Javier Zanetti

Rodák z Buenos Aires začínal v miestnej druhej najvyššej súťaži, v Clube Atletico Talleres, v jedinej sezóne tu odohral 33 zápasov, raz skóroval. Ako 20-ročný akceptoval ponuku z prvoligového Banfieldu. Debutoval 12. septembra 1993, v domácom zápase s River Plate, o 17 dní neskôr, strelil do siete Newell’s Old Boys prvý gól. Čoskoro si vydobyl obrovskú popularitu fanúšikov a miestenku do argentínskej reprezentácie. Keď prerástol rozmery argentínskeho klubového futbalu, so spoluhráčom Sebastianom Rambertom sa upísali pre Inter Miláno, boli to vôbec prvé posily modro-čiernych od nástupu Massima Morattiho do funkcie prezidenta. Dlhých devätnásť rokov figuroval v kádri, zaznamenal 858 vystúpení vo všetkých súťažiach, čím tromfol aj historický rekord Giuseppe Bergomiho. „Som na to veľmi hrdý. Prekonať také mená a ešte na takej úrovni, to je ako sen. Ako sen mi pripadá celé pôsobenie v Interi.“ Počas neho na San Sire vyhral 16 trofejí, z toho až 15 s kapitánskou páskou na rukáve, ktorú prevzal na záver roka 2001. Prvý zápas za Inter odohral 27. augusta 1995 na domácej pôde proti Vicenze. Po finálovom víťazstve s Laziom vybojoval prvú trofej – Pohár UEFA 1997/98, túto súťaž vyhral ešte v ročníkoch 2004/05 a 2005/06, v sezónach 2005/06, 2006/07, 2007/08, 2008/09 a 2009/10, z prvenstva v Lige majstrov sa tešil v ročníku 2009/10. S osudovým Laziom ho spája aj zápas, na ktorý by najradšej zabudol. A nielen on, ale trebárs aj Vratislav Greško. „Hral sa 5. mája 2002 na Olympijskom štadióne v Ríme a proti nám stálo Lazio v poslednom ligovom kole. Titul sme mali na dosah, prehrali sme však 2:4. Ten deň bol šialený a bolestný pre každého v spojitosti s Interom, pre nás hráčov, funkcionárov, fanúšikov,“ komentoval najhorší deň svojho života. Milánsky klub však najmä počas jeho éry mohol konečne zabudnúť na tú nemeckú s Klinsmannom, Brehmem a Matthäusom, dosiahol porovnateľné úspechy.

Prvýkrát videl červenú kartu 17. februára 1999, druhú dostal 3. decembra 2011. V Miláne zažil 19 trénerov. Pred sezónou 2006/07 posilnil mužstvo Maicon, argentínskeho reprezentanta tak prerobili z pravého obrancu na stredopoliara. Na jubilejný 500. majstrovský zápas za Inter nastúpil 27. septembra 2006, súperom Milánčanov bol Bayern Mníchov. Stý zápas odohraný pod hlavičkou UEFA absolvoval 22. novembra 2006 v dueli proti Sportingu Lisabon. Finále Ligy majstrov v máji 2010 bolo jeho 700. zápasom v klube zo San Sira. Pre jeho tvrdosť, rýchlosť a výdrž, urputnosť a neústupčivosť v osobných súbojoch získal prezývku Traktor. Vystriedalo sa pri ňom takmer 300 spoluhráčov, mal tu dobré ponuky, veľkoklub mohol niekoľkokrát opustiť. „Ozývali sa mi kluby zo Španielska a Anglicka, ale ja som sa identifikoval a silno zrástol s Interom a vlastne som ani nikdy reálne nepomýšľal na odchod z neho.“ Keď zavesil kopačky na klinec, indonézsky predseda a majiteľ Interu Erik Thohir sa nechal počuť: „Zanetti je náš emblém, bol vždy lojálny k Interu a my si to vážime. Javier sa stane významným členom vedenia Interu, bude športovým riaditeľom. Jeho skúsenosti, dobrý charakter a silná vôľa budú pre nás obrovským prínosom.“

Drží rekord v počte vystúpení za rodnú krajinu, zahral si za ňu 143-krát. Najcennejší dres prvýkrát obliekol 16. novembra 1994 v zápase s Čile, mužstvo vtedy viedol Daniel Passarella. Zúčastnil sa na svetových šampionátoch v rokoch 1998 a 2002, z olympiády v Atlante odchádzal so striebornou medailou. Sté vystúpenie si spestril ocenením pre najlepšieho hráča zápasu, Argentína vtedy na Pohári konfederácií FIFA 2005 v semifinále zdolala Mexiko. Všetci sa čudovali, keď Jose Pekerman ho nepovolal na MS 2006, prednosť na jeho poste dostal Lionel Scaloni. Naopak, Pekermanov nástupca Alfio Basile si bez neho nevedel predstaviť základnú zostavu, keď Roberto Ayala ukončil pôsobenie v reprezentácii, zveril mu kapitánsku pásku. Po nástupe Diega Maradonu zotrval v úvodnej jedenástke, no kapitánske povinnosti prebral Javier Mascherano. Hoci pred svetovým šampionátom v Juhoafrickej republike dvíhal nad hlavu trofej pre víťaza Ligy majstrov, v nominácii na turnaj nefiguroval. Sergio Batista, nástupca Diega Maradona, mu dôveroval. Lúčil sa v roku 2011, na Copa America, kde Argentína na domácej pôde vo štvrťfinále nestačila na Uruguaj.

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova