Edwin van der Sar

V rodnom meste, vo VV Noordwijk sa dostal do pozornosti Louisa van Gaala, ktorý ho priviedol do Ajaxu Amsterdam. Prvý štart v A-mužstve zaznamenal v roku 1990. Zažil tu úspešné časy, ktoré začali triumfom v Pohári UEFA v edícii 1991/92, pokračovali prvenstvom v Lige majstrov 1994/95, či prestížnym ocenením pre najlepšieho brankára za rok 1995. Takmer dvojmetrový gólman mal na dosah obhájenie víťazstva v Lige majstrov, vo finále si Ajax Amsterdam však neúspešne zmeral sily s Juventusom Turín. V lige nastúpil na 226 duelov, v jednom prípade skóroval, presne sa trafil v zápase s De Graafshapom v ročníku 1997/98, keď úspešne realizoval pokutový kop. Trikrát dvíhal nad hlavu Holandský pohár (1992/93, 1997/98 a 1998/99), v štyroch prípadoch vyhral ligovú súťaž (1993/94, 1994/95, 1995/96 a 1997/98), v roku 1995 sa pričinil o zisk Interkontinentálneho pohára. V pohárovej Európe absolvoval 55 vystúpení. V Ajaxe Amsterdam jeho generáciu dodnes nazývajú zlatou.

Keď sa prvýkrát o jeho služby zaujímal Manchester United, rozhodol sa ešte inak, prikývol na ponuku z Juventusu Turín. Transfer sa uskutočnil v roku 1999, za odstupné päť miliónov libier. Stará dáma sa vtedy premiérovo začala spoliehať na služby gólmana, ktorý nemal taliansky domicil. Prvý zápas odchytal pri domácej remíze s Regginou. V prvých dvoch sezónach bol jednoznačne prvou voľbou Carla Ancelottiho medzi tri žrde, Juventus zakaždým obsadil druhú priečku ligovej tabuľky. V ročníku 1999/2000 zlyhali Turínčania v poslednom ligovom kole, prehra s Perugiou znamenala oslavy Lazia, v ďalšom súťažnom ročníku získal AS Rím o dva body viac. Príchod Gianluigiho Buffona znamenal odsun holandského reprezentanta na vedľajšiu koľaj.

Prvé augusta 2001 sa upísal na štyri roky pre nováčika Premier League FC Fulham, Juventus Turín zinkasoval odstupné sedem miliónov libier. Prvýkrát sa v najvyššej anglickej súťaži predstavil 18. augusta 2001 pri prehre 2:3 s Manchestrom United, celkovo v nej nastúpil na 127 duelov za tím z Craven Cottage. Evidentne prerástol rozmery menšieho londýnskeho klubu, čo rezultovalo v prestup na Old Trafford. Zmluva sa podpisovala 10. júna 2005. Alex Ferguson ho spolu s Petrom Schmeichelom považoval za najlepšieho brankára, ktorý figuroval v jeho kádri. Vo fantastickej forme chytal v ročníku 2006/07, v ktorom vybojoval svoj prvý majstrovský titul na Ostrovoch, nechýbal ani v najlepšej ligovej jedenástke. V ročníku 2007/08 opäť prispel k zisku ligového prvenstva, druhýkrát oslavoval zisk trofeje pre víťaza Ligy majstrov. Vo februári 2009 prepisoval historické štatistiky, keď nepustil loptu za svoj chrbát 1302 minút. Tretieho triumfu v Lige majstrov sa v sezóne 2008/09 nedočkal nad sily Manchestru United bola Barcelona, útechou mu mohlo byť ocenenie pre najlepšieho európskeho gólmana. S klubovou kariérou sa lúčil po štvrtom vystúpení na ligový trón, 28. mája 2011.

V kádri holandskej reprezentácii figuroval už na svetovom šampionáte v roku 1994, no na ihrisko sa nedostal, premiéry sa dočkal 7. júna 1995, v stretnutí s Bieloruskom. V základnej zostave mal isté miesto na veľkých turnajoch v rokoch 1996, 1998 a 2000, v ktorých Holanďania opúšťali ME či MS zhodne po neúspechu v streľbe z pokutových kopov. V roku 2002 sa Holandsko na svetový šampionát neprepracovalo, nad jeho sily boli v kvalifikácii reprezentácie Portugalska a Írska. Potom bol jedným z hrdinov svojho tímu na ME 2004, blysol sa v zápase so Švédskom, víťazstvo v penaltovom rozstrele posunulo Holandsko medzi štyroch najlepších, kde boli nad ich sily portugalskí futbalisti. Na MS 2006 štartoval s kapitánskou páskou na rukáve. S reprezentáciou sa rozlúčil po ME 2008, vtedy mal na konte 130 vystúpení.

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova