Thiago Alcantara

Mazinho sa najlepšie cítil na pozícii defenzívneho stredopoliara, platný bol aj na ľavej strane obrany. Vasco da Gama je klub, v ktorom sa stal profesionálom, prvú zmluvu podpísal v roku 1985, v 79 zápasoch zaznamenal sedemgólový nástrel. V ročníku 1989 pomohol k majstrovskému titulu. V rokoch 1987 a 1988 obsadil v ankete o najlepšieho futbalistu Brazílie druhé miesto. Po pôsobení v Taliansku, keď hrával za Lecce a Florenciu, sa vrátil do rodnej krajiny, dohodol sa s Palmeirasom. V obidvoch sezónach, v ktorých obliekal dres klubu, sa radoval z majstrovského titulu. Uplatnil sa v Španielsku, dobré služby odvádzal pre Valenciu a pre Vigo. Klubovú kariéru končil v Elche a vo Vitorii Bahia. Tridsaťpäťkrát reprezentoval Brazíliu, premiéru zažil v máji 1989, potom prispel k triumfu na Copa America 1989. Na tom istom podujatí v roku 1991 pomohol k druhému miestu. Najviac ho zviditeľnilo víťazstvo na MS 1994. Jediným jeho trénerským pôsobiskom bol Aris Solún, mužstvo viedol od januára 2009, v novembri 2009 ho vymenil Hector Cuper.

Na jeho úspechy sa snaží nadviazať jeho syn Thiago Alcantara. Zdokonaľoval sa v juniorských celkoch Flamenga, v rezervnom tíme Barcelony odohral s trojgólovou bilanciou 59 duelov. Ako osemnásťročný, 17. mája 2009, obliekol prvýkrát dres A-mužstva. Prvýkrát sa do listiny strelcov zapísal v domácom stretnutí so Santanderom, zápas sa uskutočnil 20. februára 2010. Finálové víťazstvo nad Manchestrom United v Lige majstrov 2010/11 presedel na lavičke náhradníkov. Z majstrovského titulu sa tešil v sezónach 2010/11 a 2012/13. Prispel k prvenstvu na MS klubov 2011. V ročníku 2011/12 dvíhal nad hlavu Španielsky pohár. V 68 zápasoch španielskej najvyššej súťaže sedemkrát skóroval, v desiatich zápasoch Ligy majstrov sa mu do listiny strelcov zapísať nepodarilo.

„Rozprával som sa vtedy s vedením klubu o koncepcii. Povedal som, že chcem Thiaga Alcantaru alebo nikoho,“ uviedol na margo príchodu začínajúceho španielskeho reprezentanta do Bayernu Mníchov Pep Guardiola. Transfer sa uskutočnil 14. júla 2013, za 25 miliónov eur. Prvým presným zásahom v novom drese pomohol k víťazstvu vo finále MS klubov 2013, súperom Bayernu Mníchov bola Casablanca. V kariére ho pribrzdilo zranenie, 4. apríla 2015 sa vrátil po ročnej prestávke. Prispel k dominancii Bayernu Mníchov v nemeckej najvyššej súťaži, vo všetkých šiestich sezónach oslavoval majstrovský titul. Trikrát, v ročníkoch 2013/14, 2015/16 a 2018/19, pomohol k triumfu v národnej pohári. V 46 zápasoch Ligy majstrov sa osemkrát strelecky presadil, na 14 ligových gólov potreboval 140 súbojov.

Rodák z talianskeho mesta San Pietro Vernotico reprezentuje Španielsko. Pričinil sa o víťazstvo na ME 2008 sedemnásťročný, ME hráčov do 21 rokov vyhral v rokoch 2011 a 2013. Najcennejší dres prvýkrát obliekol 10. augusta 2011 v prípravnom zápase s Talianskom. Pre zranenie musel vynechať ME 2012 a olympiádu 2012. Zdravotný stav ho nepustil na MS 2014. Zúčastnil sa na európskom šampionáte vo Francúzsku. Šiesteho októbra 2017 prvýkrát skóroval v medzištátnom zápase, prekonal albánskeho brankára. Na MS 2018 sa objavil v zápasoch s Portugalskom a s Marokom. Na konte má 35 vystúpení v reprezentácii. Jeho najsilnejšou futbalovou zbraňou je schopnosť založiť nebezpečnú ofenzívnu akciu. Vyniká v práci s loptou. Dokáže nebezpečne vystreliť, jeho parketou je územie tesne pred hranicou šestnástky.

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova