Švédsky útočník Zlatan Ibrahimovič sa počas víkendu stal novou posilou talianskeho klubu AC Miláno, v kádri ktorého bude najprv hosťovať jednu sezónu a po skončení bude mať vedenie možnosť odkúpiť hráča. „Dohodli sme sa na hosťovaní s opciou na kúpu hráča za 24 miliónov. Ibrahimovič čoskoro podpíše zmluvu,“ povedal novinárom viceprezident AC Adriano Galliani. Robustný kanonier by mal ročne zarobiť osem miliónov eur. „AC Miláno je jedným z najsilnejších klubov na svete, predovšetkým v útoku budeme veľmi silní,“ nechal sa počuť samotný hráč.

Balansovali na okraji strmej priepasti, no namiesto tvrdému pádu na jej dno, dokázali vyletieť až k oblakom. Futbalisti Mainzu prehrávali už po polhodine hry vo Wolfsburgu hrozivým skóre 0:3, keď všetky tri góly inkasovali v priebehu šiestich minút. Napriek katastrofickému scenáru dokázali stratený zápas vyhrať. „Vyzeralo to už fakt na uterák,“ pripustil aj stredopoliar Mainzu Miroslav Karhan. „Aj mi v jednej chvíli napadlo, že ak takto budeme pokračovať, schytáme vari šesťgólovú deku… Urobili sme hrubé individuálne chyby, ktoré Wolfsburg potrestal. Nedôsledne sme bránili, čo využíval najmä Džeko. Hral výborne, strelil dva góly, bol na neudržanie. Keď sme však gólom Rasmunssena v 39. minúte znížili, začal som veriť, že v úplne beznádejnej situácii zďaleka nie sme. Aj v predošlej sezóne sme vo Volkswagen Arene prehrávali 0:2, aby sme napokon remizovali 3:3.“ Hráči hostí cez prestávku tvrdý úder predýchali, nastúpili ako vymenení a v 58. minúte bolo už vyrovnané. A štyri minúty pred záverečným hvizdom udrel Mainz štvrtýkrát. Na výsosť spokojný bol aj Miro, ktorého po skončení zápasu zachytili televízne kamery v družnej debate s hlavným rozhodcom, ktorého dokonca uznanlivo potľapkával po pleci. Čo mu stihol povedať? „Iba som ho pochválil za to, že dobre pískal. Hlavne Diego pričasto padal, simuloval, protestoval a provokoval. Hlavný mu na to ani raz neskočil,“ prezradil Karhan, ktorý v minulosti strávil vo Wolfsburgu šesť sezón a odišiel iba krátko pred tým, čo „vlci“ vybojovali historicky prvý majstrovský titul. „Naše víťazstvo som vôbec nebral ako satisfakciu, že som z Wolfsburgu odišiel. Aj diváci boli fér, napriek prehre na mňa vôbec nepískali.“ S Petrom Pekaríkom, ktorý nebol ani na lavičke VfL, sa po zápase stretol iba na krátku chvíľu. „Bol sklamaný. A nebolo veľa času na debatu, pretože sa ponáhľal domov na Slovensko.“ Už v pondelok je predsa reprezentačný zraz. Na rozdiel od Pekaríka naň príde Karhan určite výborne naladený.

Vladimír Weiss. V posledných dňoch bola v kurze Žilina a jej hráči sú zaujímaví aj z reprezentačného pohľadu. Čo hovoríte na úspech MŠK?

„Videl som obidva zápasy so Spartou naživo. Pri takejto príležitosti sa patrí byť na štadióne osobne a zároveň sledovať futbalistov, ktorí sa ocitli v nominácii na kvalifikačný dvojzápas. Všetci boli ťahúňmi. Žilina dosiahla krásny úspech, po dlhých rokoch sa splnil sen majiteľa Jožka Antošíka. Zaslúžene. Platini nám preorganizovaním predkôl Ligy majstrov pomohol, ale prejsť cez Spartu je vždy veľká vec. Tešme sa z toho, slovenský futbal radosť potrebuje.”

V odvete na tribúne ste aplaudovali Žilinčanom, preblesla vám hlavou paralela s vašimi úspešnými petržalskými časmi?

„Žilinským hráčom som fandil a držal som palce aj trénerovi Pavlovi Hapalovi, ktorý si to za svoju robotu zaslúži. Nie každému sa podarí dostať sa do Ligy majstrov, o to krajšie sú zážitky z nej. Samozrejme som si spomenul aj na Artmediu.”

Pečalka nemal v reprezentácii pevné miesto, ale vo vašich nomináciách sa objavoval. Zmenila sa jeho pozícia po skvelých výkonoch proti Sparte?

„Pečalka bol v širšom kádri pre svetový šampionát. Do Afriky sa nedostal, pretože nebol stopercentne fit. Dnes je zdravý a v Žiline je jasným lídrom mužstva. Proti Sparte žiaril, fantasticky čítal hru, predskakoval protihráčov, dirigoval obranu, vyvážal loptu a rozohrával. Ukázalo sa, že jeho prínos je možno väčší na stopérskom poste, kde s ním môžem vážne počítať, ale použiteľný je stále aj v strede poľa.”

Udržal silného Kweukeho aj pohyblivého Wilfrieda, ktorí spĺňajú medzinárodný štandard. Beriete to ako overenie testu potrebnej kvality?

„Áno, pozične bol výborný, čisto odoberal lopty, konštruktívne ich posúval ďalej. Hral tak, ako by moderný stopér hrať mal, veľmi sa mi páčil.”

Čo Oravec, ktorého ste vo vašej reprezentačnej ére povolali premiérovo?

„Dal krásny gól na Sparte, podobnú ešte väčšiu šancu nepremenil doma, ale vtedy už bolo rozhodnuté. Upútalo ma koľko špinavej roboty odviedol na hrote v prospech Ceesaya. V domácej súťaži je to najnebezpečnejší útočník, spolu so Sylvestrom, ale ten je v nominácii kolegu z dvadsaťjednotky Borisa Kitku. Proti Macedónsku nám však asi pomôže, lebo máme problémy s Vittekom a Šestákom a kvalitných útočníkov zasa nemáme až tak veľa. Vrátim sa ešte k Oravcovi, keď som ho mal v Petržalke, trápili ho zranenia. Dnes je zdravý, plný sily a elánu, dáva góly, ale hlavne pracuje tímovo. Právom patrí teda do reprezentácie.”

Okrem Sylvestra je v dvadsaťjednotke veľmi zaujímavý aj Dúbravka, ktorý chytal fantasticky proti českému majstrovi. Aký je váš názor naňho?

„V dvadsaťjednotke je viacero futbalistov, ktorý spĺňajú kritériá národného tímu. Dúbravku v reprezentácii určite uvidíme, onedlho. Končí mu vekový limit pre mladšiu kategóriu a je to brankár, ktorý má pred sebou obrovskú budúcnosť. Perspektívne s ním počítam, ale teraz nechcem narúšať kolegovi Kitkovi mužstvo. Sylvestr bude v kádri áčka na Macedónsko iba preto, že dvadsaťjednotka v tom termíne nehrá. V mužstve je však viacero šikovných futbalistov, ktorí svoju výkonnostnú triedu v kvalifikácii už dokázali.”

Pristavme sa ešte pri Ježovi, ktorý hral proti Sparte vlastne defenzívny štít. Je reprezentačnou alternatívou?

„V strede poľa sa výborne dopĺňali s Bellom, vždy sa jeden vysúval, aby tvoril hru a druhý zabezpečoval. Pre mňa ale Robo Jež nie je defenzívny záložník, je to ofenzívny typ hráča s kvalitnou prihrávkou a dobrou strelou. Je v širšej nominácii, na jeho poste hrá Hamšík, Sapara či Kucka, tí majú zatiaľ prednosť, ale príležitosť ešte môže dostať. Dokonca skoro.”