Aktuality

Dobrivoj Rusov po troch rokoch skončil v Gliwiciach. Je reálne, že na uvoľnené miesto zasadne ďalší slovenský brankár, František Plach zo Senice. Napriek tomu, že Rusov prišiel do Poľska s dobrými referenciami a bol reprezentant do 21 rokov, pevné miesto v základe si nevybojoval. V sezóne 2015/16 dokonca nenastúpil ani v jednom kole v Ekstraklase. Teraz na jeseň dostal o niečo väčší priestor, aj preto, že prvý brankár Jakub Szmatula bol dvakrát vylúčený. Rusov však definitívne v decembri uzavrel poľskú anabázu, za Piast odchytal v najvyššej súťaži celkovo 19 zápasov, inkasoval 32 gólov a trikrát si udržal čisté konto. František Plach píše iný príbeh. Vnuk známeho žilinského brankára s rovnakým menom prešiel mládežníckymi kategóriami pod Dubňom a dostal sa medzi seniorov. Premiéry v najvyššej súťaži sa však nedočkal, preto odišiel na hosťovania do Svätého Jura a Pohronia. Zlom v jeho kariére nastal pred rokom prestupom do Senice. Najprv spoľahlivo kryl chrbát Michalovi Šullovi a keď bolo treba, miesto medzi žrďami si zastal s istotou. Posledná jeseň mu vyšla, nastúpil vo všetkých zápasoch a stal sa najvýraznejšou osobnosťou kolektívu. „Evidujem interes z poľskej strany,“ potvrdil 25-ročný brankár, ktorému na Záhorí vyprší kontrakt po sezóne. „S funkcionármi Gliwíc som debatoval o podmienkach, teraz musia kluby nájsť spoločnú reč. Určite by som uvítal, keby sa tak stalo a posunul by som sa v kariére vyššie. Poľská liga je kvalitná, má solídne renomé.“ Ak sa funkcionári v rokovaniach zhodnú, Plach podpíše zmluvu na dlhšie obdobie. Piast má za sebou náročnú jeseň. V pohári vypadol v Glogówe s druholigistom, v lige zbieral víťazstvá ťažko a zimuje na predposlednej, vypadávajúcej priečke. Jakub Szmatula je už 36-ročný brankár, ktorý pôsobí v Gliwiciach desať rokov, pričom na jeseň 2010 si odskočil do Górniku Zabrze. Dlhé roky chytal v nižších súťažiach a štarty v Ekstraklase začal pravidelnejšie zbierať až v posledných sezónach. Má ich 115, z toho štyri za Lubin, ostatné za Piast. „Máme vytvoriť brankársku dvojičku, aby som sa stal jeho zdravou konkurenciou,“ dodal Plach, ktorý počas vianočných sviatkov postupne odkrajoval z individuálneho tréningového plánu.

Staré príslovie vraví, že nie je všetko zlato, čo sa blyští. Paralelu môžeme hľadať aj vo futbale, kde pred začiatkom každého zápasu odovzdajú tréneri svoje základné zostavy aj s rozostavením. To, čo je napísané na papieri, však často nesúhlasí s tým, čo vidíme na trávniku. Napríklad taký Inter Miláno mal v piatok na ihrisku Fiorentiny nastúpiť v systéme 4-2-3-1, lenže realita napokon bola celkom iná. Pred brankárom a defenzívnou líniou, ktorej súčasťou bol opäť aj Milan Škriniar, totiž figurovali až štyria centrálni záložníci Vecino, Gagliardini, Valero a Joao Mario, okrem nich bol ešte na trávniku krídelník Perišič a hrotový útočník Icardi. Toto určite nebolo 4-2-3-1 a taktiež ani 4-4-1-1, pretože Milánčania nemali nikoho na pravej strane hracej plochy. Pri bránení to vyzeralo ešte celkom dobre, pretože hráči sa zoradili do dvoch pevných blokov a čakali na chybu domáceho tímu, v útočnej fáze sa však milánsky tím trápil, z hry sa mu podarilo vypracovať len veľmi málo. Po faule Veretouta dostal v druhom polčase zahrávať štandardnú situáciu Joao Cancelo. Po jeho centri Mauro Icardi na prvý raz nestrelil gól hlavou, z dorážky sa už nemýlil. Pre 24-ročného Argentínčana to bol osemnásty presný zásah v tejto sezóne. Veľkú radosť z neho napokon nemal. „Je to pekné číslo, ale príliš ma neteší strieľať góly, ktoré v konečnom dôsledku nepomôžu mužstvu k výhram. Predviedli sme zlý výkon a mali sme aj veľké šťastie, že sa nám podarilo ísť do vedenia,“ skonštatoval Icardi. Interisti napokon inkasovali vyrovnávajúci gól v nadstavenom čase, bol to zaslúžený trest za spôsob hry, ktorý milánsky klub predviedol po strelení gólu na 1:0. Inter sa zbabelo zatiahol dozadu a čakal na koniec zápasu namiesto toho, aby sa súpera snažil zaklincovať druhým gólom. Ak by niečo podobné spravili mužstvá, ktoré bojujú o záchranu, nepovieme ani slovo. Lenže v Miláne ešte pred mesiacom skloňovali vo všetkých pádoch slovné spojenie majstrovský titul. Po piatom ligovom zápase bez víťazstva v rade sa Inter vracia k predsezónnemu cieľu – vybojovať prvú štvorku. „Vždy musíte veriť a keď sa snažíte až do samého konca, nájdete si svoju cestičku. Snažili sme sa streliť ten gól celý zápas a možno sme si zaslúžili aj viac ako jeden bod. Prehra by určite nebola fér,“ myslí si autor vyrovnávajúceho gólu Giovanni Simeone, ktorý sa presadil po prihrávke od Valentina Eysserica. Práve francúzsky futbalista oživil hru domácich po príchode na trávnik v druhom polčase. Najtvrdšiu kritiku si po stretnutí musel vypočuť portugalský stredopoliar Joao Mario, ktorého zvozil bývalý skvelý stopér milánskeho mužstva Giuseppe Bergomi. Legendárny obranca a majster sveta z roku 1982 v súčasnosti pracuje ako televízny komentátor. „Joao Mario bol jednoducho trápny. To, čo som videl dnes, už nechcem vidieť od žiadneho hráča, zvlášť od nejakého v drese Interu. Stratil loptu a naspäť sa vracal výklusom, ani sa nesnažil zrýchliť. Jediné, čo na trávniku robí, sú prihrávky dozadu bez impulzu, alebo potenciálneho nebezpečia,“ hromžil Bergomi, ktorý celú kariéru strávil v čierno-modrom drese. Inak, ani osemnásty tohtosezónny ligový gól nestačí Maurovi Icardimu na to, aby po 20. kole trónil na čele tabuľky kanonierov Serie A. V sobotu sa totiž strelecky utrhol Ciro Immobile. Útočník Lazia Rím skóroval štyrikrát do siete nováčika súťaže SPAL-u Ferrara pri víťazstve rímskeho klubu v pomere 5:2 a už má na konte 20 gólov.

Vo futbale je čoraz neobvyklejšie, keď hráč strávi celú kariéru v jednom klube. V súčasnosti futbalisti s vidinou zárobku vystriedajú niekoľko tímov, alebo pendlujú, pretože z času na čas potrebujú zmenu prostredia. Ale je unikát, čo dokázal uruguajský futbalista Sebastian Abreu. Postaral sa o nevšedný rekord, keď prestúpil do prvoligového klubu z Čile Audax Italiano. Ten sa stal už jeho 26. klubovou zastávkou! Za toľko klubov predtým nikdy nehral žiadny profesionálny futbalista. Doterajší rekord držal nemecký brankár Lutz Pfannenstiel, ktorý sa objavil v 25 kluboch. Jedným dychom však treba dodať, že Pfannenstiel ako nemecký reprezentant do 17 rokov síce mal pred sebou sľubnú kariéru, ale už v mladom veku odmietol Bayern Mníchov a rozhodol sa pre menšie kluby. Napokon sa stal prvým profesionálom, ktorý si zahral vo všetkých šiestich konfederáciách FIFA! Už 41-ročný Sebastian Abreu má za sebou oveľa úspešnejšiu kariéru. Majstrovský titul oslavoval nielen v rodnej krajine, ale aj v Argentíne či v brazílskom šampionáte Carioca. Uruguaj reprezentoval 70-krát a v najcennejšom drese dosiahol 26 gólov, zúčastnil sa na dvoch svetových šampionátoch (2002 a 2010) a troch kontinentálnych turnajoch Copa America, pričom v roku 2011 sa tešil z celkového triumfu. Patril k tým hráčom, ktorí sa nebáli zahrať pokutový kop „panenkovským“ spôsobom, čo dokázal aj na tom najvyššom fóre. Na MS v roku 2010 v Juhoafrickej republike ho tréner Oscar Tabarez využíval iba ako striedajúceho hráča. Pochopiteľne, v nabitom uruguajskom kádri boli takí skvelí útočníci ako Diego Forlan, Luis Suarez či Edinson Cavani. Vo štvrťfinále proti Ghane sa El Loco (Blázon), ako znie jeho prezývka, dostal na ihrisko v 76. minúte. Príznačné bolo, že dlhovlasý útočník striedal dlhovlasého. V piatej sérii jedenástkového rozstrelu Abreu drzým spôsobom premieňania pokutových kopov prekonal ghanského brankára Kingsona a ďalší africký futbalista už nemusel ísť kopať. Uruguaj zvíťazil 4:2 a po 40 rokoch postúpil do semifinále MS. Kluby však Abreu striedal ako ponožky a len výnimočne vydržal niekde dlhšie ako rok. Na hosťovaní bol až dvanásťkrát.

Nový rok sa začal pre 23-ročného ľavého obrancu MŠK Žilina a slovenskej reprezentácie Róberta Mazáňa poriadne zhurta. V piatok sa stal hráčom Celty Vigo a opätovne aj klubovým spoluhráčom Stanislava Lobotku. „Moje pocity sú skvelé. Som šťastný, že to vyšlo. Každú minútu si užívam. Celta je akoby rodinný klub, pritom zo špičkovej ligy,“ povedal po podpise zmluvy, ktorá má platnosť do 30. júna 2022. Prvá konkrétnejšia debata o tom, že by oňho mohol mať záujem klub z Galície, sa udiala začiatkom decembra pri zápase Barcelona – Celta (2:2). Na tribúne Camp Nou bol aj Branislav Jašurek z agentúry Fairsport, ktorá zastrešovala transfer Stanislava Lobotku do Celty aj terajší Mazáňov. Celta naznačila prioritu v podobe potreby kvalitného hráča na ľavú stranu obrany, pričom Mazáňa už mala v oku po majstrovstvách Európy hráčov do 21 rokov. „Asi o dva týždne som sa stretol v Prahe so športovým riaditeľom Celty Felipem Miňambresom, ktorý povedal, že Celta chce Roba,“ poznamenal Branislav Jašurek. Potom to už išlo relatívne rýchlo, hoci medzitým vybehla so svojím záujmom o hráča aj Benfica Lisabon a ozval sa aj taliansky klub Atalanta Bergamo. Ibaže, záujem Celty bol najintenzívnejší a skončil sa prestupom. „Na tomto transfere bola radosť pracovať. Na jednej strane bola Celta Vigo s profesionálnym prístupom, na druhej strane to isté platilo pre Žilinu. Myslím si, že tá by si zaslúžila navyše zvláštne poďakovanie, a to nielen za prístup priamo na rokovaniach o prestupe, ale aj tým, ako sa od začiatku postavila k Robovi Mazáňovi. Prejavila mu dôveru najprv pri hosťovaní a potom aj pri prestupe z Bielsko Bialej, hoci nebol úplne fit. Pomohla mu dostať sa hore. Na margo Žiliny dodám jednu možno zaujímavú vec. Zmluvu o prestupe vypracoval riaditeľ MŠK Žilina Marek Majtán a Španieli na nej nemenili ani mäkké f. Povedali, že tak precízne pripravenú zmluvu ešte nedostali od žiadneho klubu,“ prezradil Branislav Jašurek. Spolu s Robertom Mazáňom a spoločníkom z agentúry Pawlom Zimonczykom doleteli do Viga vo štvrtok, večer ich nadchol výkon Stanislava Lobotku v pohárovom zápase s Barcelonou. „Ak mám povedať pravdu, bol to jeden z najlepších výkonov, ktoré som od neho videl. Zápas mu fakt vyšiel“ ocenil nový hráč Celty Lobotku. V sobotu už absolvoval svoj prvý tréning. Lobotkova prítomnosť v Celte bola pre neho silnou motiváciou. „Poznáme sa od štrnástich-pätnástich rokov. V Trenčíne sme spolu futbalovo vyrastali, dostali sme sa do prvého mužstva Trenčína, boli sme aj spolužiaci. Teraz sme zas spolu v špičkovom klube v špičkovej lige. Nie je to pekný príbeh?“ V nedeľu strávil s tímom celý deň, až tesne pred ligovým zápasom s Realom si išiel sadnúť na tribúnu štadióna Balaidos. „Bolo to už aj preto, aby som si zvykal. Rozprával som sa s trénerom Unzuém, viem, čo odo mňa očakáva. Tréner predtým pôsobil v Barcelone, takže mužstvo sa snaží držať loptu, hrať dominantne. Je to pre mňa výzva, ale verím, že ju zvládnem.“

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova