Aktuality

Slovenskí futbalisti zakončili kalendárny rok víťazstvom gólom Stanislava Lobotku z posledných sekúnd, takže hodnotenie súboja s Nórskom trénerom Jánom Kozákom bolo o trochu radostnejšie. „Dobrý prípravný zápas. Nóri boli dobre zorganizovaní, disciplinovane sa presúvali, obranu vôbec neotvárali, priestoru na kombináciu či výrazné prečíslenie nebolo veľa. V druhom polčase už áno, preto sme si vytvorili aj viacero šancí. Hoci sme dali gól až v nadstavenom čase, naše víťazstvo je zaslúžené,“ povedal slovenský tréner. Posledný krát si dres Slovenska obliekol stopér Ján Ďurica. Rozlúčil sa viac ako dôstojne. „Je to skúsený a ostrieľaný človek. Vie, kedy má odísť, predsa len už má svoj vek a kvalifikácia by bola dlhá, takže v kombinácii s klubovými povinnosťami by to nemuselo byť ideálne. Predpovedám, že rok a pol ešte vydrží pri aktívnom futbale a želám mu všetko dobré. Jeho rozlúčka bol emotívna, hoci sme sa o nej bavili už niekoľko dní. Viac šancí sme si vypracovali po zmene strán. Najväčšiu zahodil Hamšík po Rusnákovom centri. Až do konca išli naši hráči za víťazstvom. Aj po hromadnom striedaní boli aktívnejší, Mazáň s Mihalík oživili ľavú stranu, Bero priniesol energiu do opačného garde a Duda okrem iného originálnym spôsobom prihrával na krásny rozhodujúci gól. „Aj partia, ktorá začala, stupňovala tempo. Súper už nebol v druhom polčase taký kompaktný. Hráči zo striedačky dokončili dobré začaté dielo o gól, aký strelil Lobotka, dokáže dať iba veľký hráč,“ tešil sa Ján Kozák. Jeho náprotivok, švédsky tréner Nórska, Lars Lagerbäck bol v pozápasovom vyjadrení stručný. „Prehrať je vždy smutné, prehrať posledným dotykom je ešte smutnejšie. Som však rád, že sme sa mohli v príprave stretnúť so Slovenskom. Dobre sme bránili, no smerom dopredu nám chýbal väčší pohyb,“ skonštatoval Lagerbäck.

Pred záverom prvého polčasu zápasu 14. ligového kola diváci v Nitre stuhli. Po rohu sa vo vzduchu zrazili domáci stopér Niba a prešovský Udeh tak silne, že dopadli na zem a zostali nehybne ležať. Spoluhráči sa okolo nich zhŕkli a zo striedačiek vybehli lekári. Vynútené prerušenie hry trvalo päť minút. Urasteného stopéra Tatrana postavili na nohy, ale otrasený kráčal len s námahou a museli ho podopierať. Sanitka oboch previezla do nemocnice a boli hospitalizovaní spoločne v izbe. Vážnejšie zranenie si odniesol 20-ročný Maduka Christopher Udeh, ktorý strávil štyri dni na traumatologickom oddelení. Mal bolesti v hlave, skončil s otrasom mozgu a pri nekoordinovanom dopade mu zapadol jazyk. Poranil si pľúca, kde sa objavila krvná zrazenina. „Z Nitry bol prevezený do prešovskej nemocnice na Úrazovú chirurgiu primára Bujňáka, kde strávili takmer týždeň. Lekári boli prekvapení, že hráč si pamätá všetko, čo sa mu prihodilo na trávniku,“ povedal vedúci Tatrana Jozef Vaňo, ktorý je v každodennom kontakte s nigérijským legionárom. „Kontrolné vyšetrenia ukázali, že hráč je zdravotne v poriadku. Krvnú zrazeninu sa podarilo rozraziť a podstatné je, že pľúca sú čisté. Lekári mu povolili postupnú záťaž.“ Udeh sa včera vrátil do kabíny, ale zaberal len ľahko. „Cíti sa dobre, je v poriadku. Nechceme jeho návrat urýchliť, ale predpokladáme, že stihne aspoň dva jesenné zápasy a pomôže nám na trávniku.“ Christopher Udeh prišiel pred dvoma rokmi do Trenčína. Tento 195 cm vysoký stopér z Nigérie vlani predĺžil zmluvu s AS o tri roky a minimálne do konca jesene hosťuje v Tatrane. Na jeseň 2016 mu disciplinárka za vylúčenie za surovú hru – kopnutie súpera v súboji o loptu so zranením, pozastavila pretekársku činnosť na šesť týždňov. Inak, prešovský štadión patrí k najstarším na Slovensku. Mesto v závere roka 1899 darovalo športovcom lúku. Pri Mlynskom jarku vyrástli popri ihrisku kabíny a klubovňa, v roku 1907 aj prvá drevená tribúna pre 400 ľudí. Od roku 1926 bolo ihrisko oplotené. Počas II. svetovej vojny si nemecké vojská z hracej plochy vytvorili parkovisko vozidiel. Pri bombardovaní mesta bol štadión zničený, drevená tribúna ľahla popolom. V roku 1945 zrekonštruovali hraciu plochu, o rok neskôr začali stavať tribúny. Po rekonštrukcii a vybudovaní prístavby v roku 1994 mal štadión kapacitu 7900 miest, z toho 2000 na sedenie. V roku 2009 pribudli sedadlá aj na ovále za bránkou na státie, kapacita štadióna sa tak znížila na 5410 miest. Tatran v tomto roku nastupuje na domáce zápasy v Národnom tréningovom centre v Poprade. Domovský stánok má prejsť kompletnou rekonštrukciou. Vizualizácia hovorila o 22-schodovej hlavnej tribúne s kapacitou 3500 divákov a vyrásť mal aj cyklistický chodník. Mesto i Prešovský samosprávny kraj zo svojich rozpočtov vyčlenili na prestavbu štadióna po 1,085 milióna eur. Dotáciou 2,4 milióna má prispieť SFZ. Štadión má vyrásť na pozemkoch súčasného tréningového ihriska patriacemu mestu a časti susediacej hlavnej hracej plochy. Konalo sa už aj výborové konanie na projektovú dokumentáciu a na zhotoviteľa stavby. Práce sú však v sklze, doteraz sa s nimi ani nezačalo. Hlavnú plochu využíva mužstvo aspoň na trénovanie, aj na jar bude nastupovať v areáli pod Tatrami.

Od sezóny 2008/09 nechýba FC Haladás Szombathely v najvyššej súťaži, len raz skončil horšie ako na ôsmej priečke. Aktuálny ročník však mužstvu vôbec nevychádza, v pätnástich kolách získalo len jedenásť bodov a patrí mu predposledná priečka, iba bod nad samým dnom tabuľky. Zachrániť zeleno-bielych medzi elitou prišiel Michal Hipp. Bývalý kouč slovenskej reprezentácie sa s vedením klubu dohodol na kontrakte do konca sezóny. Od nového zamestnávateľa dostal jediný, no mimoriadne náročný cieľ udržať mužstvo v najvyššej súťaži. „Samozrejme, že viem, do čoho idem. Už pohľad na aktuálnu tabuľku mnohé napovedá. Kto chce, nájde si tam odpovede prakticky na všetky otázky,“ povedal 54-ročný nitriansky rodák. Haladás nevyhral v lige už takmer dva mesiace a má negatívnu bilanciu tri víťazstvá, dve remízy a desať prehier. V dvanásťčlennom ligovom pelotóne niet slabšej ofenzívy, horšiu defenzívu má len posledný Mezӧkӧvesd-Zsóry. „Je to skutočne tak, že mužstvo strieľa minimum gólov a veľa inkasuje. Času máme málo, pred zimou nás čakajú ešte štyri kolá. Postupne sa zoznamujem s kádrom, čo nebude jednoduché, pretože som tu našiel až 30 hráčov, prvou úlohou bude zoštíhliť kabínu. Nepozerám sa ďaleko, priorita je momentálne najbližší duel proti Balmazújvárosu, ktorý je v tabuľke len o dva body pred nami.“ Podľa Michala Hippa chýba v jeho novom kádri stredná vrstva hráčov. „Máme tu mnoho skúsených futbalistov, ktorí už majú svoj vek. Či je to brankár Király (41 rokov), stredopoliar Halmosi (38), belgický obranca Wils (35), a potom je tu veľmi veľa mladých hráčov.“ Druhý najlepší strelec mužstva po päťgólovom Austrálčanovi Williamsovi je s dvoma zásahmi ešte len 16-ročný stredopoliar Tamás Kiss. Michal Hipp bol bez angažmánu od januára tohto roka, keď skončil v pozícii asistenta Jihlavy, predtým viedol tento tím aj ako hlavný kouč. „Som rád, že prišla takáto ponuka a znovu môžem naskočiť do trénerského kolotoča. Videl som všetky zápasy Haládasu, odkedy som sa dozvedel o možnosti tohto angažmánu. Maďarskú ligu, podobne ako slovenskú a českú, som však sledoval aj predtým.“ Rokovania sa zintenzívnili koncom minulého týždňa. „Definitívne sme sa dohodli v piatok, dva dni po tom, ako otvárali v Szombathely krásny nový štadión.“ Mužstvo doteraz hrávalo domáce zápasy v 60 kilometrov vzdialenom Šoproni. „A postrácalo tam dosť bodov. Verím, že návrat domov prinesie lepšie výsledky.“ Na inauguračný duel si domáci tím pozval v stredu 8. novembra Osijek. Haládas vyhral 3:1. Prvý gól na novom štadióne strelil hosťujúci Haris Hajradinovič, bývalý hráč AS Trenčín. Premiérový súťažný duel v 10-tisícovom stánku bude 25. novembra, Hippovi zverenci privítajú Ferencváros Budapešť. Nový tréner si priviedol so sebou aj trojčlenný realizačný tím: asistenta Attilu Pinteho, kondičného trénera Csabu Gábriša a fyzioterapeuta Botonda Mátého. „Attilu som viedol v Petržalke, poznáme sa dlhodobo. Zvyšní dvaja členovia tímu pôsobili nedávno v Dunajskej Strede. Všetci traja vedia perfektne po maďarsky, čo mi v začiatkoch veľmi pomôže. Ja síce futbalovému slovníku rozumiem, hovoriť však je pre mňa ešte problém.“ Krajanov má Michal Hipp aj v kádri, v mužstve pôsobia dvaja bývalí slovanisti: Karol Mészáros a syn Attilu Pinteho Patrik. „Im aj ostatným hráčom som na začiatku povedal, že prichádzam nezaťažený minulosťou. Šancu má u mňa každý, všetci začínajú na rovnakej čiare. Prvoradá úloha je dostať čo najviac z aktuálneho mužstva. Je na jednotlivcoch, ako upútajú. V prvom zápase sa budem určite opierať o skúsenejších hráčov, potom sa uvidí. Kabíne aj vedeniu som povedal, že nemôžu očakávať zázraky. Nie som žiadny čarodejník, ale pokúsim sa urobiť maximum, aby sa Haladás bez problémov zachránil v lige.“

Absencia Talianov na budúcoročných MS je veľká vec. Toto rozhodne nikto nečakal. Avšak ten, kto pozorne sledoval taliansky futbal, konkrétne dianie v národnom mužstve, nie je veľmi prekvapený. Niečo podobné totiž hrozilo už dlhší čas. V talianskom tábore je niekoľko postáv, na ktoré by sa dalo ukázať prstom pri hľadaní viny. Nik však nepochybil viac ako tréner tímu Giampiero Ventura. Tvrdohlavo presadzoval svoje taktické predstavy a to aj napriek tomu, že jeho hráčsky materiál bol predurčený na celkom iné veci. Taliani nemajú najlepších futbalistov na svete, no stále patria k európskej špičke. S krídlami ako Bernardeschi, Insigne, El Shaarawy či Florenzi je doslova nutnosťou nastupovať v rozostavení 4-3-3. Lenže tento systém je pre trénera Venturu cudzí a nikdy v živote ho nevyužíval. Preto by mali zvážiť zotrvanie vo funkciách ľudia, ktorí ho vybrali, aby viedol túto skupinu futbalistov. Herný prejav mužstva vždy súvisí s hráčmi, ktorí doň patria. Je priam absurdné, že v nominácii na barážové stretnutia bol naturalizovaný útočník Éder. Ten odohral za Inter Miláno v tejto sezóne len 115 minút a ani raz nenastúpil v základnej zostave. Takýto futbalista jednoducho nemôže dostať pozvánku do reprezentácie. Pre Talianov sa začína úplne nová éra. Je dobré, že Buffon, Barzagli, De Rossi a Chiellini končia. Šancu musia dostať mladí hráči ako napríklad Caldara, ktorému predpovedajú veľkú budúcnosť, no vo veku 23 rokov nemá na konte ani jeden reprezentačný štart. Nepochopiteľné. Talianski novinári už začali hľadať adeptov na post kouča. Ten ideálny tréner je k dispozícii. Vedenie zväzu však musí presvedčiť Carla Ancelottiho, aby si rozmyslel plánovanú ročnú prestávku a začal okamžite pracovať. Teraz totiž jeho čas. Taliansko vstupuje do novej etapy a na úspech potrebuje najlepšieho trénera v krajine. Musí to byť Carlo Ancelotti. Ľudia v Taliansku sú možno teraz zlomení, no uvedomia si to až o niekoľko rokov, že lepšia vec – ako tento obrovský pád – sa im nemohla stať…

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova