalo sa byť absolútnou prioritou udržať ho tu. V tíme má výnimočné postavenie, oceňujeme jeho prístup i herné zručnosti.“ Keď v kádri figurovali Ki Sung-Yeung, Joe Ledley a Beram Kayal, zahral si aj na pravej strane zálohy. V minulom súťažnom ročníku vybojoval už siedmy majstrovský titul, trikrát počas účinkovania v Glasgowe vyhral Ligový, trikrát Škótsky pohár. V pohárovej Európe odohral za Celtic 84 duelov. „Rád by som tu zotrval tak dlho, ako sa bude dať. Pre mňa je Celtic najlepším klubom. Fanúšikovská základňa, vybavenie a možnosti na trénovanie sú na tej najvyššej úrovni,“ nechal sa nedávno počuť o svojich plánoch do budúcnosti hráč, ktorého zdobí víťazná nátura. Pre trojbodový zisk urobí vždy na ihrisku všetko, má neskutočný hlad po triumfoch. Tréner Brendan Rodgers si myslí, že kvalitami sa vyrovná aj N’Golovi Kantému z FC Chelsea, ktorý naposledy zvíťazil v prestížnej ankete o najlepšieho hráča Premier League.

V reprezentačnom výbere dvadsaťjedenročných vedených Rainerom Bonhofom si vybojoval pevné miesto, za škótske A-mužstvo prvýkrát nastúpil v prípravnom zápase proti USA (1:1), duel sa uskutočnil 12. novembra 2005. Walter Smith sa v tom čase spoliehal na iných hráčov, preto ďalšiu šancu dostal až v marci 2007, v kvalifikácii ME 2008 s Gruzínskom. V základe osemnásobného účastníka MS a dvojnásobného účastníka ME sa prvýkrát objavil pri prehre s Talianmi, úradujúcimi majstrami sveta. Prvýkrát sa presne trafil 5. septembra 2009, prakticky odvtedy má isté miesto v úvodnej jedenástke. Počas éry Craiga Leveina sa premiérovo strelecky presadil 3. marca 2010, keď bol autorom jediného gólu stretnutia s Českom. Kvalifikačné boje o ME 2012 Škóti nezvládli, z prvých štyroch zápasoch vybojovali iba chudobné štyri body, ešte väčším neúspechom však bola neúčasť na minuloročnom európskom šampionáte vo Francúzsku, keďže štartovacie pole sa rozšírili zo šestnástich na 24 tímov. Jubilejný 50. medzištátny zápas zaznamenal 29. marca 2016, o pol roka neskôr pripustil možnosť rozlúčiť sa s reprezentáciou a sústrediť sa na klubovú kariéru.

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova