Ian Rush

Jedným z najslávnejších zápasov v histórii Chester City bol triumf v treťom kole národného pohára v zápase s Newcastle United v januári 1980, pri ktorom skóroval. Jeho prvý zamestnávateľ zaznamenal v tomto súťažnom ročníku najlepšie umiestnenie v FA Cup-e v celej histórii, keď sa prebojoval medzi 16 najlepších. Od prestupu do FC Liverpool ho neodradilo ani, že bol fanúšikom konkurenčného Evertonu, transfer sa uskutočnil v apríli 1980, o talentovaného zakončovateľa, začínajúceho reprezentanta Walesu, sa zaujímal aj Manchester City. Prvýkrát okúsil atmosféru anglickej ligy 13. decembra 1980 v zápase proti Ipswichu. Preslávil sa perfektnou spoluprácou s Kennym Dalglishom. Počas prvého pôsobenia na Anfield Road potreboval na 109 ligových gólov 182 vystúpení, štyrikrát sa tešil z prvenstva v najvyššej súťaži (1981/82, 1982/83, 1983/84, 1985/86), štyrikrát dvíhal nad hlavu Ligový pohár (1980/81, 1981/82, 1982/83, 1985/86), v jednom prípade vybojoval Európsky pohár majstrov (1983/84) a FA Cup (1983/84).

Z množstva ponúk si 2. júla 1986 vybral Juventus Turín. Išlo o jeden z najväčších prestupov tých čias, taliansky veľkoklub investoval do novej posily 3,2 milióna libier. Prvú sezónu strávil na hosťovaní v Liverpoole, ani jeho 30 presných zásahov nestačilo v lige na víťazstvo, lepší bol Everton. Serie A mu sedela menej, v 29 zápasoch sa strelecky presadil iba sedemkrát, podľa jeho vlastných slov sa ťažšie prispôsoboval na život v Taliansku. „Necítil som sa tu doma. Jediný hráč, ktorý vedel po anglicky, bol Michael Laudrup. Juventus bol ten správny klub, no nie v správnom čase. Bol som jedným zo siedmich nových hráčov, neboli sme ideálne zohratí, nefungovalo nám to na ihriskách súperov, kde sme často boli vďační aj za bezgólovú remízu. Prestup do Taliansky neľutujem, hoci by bolo lepšie, keby som akceptoval ponuku Barcelonu, kde by som pod vedením Terryho Venablesa hrával s Markom Hughesom a Garym Linekerom. Tento angažmán mi však nesmierne pomohol, po stránke ľudskej i hernej.“

Už po jednej sezóne na Stadio Comunale sa vrátil, za 2,7 milióna libier. Išlo o najväčší nákup hráča vo Veľkej Británii. V novotvoriacom sa tíme v systéme 4-3-3 mu spoločnosť v útoku robili John Aldridge a Peter Beardsley. V závere sezóny sa dostal do skvelej forme, dvoma presnými zásahmi rozhodol finále FA Cup-u s Evertonom. Prvýkrát nemal istotu základnej zostavy, keď Liverpool nastupoval s dvoma útočníkmi, často dostával prednosť typologicky podobný hráč John Aldridge. Celkovo v derby zápasoch s Evertonom dosiahol neuveriteľných 25 presných zásahov. Na ihrisku nebol často nápadný, no dokázal v správnej chvíli „udrieť“, v gólových príležitostiach dosahoval vysoké percento úspešnosti. Vynikal výberom miesta na ihrisku, najmä v pokutovom území. Stále drží rekord v počte strelených gólov za FC Liverpool, presne namieril v majstrovských zápasoch 346-krát. Pred odchodom z klubu ešte raz vyhral ligu (1989/90), Anglický (1989/90) i Ligový pohár (1994/95). Celkovo bol v ôsmich prípadoch (1981/82, 1982/83, 1983/84, 1985/86, 1986/87, 1990/91, 1992/93, 1993/94), päťkrát sa umiestnil v najlepšej ligovej jedenástke.

V Leeds United nedosahoval výsledky z predchádzajúcich etáp svojej kariéry, v 36 zápasoch dosiahol iba tri góly, nepresadil sa ani v Newcastle United a vo Wrexheme. Prvýkrát reprezentoval 21. mája 1980 pri prehre v Glasgowe s domácim Škótskom. Pätnásť rokov patril medzi opory, dosiahnutím 28 gólov prepisoval národný rekord, s najcennejším dresom sa lúčil 24. januára 1996. Waleským futbalistom sa počas jeho éry nepodarilo kvalifikovať na svetový či európsky šampionát. Po ukončení aktívnej činnosti to skúšal aj s trénovaním v rokoch 2004 až 2005 viedol Chester. Keď Blackburn angažoval Marka Hughesa, dostal ponuku viesť waleskú reprezentáciu, no odmietol ju.

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova