Kenny Dalglish

Tesne pred podpisom prvého kontraktu, keď prichádzal do bytu jeho rodičov zástupca Celticu Sean Fallon, rýchlo sponad postele strhol plagát s hráčmi konkurenčného FC Rangers. Profesionálom sa stal v máji 1967. V prvej sezóne sa išiel rozohrať do Cumbernauld United, svoj obrovský talent potvrdil 37-gólovým nástrelom. V tých časoch pracoval aj ako tesár. Postupne napĺňal svoj veľký cieľ, ktorým bolo udomácniť sa v rezervnom tíme, kde v kádri vtedy figurovali niekoľkí budúci reprezentanti Škótska ako Danny McGrain, George Connelly, Lou Macari alebo David Hay. Dres A-mužstva prvýkrát obliekol vo štvrťfinále Ligového pohára 25. septembra 1968, na ihrisko sa dostal pri víťazstve 4:2 v druhom polčase. Ročník 1968/69 strávil v rezerve, v sedemnástich vystúpeniach dosiahol štyri presné zásahy. Keď ho tréner prerobil na stredopoliara, jeho výkonnosť prudko vzrástla. Jock Stein ho prvýkrát postavil do základu 4. októbra 1969. Celtic síce zvíťazil nad Raith Rovers po výsledku 7:1, 173 cm vysoký futbalista sa však strelecky nepresadil. Do listiny strelcov sa nezapísal ani v ďalších troch vystúpeniach, v rezerve však súkal góly jedna radosť, na 19 presných zásahov potreboval 31 duelov, pričinil sa o prvenstvo v súťaži. V úvodnej jedenástke prvého tímu Celticu sa udomácnil v ročníku 1971/72, 29-gólovým nástrelom v 53 vystúpeniach pomohol k ligovému titulu, išlo o siedme prvenstvo v najvyššej škótskej súťaži v jednom časovom slede. Dôležitú úlohu zohral v finálovom zápase pohára pri víťazstve 6:1 nad Hibernian. Zaskvel sa v sezóne 1972/73, v ktorej mal z Celticu najpresnejšiu mušku, dosiahol 39 gólov vo všetkých súťažiach, čo opäť stačilo na usadnutie na ligový trón. V zlom spomína na dvojzápas semifinále Európskeho pohára majstrov 1973/74, v ktorom malo Atletico v prvom stretnutí v Glasgowe troch vylúčených hráčov, napriek tomu postúpilo ďalej. V ročníku 1975/76 síce prevzal kapitánsku pásku, no Celtic sa po dvanástich rokoch nedočkal žiadnej trofeje. Po automobilovej nehode sa rýchlo vrátil do formy a 29 presnými zásahmi prispel k dominancii svojho zamestnávateľa v lige i v pohári.

Do FC Liverpool prichádzal s cieľom nahradiť Kevina Keegena. Prvýkrát sa v novom drese strelecky presadiť v prvom ligovom kole, 20. augusta 1977 v zápase s Middlesbrough. Prestup elegantne ustál, v premiérovej sezóne dosiahol 31 presných zásahov, jedným z nich rozhodol o osude stretnutia Európskeho pohára majstrov 1977/78. V druhej sezóne skóroval 21-krát v lige, vyhýbali sa mu zranenia, ligové stretnutie vynechal až v ročníku 1980/81, v ktorom druhýkrát počas pôsobenia na Anfield Road dvíhal nad hlavu Európsky pohár majstrov, tretíkrát sa mu to podarilo v ročníku 1983/84. V drese FC Liverpool šesťkrát triumfoval v anglickej lige, štyrikrát vybojoval Ligový, raz Anglický pohár. Absolvoval tu 355 zápasov najvyššej súťaže, v ktorých 118-krát našiel sieť súpera. Lúčil sa ako 39-ročný, posledný zápas absolvoval 9. mája 1990. V reprezentácii odohral prvý zo 102 zápasov 10. novembra 1971, prvý z 30 gólov zaznamenal 15. novembra 1972. Zúčastnil sa na svetových šampionátoch v rokoch 1978 a 1982, mal ísť aj do Mexika, na poslednú chvíľu sa zranil.

Trénerskú kariéru začínal ešte ako aktívny hráč v FC Liverpool. Keď sa stal hlavným koučom, ako prvé angažoval nových hráčov, nie hviezdy, no futbalistov so slušnou perspektívou, prišli Peter Beardsley, John Barnes, John Aldridge a Ray Houghton. Novovytvorený tím dominoval na Ostrovoch, pripísal si na konto šnúru 37 majstrovských zápasov bez jedinej prehry. Liverpool mohol oslavovať prvenstvo v lige už štyri kolá pred koncom súťaže, prehra s outsiderom Wimbledonom vo finále FA cup-u dojem nepokazila. V lete 1988 sa vrátil na Anfield John Rush, obľúbenec tribún. Kým tri triumfy v lige sa v Liverpoole ešte dali čakať, ten, ktorý vybojoval v edícii 1994/95 s Blackburnom Rovers bol absolútnou senzáciou. S dlhodobého hľadiska s priemerným anglickým celkom dosiahol bilanciu 103 víťazstiev, 46 remíz a 47 prehier. Od 14. januára 1997 do 27. augusta viedol Newcastle, krátku dobu, na prelome tisícročí, aj Celtic Glasgow. V apríli 2009 po takmer desiatich rokoch oddychu od trénerstva, mu Rafael Benitez ponúkol prácu v mládežníckej akadémii Liverpoolu. Prijal to. Začiatkom januára 2011 sa stal dočasným trénerom A-mužstva. Menil herný štýl, príčinou bol odchod Fernanda Torresa a časté zranenia Stevena Gerrarda, dvoch hráčov, na ktorých sa Roy Hodgson či jeho predchodcovia najviac spoliehali. „Čím viac možností a volieb v súvislosti so zostavou máte, tým lepšie. V každom mužstve sú vždy hráči, ktorí žiaria viac, dávajú góly a sú nebezpečnejší pre súperových brankárov. Kľúčové však je vytvoriť kolektív, v ktorom vždy dokáže potiahnuť niekto iný a každý dokáže zaskočiť za každého. Dôležité tiež je, ako sa správajú a reagujú hráči, ktorí možno nemajú toľko príležitostí na ihrisku. Aj oni si musia zachovať pozitívny prístup, snažiť sa na tréningoch a byť pripravení kedykoľvek naskočiť do hry,“ ponúkol niečo zo svojej trénerskej stratégie. Druhýkrát viedol Liverpool s bilanciou 35 výhier, 17 remíz a 22 prehier, poslednýkrát sedel na striedačke v máji 2012.

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova