Andrej Kostolanský

Slovenskému futbalu robí výbornú reklamu v arabských krajinách. Pracovitý a progresívny tréner brankárov sa narodil sa 17. marca 1982 v Trnave, ako brankár prešiel v Spartaku všetkými mládežníckymi kategóriami. V Bratislave študoval na FTVŠ a nastupoval za viaceré mužstvá (Vrakuňa, Pezinok, Rapid), pôsobil aj v nižších rakúskych súťažiach. Bol asistent v doraste Trnavy a Jaslovských Bohuniciach. Štyri roky strávil v realizačnom tíme Spartaka ako tréner brankárov. Nasledovala reprezentácia Jemenu (2014 až 2015), Al Ittihad Kalba, v lete 2016 bol už opäť zbalený do Dubaja, kde mal nastúpiť do klubu na pozíciu šéftrénera brankárov. Mal pripravené letenky, zmluva v presnom znení ležala na stole, stačilo odletieť a podpísať ju… Telefonát s českým trénerom Miroslavom Soukopom zmenil jeho plány. „Ozval sa mi v hodine dvanástej a musím povedať, že mi v dobrom nabúral program. Prijal som to ako určitú formu dôvery a priateľstva.“ Na rozhodnutie mal pár hodín, zvážil pre a proti a súhlasne kývol. „Vážim si pochopenie manželky Veroniky a najbližšej rodiny. Nebolo to jednoduché, uprednostnil som Soukupa, s ktorým som pracoval v Jemene či Spojených arabských emirátoch. Práca s reprezentáciou je zaujímavá, špecifická. Človek je pod väčším tlakom širokej verejnosti ako v klube, môže ma to posunúť dopredu vo viacerých smeroch. Za dôveru sa odvďačujem poctivou robotou a prístupom, aby som postupne otvoril priestor našim kolegom.“ Kontrakt s bahrajnským zväzom má do leta 2018. V realizačnom tíme Bahrajnu sú z Česka aj kondičný tréner Jiří Ryba či technický riaditeľ Pavel Frýbort. „Máme k dispozícii výborné podmienky. Zväz má vlastné tréningové stredisko, hlavný štadión je luxusný, vnútorné priestory vykladané drevom, mramorom a zlatom. Čo si zmyslíme, máme k dispozícii. Je to ako sen a prajem každému, aby si prešiel niečím podobným.“ Soukup pochádza z Prachatíc, kde začal trénovať. Bol pri viacerých mládežníckych výberoch Česka, „dvadsiatku“ dotiahol až k strieborným medailám na svetovom šampionáte v Kanade, viedol aj egyptskú reprezentáciu do 20 rokov. Po Milanovi Máčalovi je druhý Čech, ktorý vedie Bahrajn. „Je to detailista, do ofenzívy preferuje maximálnu variabilitu, ale má výborne prepracovanú defenzívu. Také niečo je zriedkavé, v tomto ho môžem prirovnať k Dušanovi Radolskému. Poznáme sa do hĺbky, vzájomná práca je o to jednoduchšia a v samotnom tréningu prakticky založená na pohľadoch.“

Česko-slovenský realizačný tím začal v krajine v Perzskom zálive zoznamovacím kempom, na zväze v tom čase vymenil takmer 40 funkcionárov a reprezentácia prešla radikálnou omladzovacou kúrou, takže skončili viacerí tridsiatnici. „Začali sme úplne od piky. V prípravných kempoch sme vyskúšali 67 mien a káder sme postupne stabilizovali. S niektorými sme sa rozlúčili, jedni to niesli s nadhľadom, iní ťažko,“ opísal prvé chvíle pri reprezentácii tréner brankárov. „Chýbajú hráči a väčšia kvalita, ale stavili sme na tímovosť. Samozrejme, že čas tréningu prispôsobujeme náboženstvu. Hráči sa modlia päťkrát za deň.“ Po šiestich mesiacoch v Bahrajne vypracoval realizačný tím projekt „Naša cesta za úspechom“. „Je to vízia futbalu v krajine až do svetového šampionátu v Katare v roku 2022. Aby sa čo najefektívnejšie využili možnosti, ktoré sú k dispozícii. Ide o efektivitu práce na zväze, reorganizáciu súťaží. Ďalej sme sa zamerali na počet cudzincov, aby sme do súťaže dostali viac kvality. Doteraz mohli byť v mužstve štyria cudzinci, čo sme obmedzili na dvoch hráčov z Ázie a jedného z hociktorého futbalového kúta. Otvorilo sa tak jedno miesto pre domáceho hráča. Presadili sme nasadenie mladého hráča do 21 rokov do zostavy, proti čomu sa vzniesla vlna kritiky. Postupne sa však ukázal tento krok správny.“ V druhej lige figuruje nepárny počet mužstiev, čiže v každom kole pauzuje jedno mužstvo. „Navrhli sme, aby reprezentačný tréner do 23 rokov zložil tím z hráčov, ktorí pravidelne nastupujú a tak by sa vyplnila táto medzera.“

Len traja reprezentanti pôsobia mimo Bahrajnu. Niektorí sú profesionáli, iní poloprofesionáli, ktorí pracujú ako policajti, vojaci či úradníci v banke alebo na letisku. „Chodia si sadnúť na dve-tri hodiny do kancelárie a potom sa venujú futbalu. Olympijský výbor im prepláca ušlú mzdu. Majú chuť trénovať, sú hladní po futbale, čo sa nedalo povedať o futbalistoch v emirátoch. Z ekonomického hľadiska sa snažia predať, niekam sa posunúť.“ V prvej lige je desať tímov a tie zväčša hrajú na troch štadiónoch. „Je to výhoda, nemusíme veľa cestovať a vidíme každý duel. Kvalita nie je vysoká. Tie najlepšie by zrejme odohrali rovnocennú partiu s našimi mužstvami z druhej polovici tabuľky. Snáď len 33-násobný šampión Al-Muharraq by dokázal konkurovať kvalitnejším súperom zo Slovenska. Divácka kulisa? Necítiť veľký záujem. Záleží, či ide o derby alebo sa hrá o titul. Zažil som 16-tisícovú kulisu, ale aj šesťdesiat fanúšikov na zápase.“ Inak, Bahrajn je úplne otvorená krajina, bežne kúpite alkohol, ženy sa môžu zúčastniť všetkého, chodia v krátkych sukniach, šoférujú. „Nádherná malá krajina, v ktorej zaznamenal boom aj ženský futbal, keď popredná banka zainvestovala do tejto súťaže.“ Na začiatku roku je Bahrajn pomerne dráždivý. Neraz sa stane, že zatopí aj cesty, ktoré nemajú všade vybudovanú kanalizáciu. „Pred rokom sa v januári a vo februári stalo, že domáci vytiahli vodné skútre a s nimi jazdili po komunikáciách na tréningy.“

Bahrajn po zmene realizačného tímu prehral len tri zápasy. Vlani v lete absolvoval sústredenie v Nymburku a stretol sa s Podbrezovou (1:1). „Nešli sme za luxusom, ale výbornými podmienkami. Nemali sme najsilnejší kolektív, otestovali sme ďalších chalanov. Pobyt splnil poslanie. Dokonca sa tréner Soukup telefonicky spojil s kolegom Máčalom a niektorí hráči sa s ním vrúcne porozprávali.“ Priaznivé výsledky nenechali na seba dlho čakať. „Reprezentácia predtým klesla aj v rebríčku FIFA. Predchádzajúci tréneri robili rovnaké chyby, keď sa držali „old star“ tímu.“ Reprezentácia si v predstihu zabezpečila účasť na majstrovstvách Ázie v roku 2019. Tie sa premiérovo uskutočnili v roku 1956 a konajú sa v štvorročných cykloch. Bahrajn bol na piatich turnajoch, ale nikdy sa nedostal do finále. Zažiaril v roku 2004, keď v semifinále vypadol s Japonskom po predĺžení a v dueli o tretie miesto nestačil na Irán (2:4). „Kvalifikáciu sme začali rozpačito. S outsiderom zo Singapuru sme dosiahli bezgólový výsledok. Po čistkách na zväze a obmene kádra sme sa okamžite dostali pod „nôž“. V ďalšom vystúpení v Turkmenistane sme sa potrebovali chytiť, aby sme mali väčší pokoj. Vyhrali sme 2:1 a vo výbornom svetle sa predviedli viacerí mladší hráči, o ktorých sa hovorilo, že na reprezentáciu ešte nedorástli. Následne sme zdolali Taiwan 5:0 a neprajníkom sme zatvorili ústa.“ Mimochodom, bolo to najvyššie víťazstvo Bahrajnu od roku 2012. Pred záverečným kolom s Turkmenistanom si zabezpečil postup zo skupiny. V piatich zápasoch získal desať bodov, naprázdno vyšiel len na Taiwane.

V decembri sa chystal na pár dní domov. Do toho nečakane vstúpil prestížny Gulf Cup, na ktorom štartujú krajiny Perzského zálivu a Jemen. „Už som si zaplatil dovolenku, keď nás šejk informoval, že agentúra vážne pripravuje turnaj v Kuvajte. Nezostávalo nám nič iné, len sa vrhnúť do roboty. O nominácii sa viedli dohady. Stavili sme na mladých a behavých hráčov.“ Bahrajn v skupine v troch zápasoch neprehral, keď remizoval s Irakom a Katarom a Jemen zdolal najtesnejším rozdielom. Začiatkom januára sa v semifinále stretol s Ománom. „Prehrali sme vlastným gólom po rohovom kope, z čoho sme boli smutní. Cítili sme výraznú podporu fanúšikov. Letecké linky boli plné, dokonca náš partner pridal osem špeciálov. Niektorí prišli len na pár minút. Po dlhšom čase sledovali zápasy kráľ i princ. V paláci si nechali natiahnuť veľké plátno. Z výsledkov boli nadšení, princ dokonca poslal video, ako ho vyhadzujú nad hlavy.“ Ľudia začali veriť mužstvu a v Bahrajne sa mnohonásobne zvýšil záujem o futbal. „Hráči boli nadštandardne odmenení a doteraz dostávajú rôzne obálky. V tejto krajine sa cítim výborne. Kultúrna odlišnosť je jasná, ale našiel som si nových priateľov, ktorí sú ochotní pomôcť. Dokonca zájdeme na arabskú „šišu“, či pohár vínka, čo hovorí za všetko. Pozvánka do domu od Arabov je veľmi netradičná, vlastné obydlie si skôr chránia. Skôr si vyhľadávajú iné miesta na debatu. Kaviarne, alebo posedenie v púšti s rodinami.“

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova