Carlos Queiroz

Prvé trénerské kroky robil ako asistent manažéra v Estorile Praia. V roku 1991 prebral Portugalsko. Na lavičke vydržal do 17. novembra 1993, zaznamenal desať výhier, osem remíz a päť prehier. Prvou jeho trofejou bol Portugalský pohár 1994/95, získal ho so Sportingom Lisabon. Odkoučoval 68 duelov, z toho 45 s víťazstvom. Následne viedol NY/NJ Metro Stars a Nagoyu, s ktorou sa v sezóne 1996/97 prepracoval do finále ázijskej pohárovej súťaže. Pokračoval v medzištátnom futbale, kormidloval Saudskú Arábiu a Južnú Afriku, s ktorou vybojoval postup na MS 2002.

Preslávil sa ako asistent Alexa Fergusona v Manchestri United. Legendárny škótsky tréner o ňom povedal: „Bol jednoducho brilantný. Neskutočný. Inteligent na pohľadanie. Dokonale mi sadol. Rottweiler.“ V lete 2003 nahradil v Reale Madrid odchádzajúceho Vicente del Bosqueho. Bola to príležitosť pracovať na tej najvyššej úrovni, v kádri klubu figurovali víťazi ankety FIFA Futbalista roka Zinedine Zidane, Luis Figo a Ronaldo, tesne predtým ako podpísal dvojročnú zmluvu, posilnil mužstvo David Beckham. Začal dobre, v strede sezóny mužstvo viedlo ligový pelotón, no prišla séria bez víťazstva, čo znamenalo iba štvrté miesto ligovej tabuľky. Zaknihoval 34 víťazstiev, 11 remíza a 14 prehier. Prospel mu návrat do úlohy asistenta Alexa Fergusona v Manchestri United. Prvého júla 2004 sa dohodol na trojročnej spolupráci. Roy Keane ho označil ako jeden z dôvodov, pre ktorý v novembri 2005 odišiel z Old Trafford. V lete 2006 sa o služby rodáka z Nampuly zaujímali z Benficy Lisabon a národného výberu USA. V marci 2008 sa opäť ozvala Benfica Lisabon. Alex Ferguson ho videl ako svojho jediného možného nástupcu na lavičke Manchestru United. Anglický veľkoklub ho uvoľnil, keď vo funkcii trénera Portugalska skončil Luis Felipe Scolari. Pôsobisko menil 11. júla 2008. Portugalci sa v kvalifikácii MS 2010 riadne natrápili, hrozilo, že sa prvýkrát od roku 1998 nedostanú na veľký turnaj. Nakoniec si vybojovali miestenku v baráži, v ktorej dvakrát najtesnejším rozdielom porazili Bosnu a Hercegovinu. V Južnej Afrike nesklamali, no na Španielsko vtedy jednoducho nemali. Deviateho septembra 2010 dostal výpoveď.

S Iránom sa dohodol 4. apríla 2011. Pomáhať mu mal Omid Namazi, o brankárov sa mal starať Dan Gaspar. V treťom kole kvalifikácie MS 2014 Iránu žreb prisúdil Indonéziu, Katar a Bahrajn, úlohu favorita naplnil, uspel aj vo štvrtom kole, v súperení s Južnou Kóreou, Uzbekistanom a Libanonom. Mnohým sa nepáčilo, že do mužstva zapracoval hráčov pôvodom zo zahraničia ako sú Ashkan Dejagah, Daniel Davari, Omid Nazari, Saman Ghoddos a Steven Beitashour. V prvom vystúpení na šampionáte Irán prvýkrát v histórii MS nedostal gól, remizoval s Nigériou. Mužstvo dlho odolávalo aj Argentíne, duel rozhodol v závere jediný gól Lionela Messiho. Potom už Iránu chýbali sily, s Bosnou a Hercegovinou prehral 1:3, jediným strelcom na turnaji bol Reza Ghoochannejhad. S výkonmi mužstva bola spokojnosť, vedenie futbalovej asociácie ponúklo trénerovi nový kontrakt, do MS 2018. Na ázijskom kontinentálnom šampionáte v roku 2015 Irán vo štvrťfinále po veľkom boji podľahol Iraku. Mužstvo, ktorému momentálne patrí 30. priečka klasifikácie FIFA, pomerne hladko prešlo bojmi o účasť na MS 2018, po domácom víťazstve s Uzbekistanom 12. júna 2017, sa stalo druhým tímom, ktorý si v kvalifikácii vybojoval účasť v Rusku. Ani najlepší výsledok v histórii svetových šampionátov, štyri body, nestačil na postup zo skupiny, ďalej išli Španielsko a Portugalsko. Šesťdesiatpäťročný tréner viedol mužstvo v deväťdesiatich zápasoch, dosiahol 54 víťazstiev, 24-krát remizoval, 12-krát prehral.

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova