Christo Stoičkov

Rodák z Plovdivu zahájil kariéru v tretej najvyššej bulharskej súťaži. Za Hebros nastúpil na 32 duelov, dosiahol 14 presných zásahov. Začiatkom roku 1985 prišiel do CSKA Sofia. Vo finále národného pohára 1985 sa strhla bitka, do ktorej sa zaplietol a takmer musel ukončiť futbalovú dráhu, keď dostal doživotný dištanc. Nakoniec sa nad ním zľutovali, bez futbalu ostal iba rok. Vrátil sa 30. apríla 1986. V sezóne 1986/87 zaznamenal herný progres a udomácnil sa na ľavej strane útoku. Prvýkrát sa tešil z majstrovského titulu, prispel k nemu šesťgólovým nástrelom. V ročníku 1989/90 mal najpresnejšiu mušku v celej Európe, zaknihoval 38 gólov. Celkovo trikrát vyhral ligu, štyrikrát pohár.

V Barcelone sa blysol, aj na začiatok legionárčenia vyfasoval ďalší dištanc, stúpil na nohu rozhodcovi, vynechal dva mesiace. V prvej sezóne v zahraničí aj tak dosiahol 14 gólov v lige, šesťkrát sa strelecky presadil v Pohári víťazov pohárov. Stal sa súčasťou legendárneho tímu Johanna Cruyffa, ktorý sa pričinil o možno aj najlepšie časy v klubovej histórii. Štyrikrát v rade usadol na ligový trón, v ročníku 1991/92 porazil vo finále Európskeho pohára majstrov Sampdoriu Janov. Do pamäte fanúšikov sa vryl nezabudnuteľnou spoluprácou s Romariom. Bulhar sa uplatnil ako zakončovateľ, cenný pre mužstvo bol aj ako kreatívny stredopoliar. V 151 zápasoch najvyššej španielskej súťaže skóroval 76-krát. Po krátkom pôsobení v Parme opäť obliekol dres katalánskeho veľkoklubu, záver kariéry absolvoval v celkoch Kashiwa Reysol, Chicago Fire a D. C. United.

Jeden z najúspešnejších realizátorov priamych a pokutových kopov debutoval v reprezentácii 23. septembra 1987 v súboji s Belgickom. V štvrtom medzištátnom zápase sa prvýkrát zapísal do streleckej listiny, prekonal brankára Kataru. Piatimi gólmi participoval na kvalifikovaní sa na MS 1994. Na turnaji sa podelil o korunu kráľa strelcov s rovnako šesťgólovým Olegom Salenkom. Vo štvrťfinále si Bulhari dokázali poradiť s favorizovaným Nemeckom, obhajcom majstrovského titulu, semifinále s Talianskom a zápas o tretie miesto so Švédskom prehrali. Zaradili ho do ideálnej jedenástky podujatia. V bojoch o účasť na ME 1990 potiahol mužstvo desiatimi gólmi, viac bodov zozbieralo Nemecko, ako jedno zo šiestich mužstiev z druhých miest tabuliek sa Bulhari kvalifikovali na záverečný turnaj, kde ani tri jeho góly v troch zápasoch nestačili na postup do vyraďovacích bojov. Bol súčasťou mužstvo, ktoré neprešlo zo základnej skupiny na MS 1998. Bulharsko sklamalo, získali iba jeden bod za bezgólovú remízu s Paraguajom, strelilo iba jediný gól. V 83 stretnutiach dosiahol 37 gólov. Päťkrát, za roky 1989, 1990, 1991, 1992, 1994, preberal ocenenie pre najlepšieho futbalistu krajiny.

Prvé trénerské kroky robil v sezóne 2003/04, usmerňoval útočníkov v Barcelone. Keď Plamen Markov po neúspechu na ME 2004 dostal v bulharskom národnom výbere výpoveď, prebral jeho robotu. Svojich zverencov k účasti na MS 2006 nedoviedol. Niekoľko opôr tímu nehodlalo pod jeho vedením hrať, napríklad Stiljan Petrov. Desiateho apríla 2007 doručil vedeniu futbalového zväzu výpoveď. Tlak na neho narastal po bezgólovej remíze s Albánskom, v zápase Bulhari nedokázali pretaviť na víťazstvo drvivú prevahu. Ako tréner nezaujal ani v Celte Vigo. V júni 2009 prebral po odchádzajúcom Henrim Michelovi Mamelodi Sundawns. Na lavičke tímu z JAR vydržal do 10. marca 2010. Vyhral 16-krát, remizoval 8-krát, prehral v šiestich prípadoch. Najdlhšie kormidloval Litex Loveč, od 5. januára 2012 do 31. mája 2013. Z 54 zápasov dosiahol 30 trojbodových ziskov.

Komentáre

Reklama

Archív podľa kľúčového slova